Základné informácie o krajine:
Rozloha: 41 526 km2
Počet obyvateľov: 15 517 000
Hustota zaľudnenia: 457 obyv./km2
Hlavné mesto: Amsterdam
Štátne zriadenie: parlamentná monarchia
Mena: euro (od roku 2002), dovtedy gulden = 100 centov
Úradný jazyk: holandčina (veľa obyvateľov hovorí anglicky a nemecky)
Podnebie: mierne prímorské s chladnými letami a miernymi zimami Rozdelenie územia: pastviny - 26%, orná pôda - 22%, lesy - 8%, vnútrozemské vodné plochy - 19%, ostatné - 25%
Hospodárstvo: poľnohospodárstvo - pestovanie tulipánov, zeleniny, ovocia, kvetov, šalátov, zemiakov a rybolov
ťažba nerastných surovín – ropa, zemný plyn a soľ
strojársky, potravinársky, chemický, textilný priemysel
výroba: polygrafie, lodí, hnojív, brúsenie diamantov a spracovanie tabaku
Vývoz: ropné a chemické výrobky, elektrické zariadenia, kovové výrobky, autá, lode, lietadlá, mliečne výrobky, mäso, zelenina, kvety, čokoláda, tabak, kvetinové cibule
Ročný príjem na hlavu: 21 536 USD
Nárast obyvateľov na 1000 ľudí: 7
Priemerná dĺžka života: ženy – 80 rokov
muži – 75 rokov
Gramotnosť: 99%
Náboženstvo: katolíci (42%), protestanti (37%)
Hlavné zamestnanie obyvateľov: priemyselná výroba, poľnohospodárstvo
Členstvo: CE, EBRD, ECE, EÚ, NATO, OECD

História: Historické meno Holandsko najprv patrilo územiu dnešného Holandska, Belgicka a Luxemburska. V 19. storočí však Belgicko a Luxembursko získali nezávislosť. V Holandsku zostala protestantská väčšina, protestantský panovník a silná katolícka menšina na juhu. Dlho patrilo Španielsku ale už v prvom storočí svojej nezávislosti medzi rokmi 1600 a 1700 boli vedúcou silou Európy. V 18. storočí tu vtrhli francúzske vojská. Štyri bitky proti Francúzsku a tri proti Británií znamenali začiatok konca koloniálneho panstva. Počas druhej svetovej vojny bolo okupované Nemeckom. Holandsko trpelo veľakrát povodňami, ktoré ničia túto najhustejšie osídlenú krajinu Európy dodnes. Najväčšie záplavy boli v roku 1953.

Charakteristika: Holandský názov Nederland znamená ,,nízka krajina“. Holandské kráľovstvo existuje vďaka rozmarom mora a vôle svojich obyvateľov – 27% územia, vrátane najväčších miest leží pod hladinou mora. V 17. storočí sa vysušovaním získalo 1 120 km2 zeme, v 18.storočí 500 km2 a v 19.storočí 1170 km2. Holanďania majú v boji s morom veľké skúsenosti, ktoré im umožnili vysušovanie.

Realizáciu ďalšieho rozsiahleho projektu urýchlili ničivé záplavy v roku 1953, keď sa utopilo 1 835 ľudí a 200 000 kusov dobytka. Pre cestovný ruch bolo vybudovaných mnoho umelých jazier. Holandsko má najväčší prístav na svete. Prirodzené nížiny sa nachádzajú v provinciách Gelderland, Overijssel, Severné Brabantsko a Limburg. Takmer 57% holandskej poľnohospodárskej pôdy je zatrávnenej. Orná pôda sa zväčša nachádza na pobrežných morských pieskovo-ílových pôdach, pretože sú ľahšie ako pôdy na riečnych nivách. Holandsko takmer nemá lesy a vrchy.

Zaujímavosti:

- Polia cibuliek- Holanďania sa preslávili pestovaním
kvetinových cibuliek. Darí sa im tu od prvej chvíle, keď ich 16.storočí priviezli zo Stredného východu. Na jar žiaria obrovské lány oslnivými hlávkami narcisov a tulipánov.
- Rotterdam- Je to najväčšie mesto, zároveň najväčší a najživší
prístav na svete. Leží až od 28 km od mora, s ktorým ho však spája hlboká rieka Lek. Europort, veľký moderný prístav Rotterdamu, môže naraz obslúžiť 300 nákladných lodí. - Syr- Veľká časť syrov vyprodukovaných v Holandsku sa robí
z mlieka kráv pasúcich sa na polderoch. Medzi najznámejšie syry patria gouda a eidam s okrajmi z červeného vosku.
- Amsterdam- Na severe krajiny leží hlavné mesto Amsterdam, druhé najväčšie holandské mesto a ďalší veľký a rušný prístav. Prieplavy ho spájajú s riekou Rýn a so zvyškom Holandska. Je medzinárodným strediskom brúsenia a leštenia drahokamov. ale aj obchodu s nimi. Ma veľa múzeií s výbornými obrazmi (Rembrandt, Hals, Vermeer, van Gogh...).

Šport: V Holandsku je šport pre mnohých relaxáciou. Hrajú sa tu mnohé zvyčajné športy (futbal, basketbal, volejbal...), ale aj mnohé nezvyčajné športy, ktoré pozná málokto. V Holandsku vzniklo aj mnoho nových odrôd športov
(basketbalu (korfbal, kaatsen), futbalu, pozemného hokeja...). Futbal- Holandskí futbalisti sú s niekoľkými výnimkami pravidelní účastníci MS a ME vo futbale. Futbalové kluby sú známe po celej Európe ale aj na celom svete. Majú na konte mnoho úspechov napr. víťazstvo v Lige majstrov, Pohári UEFA a Pohári PVP. Medzi najznámejšie kluby patria Ajax Amsterdam, Feyenord Rotterdam a PSV Eindhoven. Najznámejší holandskí futbalisti súčasnosti sú Patrik Kluivert a Edgar Davids.
Formula1- V tomto športe nemajú Holanďania až také úspechy a v súčasnosti nemajú v tomto športe ani svojho zástupcu medzi pretekármi. V minulosti sa však v Holandsku jazdila veľká cena F1 (Zandvoort) a mali aj svojho zástupcu medzi jazdcami (Jos Verstappen).

Zimné športy- Holandskí rýchlokorčuliari patria medzi najlepších v Európe aj na svete. Ostatné zimné športy nie sú až také obľúbené. Doprava: Cesty sú v Holandsku všeobecne kvalitné. Letiská sa nachádzajú vo väčšine veľkých miest. Lodná doprava je vyvinutá výborne. Pre cestnú je vytvorených veľa diaľníc. Železnice sú trochu zabudnuté, no výborné a kvalitné. Zaujímavosti:
- Mopedy- Na ceste pre cyklistov sa moped nesmie používať.
- Alkohol- Maximálne povolené promile alkoholu v krvi je 0,5.
- Prilba- Na všetkých jednostopových vozidlách s rýchlosťou viac ako 25 km/h musí vodič aj spolujazdec nosiť prilbu.

Cestovný ruch- Hoci je Holandsko veľmi husto obývané, ešte vždy tu možno nájsť veľa prírodných krás: napríklad národný park De Hoge Veluwe, jazernú oblasť vo Frízsku či kopcovitú krajinu v južnom Limbursku. Krajina priťahuje každoročne milióny turistov. Najväčšími lákadlami sú hlavné mesto Amsterdam
alebo Keukenhof s nádhernými kvetinovými záhonmi a miesta, ako sú Hoorn, Volendam, Enkhuizen a Giethoorn. Osobnosť: Vincent van Gogh (1853-1890)

Je to holandský maliar, považovaný za jedného najvýznamnejších umelcov 19.storočia. Jeho umelecká dráha bola krátka a tragická. Stretával sa z najlepšími maliarmi vo Francúzsku , kde aj žil. Neskôr sa postrelil a o dva dni
29. júla zomrel. Jeho najznámejšie diela: Slnečnice (1888)
Spálňa v Arles (1888-1889)
Hviezdna noc (1889)
a mnoho ďalších autoportrétov. Johannes Hendrik Cruyff (1947)

Je to bývalý holandský futbalista. Debutoval v seniorskom drese ako 17-ročný, pôsobil najskôr v Ajaxe Amsterdam, potom v FC Barcelona (1973-78). Holandsko reprezentoval 48-krát, strelil 34 gólov, bol členom mužstva, ktoré získalo 2.miesto na MS r. 1974 a 3.miesto na ME r. 1976. Trikrát ho vyhlásili za najlepšieho futbalistu Európy (1971, 1973, 1974). Je nositeľom holandského Rytierskeho radu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk