Organizácia spojených národov
OSN
Najdôležitejšími dokumentami OSN sú Všeobecná deklarácia ľudských práv a slobôd a Medzinárodná Charta OSN.
Všeobecná deklarácia ľudských práv a slobôd bola prijatá v roku 1948 Valným zhromaždením OSN. V roku 1966 boli k tejto deklarácii pridané dva pakty: Pakt občianských a politických práv a Pakt ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv. Deklarácia ľudských práv má 8 bodov:
1. všetci ľudia sa rodia slobodní a seberovní, majú rovnaký nárok na ľudské práva a slobody
2. rovnaké právo na slobodu, život, osobnú bezpečnosť
3. právo byť právnickou osobou
4. právo na ochranu (zákonom)
5. právo na súkromie
6. slobodu pohybu
7. právo na vzdelanie
8. povinnosti voči spoločnosti (najmä podriadenosť zákonu)
Zvyšok tvoria sociálne, politické, kultúrne a ochranné práva. Ciele OSN :
1. Zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť a pre tento cieľ robiť účinné kolektívne opatrenia, aby sa predišlo ohrozeniu mieru, odstránilo sa jeho ohrozenie a potlačil každý útočný čin alebo iné porušenie mieru, a v zhode so zásadami spravodlivosti a medzinárodného práva uskutočňovať mierovými prostriedkami úpravu alebo riešenie sporov alebo situácií, ktoré by mohli viesť k porušeniu mieru.
2. Rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy založené na úcte k zásade rovnoprávnosti a sebaurčovania národov, ako aj robiť každé iné vhodné opatrenia na posilnenie svetového mieru. 3. Uskutočňovať medzinárodnú spoluprácu riešením medzinárodných problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitného rázu podporovaním a posilňovaním úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva. 4. Byť strediskom, ktoré by uvádzalo do súladu úsilia národov pri dosahovaní týchto spoločných cieľov.
Zásady OSN:
1. Organizácia je založená na zásade zvrchovanej rovnosti všetkých svojich členov.
2. Všetci členovia OSN plnia svedomite záväzky, ktoré prevzali podľa tejto Charty, aby tak zabezpečili všetkým práva a výhody vyplývajúce z členstva.
3. Všetci členovia OSN riešia svoje medzinárodné spory mierovými prostriedkami tak, aby neohrozili medzinárodný mier a bezpečnosť ani spravodlivosť.
4. Všetci členovia OSN sa vystríhajú vo svojich medzinárodných stykoch hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu, ako aj každého iného spôsobu nezlučiteľného s cieľmi OSN.
5.
Všetci jej členovia poskytnú OSN všemožnú pomoc pri každej akcii, ktorú urobí v súhlase s ustanoveniami Charty, a vystríhajú sa poskytovať pomoc ktorémukoľvek štátu, proti ktorému robí OSN preventívnu alebo donucovaciu akciu.
6. OSN sa postará o to, aby i štáty, ktoré nie sú jej členmi, konali podľa týchto zásad, pokiaľ je to potrebné pre udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
7. Nijaké ustanovenia Charty nedáva OSN právo zasahovať do vecí, ktoré podstatne patria do vnútornej právomoci štátov, ani nezaväzuje jej členov, aby takéto veci podrobovali riešeniu podľa tejto Charty. Táto zásada však neprekáža, aby sa použili donucovacie opatrenia kapitoly VII.
8. Členstvo v OSN je otvorené všetkým mierumilovným štátom, ktoré akceptujú záväzky obsiahnuté v Charte, a ktoré sú podľa úsudku Organizácie ochotné a spôsobilé tieto záväzky plniť.
9. Štáty prijíma za členov Valné zhromaždenie OSN na základe odporúčania Bezpečnostnej rady. Na základe Charty môže byť členstvo z dôvodu porušenia zásad Charty pozastavené alebo zrušené. Hlavné orgány OSN :
· Valné zhromaždenie
· Bezpečnostná rada
· Hospodárska a sociálna rada
· Poručenská rada
· Medzinárodný súdny dvor
· Sekretariát
Valné zhromaždenie :
Valné zhromaždenie má právo rokovať a prijímať odporúčania vo všetkých otázkach, ktoré patria do rámca Charty, okrem tých, ktoré prerokúva Bezpečnostná rada. Valné zhromaždenie dostáva správy od všetkých ostatných orgánov, prijíma nových členov, schvaľuje rozpočet a určuje pomernú výšku príspevkov členských štátov, volí nestálych členov Bezpečnostnej rady, členov Hospodárskej a sociálnej rady a volených členov Poručenskej rady. Spoločne s Bezpečnostnou radou volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora a na odporúčanie Bezpečnostnej rady menuje generálneho tajomníka.
Valné zhromaždenie sa zaoberá najmä otázkami zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti, otázkami odzbrojenia, medzinárodnej politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, výchovnej a zdravotníckej spolupráce, otázkami uplatňovania ľudských práv a slobôd pre všetkých. Práca OSN sa počas celého roka odvíja hlavne od rozhodnutí Valného zhromaždenia - tzn. od vôle väčšiny členských štátov OSN vyjadrenej v rezolúciách schválených Valným zhromaždením. Bezpečnostná rada (Security Council ) - je orgánom OSN, ktorý má hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Bezpečnostná rada má 15 členov: 5 stálych členov - Čínu, Francúzsko, Ruskú federáciu, Veľkú Britániu USA a 10 nestálych členov volených na dvojročné funkčné obdobie
Každý člen Bezpečnostnej rady má jeden hlas. V podstatných otázkach je potrebných deväť hlasov, pričom žiaden zo stálych členov nesmie hlasovať proti (právo veta).
V prípade, ak nechce stály člen znemožniť prijatie určitého rozhodnutia, môže sa hlasovania zdržať.
Len Bezpečnostná rada má právo prijímať rozhodnutia, ktoré sú členské štáty povinné podľa Charty OSN plniť.
Bezpečnostná rada sa zaoberá predovšetkým udržiavaním medzinárodného mieru, skúma každý spor, ktorý by mohol viesť k medzinárodnému napätiu, odporúča spôsoby ich riešenia, zaoberá sa problematikou odzbrojenia. V prípade ohrozenia mieru alebo aktu agresie môže vyzvať členské štáty k použitiu hospodárskych sankcií i podniknúť vojenskú akciu proti agresorovi. Vykonáva poručenské funkcie OSN, odporúča prijatie nových členov OSN i vymenovanie Generálneho tajomníka a spolu s Valným zhromaždením volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora.
Bezpečnostná rada pracuje nepretržite, predstaviteľ každého jej člena musí byť stále prítomný v sídle OSN. Ak spor vyústi do ozbrojeného konfliktu, Bezpečnostná rada sa predovšetkým usiluje o jeho ukončenie v najkratšom čase (dáva pokyny na zastavenie paľby, vysiela na miesto konfliktu mierové jednotky OSN, môže rozhodnúť o donucovacích opatreniach, hospodárskych sankciách napr. obchodnom embargu alebo o kolektívnej vojenskej akcii).
Členský štát, ktorý trvalo porušuje zásady Charty OSN, môže Valné zhromaždenie na základe odporúčania Bezpečnostnej rady z OSN vylúčiť.
Hospodárska a sociálna rada (Economic and Social Council - ECOSOC) je orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálnej činnosti OSN a pridružených odborných organizácií a inštitúcií.
Rada má 54 členov. Hospodárska a sociálna rada slúži ako fórum diskusií o medzinárodných hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, výchovných a zdravotníckych otázkach. Vypracúva odporúčania a štúdie na ich riešenie zvoláva medzinárodné konferencie, pripravuje pre Valné zhromaždenie návrhy zmlúv, poskytuje služby členským štátom OSN, vedie konzultácie s príslušnými mimovládnymi organizáciami o otázkach, ktorými sa zaoberá Hospodárska a sociálna rada.
Poručenská rada (Trusteeship Council) - jej pôvodnou úlohou bolo vykonávať správu poručenských území a bývalých kolónií, ktoré boli zaradené do poručenskej sústavy.
Pri konštituovaní Poručenskej rady jestvovalo 11 poručenských území. Posledné takéto územie bolo Palau v Tichomorí (pod správou USA), ktoré sa v roku 1994 po získaní nezávislosti stalo 185. členskou krajinou OSN.
V súčasnosti existujú návrhy na jej zrušenie alebo radikálnu reformu. Medzinárodný súdny dvor (International Court of Justice) je hlavným súdnym orgánom OSN. Skladá sa z 15 sudcov, ktorých volí Valné zhromaždenie OSN a Bezpečnostná rada OSN v oddelenom hlasovaní. Sudcovia sú volení na obdobie 9 rokov. Sídlom Medzinárodného súdneho dvora je Haag v Holandsku. Do jurisdikcie MSD patria všetky otázky, ktoré mu štáty predložia, a všetky záležitosti vyplývajúce z Charty OSN alebo platných zmlúv a dohôd.
Stranami v sporoch podávaných MSD môžu byť iba štáty.
Ak sa štát nechce zúčastniť na pojednávaní pred Dvorom, nemusí tak urobiť. Ak však súhlasí s tým, že sa stane stranou v spore, je povinný podrobiť sa rozhodnutiu Dvora. Sekretariát (Secretariat) je obslužným a informačným orgánom OSN. Na jeho čele stojí Generálny tajomník, ktorý je menovaný Valným zhromaždením na päťročné funkčné obdobie. Charta ho splnomocňuje upozorňovať Bezpečnostnú radu na každú záležitosť, ktorá ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť. Okrem toho vykonáva všetky ostatné úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie,
ODBORNÉ ORGANIZÁCIE OSN
ILO(medzinárodná organizácia práce)
Sídlo má vo Švajčiarsku. Bola založená roku 1919 na základe Versailskej zmluvy ako autonómna inštitúcia pridružená k Spoločnosti národov.
- Prehlbovanie sociálnej spravodlivosti pre pracujúcich na celom svete
- Vytyčovanie medzinárodných politických opatrení a programov sledujúcich zlepšenie pracovných a životných podmienok
- Vytváranie medzinárodných noriem práce, ktoré majú slúžiť ako vodidlo pre úrady jednotlivých členských krajín pri ich premietnutí do praxe
- Realizácia širokého programu technickej spolupráce
- Výcvik , vzdelávanie a výskum, napomáhajúce realizáciu cieľov ILO
- Schvaľovanie dohôd a odporúčaní, ktorými sa stanovujú medzinárodné normy práce v takých oblastiach ako sloboda združovania, mzda, pracovná doba.....
IMF (medzinárodný menový fond)
Sídlo USA. Fond vznikol v roku 1945. - Podporovať medzinárodnú spoluprácu poskytovaním aparátu na konzultácie a súčinnosť členských krajín v medzinárodných menových otázkach.
- Napomáhať vyvážený rast medzinárodného obchodu a tým prispievať k vysokej úrovni zamestnanosti a reálnych príjmov a k rozvoju výrobných kapacít.
- Posilňovať stabilitu menových kurzov
- Posilňovať mnohostranný systém platieb a prevodov pri bežných menových transakciach
- Dávať celkové zdroje IMF dočasne k dispozícii členom za podmienok adekvátnych záruk
- Skracovať trvanie a rozsah nerovnováhy platobných bilancií.
IMF plní 3 hlavné funkcie:
1. uplatňovať súhrn prijatých zásad týkajúcich sa devízovej politiky a platobných obmedzení pre transakcie bežného účtu PB
2. poskytovať členom finančné zdroje a tým im umožniť plniť súhrn prijatých zásad pri riešení platobnej nerovnováhy alebo pri úsilí vyhnúť sa tejto nerovnováhe
3. plniť úlohu fóra, na ktorom by členovia mohli navzájom konzultovať a spolupracovať v medzinárodných menových záležitostiach.
UNIDO (organizácia OSN pre priemyselný rozvoj)
Sídlo Rakúsko. Vznikla v roku 1966.
- špecializovať sa na podporu a urýchlenie industrializácie v rozvojových krajinách
- poskytovať vládam, verejnému i súkromnému sektoru technickú spoluprácu
- pomáhať svojimi službami rozvojovým krajinám
- prispievať k tomu, aby rozvojové krajiny mali možnosť ľahšie získať techniku a odborné znalosti
- napomáhať investovanie do priemyselnej činnosti
OECD
Medzinárodná organizácia priemyselne vyspelých krajín s rozvinutou trhovou ekonomikou. Činnosť OECD sa zameriava na plnenie troch hlavných cieľov:
1. vytyčovať, koordinovať a podporovať takú politiku, ktorá by stimulovala ekonomický rast a zároveň pomáhala udržiavať stabilitu členských krajín
2. stimulovať a koordinovať úsilie členských krajín týkajúce sa poskytovania finančnej a technickej pomoci rozvojovým krajinám
3. prispievať k rozvoju multilaterálneho obchodu, a to na nediskiminančnom základe
na čele OECD stojí Rada zložená zo zástupcov všetkých členských krajín. Činnosť OECD sa rozvíja prostredníctvom viac ako 100 špecializovaných výborov a pracovných skupín.
FAO (organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo)
Sídlo v Taliansku. Vznikol v roku 1945. - Zvyšovať hodnotu výživy a životnej úrovne
- Zlepšovať výrobu, spracovanie, trhovú realizáciu a distribúciu všetkých potravín a produktov z poľnohospodárskej pôdy
- Podporovať rozvoj vidieka a zlepšovať životné podmienky vidieckeho obyvateľstva a s pomocou uvedených prostriedkov odstrániť hlad
- Uspokojiť potreby súčasnej generácie a budúcich generácii s pomocou programov, ktoré nepoškodzujú životné prostredie, sú technicky vhodné, ekonomicky životaschopné a sociálne prijateľné
- Starať sa o potravinovú bezpečnosť
IBRD (medzinárodná banka pre obnovu rozvoj)
Sídlo v USA. Vzniklo v roku 1945. - Pomoc pri obnove a rozvoji území členských štátov podporou kapitálových investícii na výrobné účely
- Podpora súkromnej investičnej činnosti a ak nie je možné pohotovo a za prijateľných podmienok získať súkromný kapitál.
- Povzbudzovanie dlhodobého rovnomerného rastu medzinárodných investícii do rozvoja výrobných kapacít členských štátov.
WIPO (svetová organizácia duševného vlastníctva)
Sídlo vo Švajčiarsku. - Pomáhať pri ochrane duševného vlastníctva podporou širšieho prijatia existujúcich zmlúv a ich revízie
- Napomáhať rozvoj zákonodarstva jednotlivých štátov
WHO (svetová zdravotnícka organizácia)
Sídlo Švajčiarsko. Vznik v roku 1948. - Dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravia všetkých národov na celom svete
- Technická spolupráca s jednotlivými členskými krajinami a riadenie a koordinácia práce v oblasti zdravotníctva
- Osvetu dotýkajúcu sa zdravotníckych problémov, podporu zvláštnych zdravotníckych opatrení a šírenie informácii
- Vytváranie noriem a meradiel, projektov a plánov
- Školenie
- Podporu výskumu
IAEA(medzinárodná agentúra pre atómovú energiu)
Sídlo v Rakúsku.
- Urýchľovať a rozširovať prínosy atómovej energie pre mier, zdravie a blahobyt na celom svete
- Podporovať a riadiť rozvoj mierového využívania atómovej energie
- Poskytovať členským štátom technickú pomoc a napomáhať výmenu vedeckých a technických informácii.
WTO (svetová a obchodná organizácia)
Sídlo v Švajčiarsku. - Riadiť a uskutočňovať multilaterálne a plurilaterálne obchodné dohody
- Vystupovať ako fórum pre mnohostranné obchodné rokovania medzi svojimi členmi
- Usilovať sa o vyriešenie obchodných sporov medzi členmi WTO
Dozerať na národnú obchodnú politiku svojich štátov
UNICEF (United Nations International Children's Emergency Fund) je vlastne detský fond OSN, ktorý vznikol 11.12.1946, a ktorého sídlom je New York. Kedže táto organizácia je pod záštitou OSN, pôsobí v krajinách, ktoré sú členmi Organizácie spojených národov.
UNICEF pomáha deťom vo viac ako 160 krajinách. Hlavnými cieľmi sú lepšia starostlivosť o zdravie a výživa, nezávadná voda a primeraná hygiena kvalitné základné vzdelanie. Je medzivládnou organizáciou. Pôsobí v záujme detí, bez ohľadu na politické, náboženské alebo etnické problémy.
Financuje svoju činnosť výhradne z dobrovoľných príspevkov vlád členských krajín, z príspevkov nevládnych organizácií. Nezanedbateľným príjmom sú výťažky z predaja tovaru darčekového charakteru so znakom UNICEF .
Na 44. Valnom zhromaždení OSN 20. 11. 1989 sa rozhodlo vypracovať Dohovor o právach dieťaťa podpísalo 61 štátov a nadobudol platnosť k 2. 9. 1990 .
Deklarácia práv dieťaťa obsahuje desať zásad:
1. Nerobiť žiadnu výnimku medzi deťmi, ktorým má byť ochrana ich práv poskytnutá.
2. Prednostne dbať na záujmy normálneho, zdravého fyzického i duševného vývoja všetkých detí. 3. Pre každé dieťa zaručiť meno a národnosť.
4. Každému dieťaťu poskytnúť právo na zdravotnú opateru a ochranu vrátane staroslivosti o jeho matku už v tehotenstve.
5. Zdravotne (fyzicky alebo duševne) postihnutým deťom zaručiť osobitnú starostlivosť a výchovu.
6. Deťom bez plnej rodičovskej starostlivosti poskytnúť rovnocennú štátnu starostlivosť v ovzduší lásky a porozumenia.
7. Každému dieťaťu zaručiť bezplatnú výchovu a povinné základné vzdelanie tak, aby sa stalo užitočným členom spoločnosti.
8. Všetky deti bez rozdielu uprednostňovať pri ochrane a pomoci v každej potrebnej situácii.
9. Uchrániť deti pred každou krutosťou, vykorisťovaním či zanedbávaním i pred zamestnávaním, pokiaľ nedosiahli primeraný vek.
10.
Žiadne dieťa nesmie byť diskriminované pre svoju rasu, náboženstvo,pohlavie alebo iné odlišnosti od iných a všetky deti musia byť vychovávané v duchu porozumenia, priateľstva a mieru medzi národmi.
UNESCO (Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru) prispieva k rozvoju medzinárodnej spolupráce a porozumenia v oblasti spoločenských a prírodných vied, výchovy a vzdelávania, kultúry, informácií, komunikácie a informatiky. Podporuje nezávislú tlač a rozvoj komunikačných systémov. V 81 krajinách sveta, v rátane Grécka, Egyptu, Talianska, Indonézie a Kambodže sa pričinila o ochranu kultúrnych pamiatok. Výsledkom snaženia UNESCO bolo prijatie medzinárodných dohovorov na ochranu kultúrneho dedičstva.
|