Rusko je multikulturálny štát s celým komplexom domácich politicko-geografických problémov. 21 republík pôvodne založených na etnických princípoch pokračuje v existencii ako politicko-geografické entity. Regióny, ktoré boli dlhou súčasťou ruského, neskôr sovietskeho impéria sa v postkomunistickom období zjednocujú. Východná Európa a prevažne moslimská juhozápadná Ázia siahajú až po hranice Ruska. Pád komunistického systému v Sovietskom zväze zanechal Rusko v ekonomickom chaose.

2.1 Rozmery a poloha

Rozloha Ruska je 17 075 400 km2, pričom zaberá takmer 12% svetovej súše. Najsevernejší bod je mys Fligeli v súostroví Zem Františka Jozefa 81°49’s.z.š. (na pevnine je to mys Čeluskin na Tamýre 73°43’s.z.š.). Najjužnejší bod je hrebeň Veľkého Kaukazu (Bazar-Ďuzi, 4480 m.n.m.) 41°10’s.z.š. Rusko sa rozkladá prevažne na východnej pologuli, len Čukotka a východná časť Wrangelovho ostrova leží na západnej pologuli. Najzápadnejším bodom je Baltská kosa v Gdaňskom zálive 19°38’v.z.d. a najvýchodnejším miestom sú Diomedové ostrovy v Beringovom prielive 169°02’z.z.d. (na pevnine je to Dežnevov mys na Čukotke 169°40’z.z.d.) Územie Ruska predstavuje kompaktný, veľmi slabo členený pevninský blok, rozprestierajúci sa od Baltské more na západe po Tichý oceán na východe, čo je vyše 10000km. V severojužnom smere sa rozprestiera od Severného ľadového oceánu po pohoria severnej Ázie, čo je vyše 4500 km. Svojou rozlohou sa Rusko stalo najväčším štátom sveta a štatisticky ho OSN pre jeho rozlohu vyčleňuje ako osobitný, svetadielom zodpovedajúci celok. S počtom 150 miliónov obyvateľov sa zaradilo na 5.miesto na svete.

2.2 Hranice

Na severe a východe má Rusko prirodzené hranice tvorené moriami, prielivmi a zálivmi Severného ľadového a Tichého oceánu. Vnútrozemské hranice Ruska majú celkovú dĺžku 20 139 km, z čoho najväčší podiel pripadá na Kazachstan, a to 6846 km. Rusko ďalej hraničí s Čínou, Mongolskom Ukrajinou, Fínskom, Bieloruskom, Gruzínskom, poľskom, Estónskom, Azerbajdžanom, Litvou, Lotyšskom, Nórskom a KĽDR. Celkovo susedí so 14 krajinami Európy a Ázie.



2.3 Prístup k moru

Prístup Ruska k moru zo severu je veľmi nevýhodný, lebo prístavy v zime zamŕzajú, až na výnimky – Murmansk a Archangeľsk. Rusko chcelo vždy získať prístup k Stredozemnému moru, ale dostali sa najbližšie len po úžiny Bospor a Dardanely, a to vďaka zásahom Veľkej Británie. Ďalším cieľom bolo pre Rusko vždy Baltské more.

2.4 Hospodárstvo

Rusko napriek svojej veľkej rozlohe, ľudnatosti a obrovským prírodným zdrojom, patrí medzi agrárne a vcelku zaostalé krajiny.