Základné informácie o krajine:
Rozloha: 41 526 km2
Počet obyvateľov: 15 517 000
Hustota zaľudnenia: 457 obyv./km2
Hlavné mesto: Amsterdam
Štátne zriadenie: parlamentná monarchia
Mena: euro (od roku 2002), dovtedy gulden = 100 centov
Úradný jazyk: holandčina (veľa obyvateľov hovorí anglicky a nemecky)
Podnebie: mierne prímorské s chladnými letami a miernymi zimami Rozdelenie územia: pastviny - 26%, orná pôda - 22%, lesy - 8%, vnútrozemské vodné plochy - 19%, ostatné - 25%
Hospodárstvo: poľnohospodárstvo - pestovanie tulipánov, zeleniny, ovocia, kvetov, šalátov, zemiakov a rybolov
ťažba nerastných surovín – ropa, zemný plyn a soľ
strojársky, potravinársky, chemický, textilný priemysel
výroba: polygrafie, lodí, hnojív, brúsenie diamantov a spracovanie tabaku
Vývoz: ropné a chemické výrobky, elektrické zariadenia, kovové výrobky, autá, lode, lietadlá, mliečne výrobky, mäso, zelenina, kvety, čokoláda, tabak, kvetinové cibule
Ročný príjem na hlavu: 21 536 USD
Nárast obyvateľov na 1000 ľudí: 7
Priemerná dĺžka života: ženy – 80 rokov
muži – 75 rokov
Gramotnosť: 99%
Náboženstvo: katolíci (42%), protestanti (37%)
Hlavné zamestnanie obyvateľov: priemyselná výroba, poľnohospodárstvo
Členstvo: CE, EBRD, ECE, EÚ, NATO, OECD





História: Historické meno Holandsko najprv patrilo územiu dnešného Holandska, Belgicka a Luxemburska. V 19. storočí však Belgicko a Luxembursko získali nezávislosť. V Holandsku zostala protestantská väčšina, protestantský panovník a silná katolícka menšina na juhu. Dlho patrilo Španielsku ale už v prvom storočí svojej nezávislosti medzi rokmi 1600 a 1700 boli vedúcou silou Európy. V 18. storočí tu vtrhli francúzske vojská. Štyri bitky proti Francúzsku a tri proti Británií znamenali začiatok konca koloniálneho panstva. Počas druhej svetovej vojny bolo okupované Nemeckom. Holandsko trpelo veľakrát povodňami, ktoré ničia túto najhustejšie osídlenú krajinu Európy dodnes. Najväčšie záplavy boli v roku 1953.

Charakteristika: Holandský názov Nederland znamená ,,nízka krajina“. Holandské kráľovstvo existuje vďaka rozmarom mora a vôle svojich obyvateľov – 27% územia, vrátane najväčších miest leží pod hladinou mora. V 17. storočí sa vysušovaním získalo 1 120 km2 zeme, v 18.storočí 500 km2 a v 19.storočí 1170 km2. Holanďania majú v boji s morom veľké skúsenosti, ktoré im umožnili vysušovanie.