Sopky

ŽIVOT v blízkosti sopky je poznamenaný ustavičným strachom. Činná sopka môže vybuchnúť takmer bez varovania: z krátera na vrchole chrlí dym a horúci popol, rozžeravená láva stekajúca po jej svahoch spaľuje všetko, čo jej príde do cesty. Príčinou výbuchu sopiek je pohyb obrovských horninových blokov zemskej kôry, ktoré nazývame dosky. V dôsledku toho, že na seba dve dosky narážajú alebo sa od seba vzďaľujú, sú na mieste zrážky alebo v jeho blízkosti z veľkej hĺbky vytláčané na povrch roztavené horniny. Ako vznikli sopky?
Pred miliónmi rokov tvorila Zem roztavená žeravá látka – magma. V ďalšom období magma postupne vychladla a vystriedala ju pevná zemská kôra. Zem nikdy celkom nevychladla, v jej vnútri sa vždy nachádzala magma. Tieto roztavené horniny prenikajú na povrch cez trhliny v zemskej kôre, ktoré sa nazývajú sopečnými komínmi. Pod každou sopkou sa nachádza magmatická komora a vulkanický krb. Komoru spája so zemským povrchom sopečný komín, ktorý vyúsťuje do hlavného kráteru. Vedľa neho môžu byť ešte aj sekundárne alebo bočné krátery. Sopky bývajú pokojné, dymia, sú neustále aktívne alebo vybuchujú. Prvé dve fázy sú typické pre vyhasnuté sopky. V prípade nepretržitej aktivity z kráteru ustavične vyteká láva a tento stav často narušujú výbuchy, striedajúce sa s upokojením sopky.

Celkový počet všetkých činných známych sopiek (s erupciou v posledných 10 000 rokoch) je 1343. Mnohé z nich sú podmorské. Boli objavené pred sto rokmi. Pri umiestňovaní prvých telegrafických káblov medzi Európou a Amerikou si ľudia všimli, že morské dno netvorí iba piesok, ale aj pohoria, ktoré sú v mnohých prípadoch mohutnejšie ako pohoria na zemskom povrchu. Najväčšia známa sopka pod morskou hladinou je Mauna Kea, ktorá sa nachádza v blízkosti Havajských ostrovov v Tichom oceáne. Jej výška dosahuje okolo 90 000 metrov, pričom 4000 metrov vyčnieva nad vodu.

Najznámejšie sopky:
Etna - Najväčšia európska sopka a jedna z najaktívnejších sopiek na svete. umiestnená v tal. Fudži - sopečná hora , najznámejší krajinný prvok a symbol Japonska. Popocatépetl - činná sopka v Strednej Amerike. Podľa legendy bol Popocatéplt astécky bojovník , o ktorom so rozširovala mylná správa , že bol zabitý v bitke. Po tom , ako sa to dozvedela jeho milenka Ixtaccíhuatl , zlomilo to jej srdce a zomrela. Ka´d sa bojovník Popocatéplt vrátil a našiel ju mrtvu , bdel pri nej tak dlho , kým aj on zomrel.

Kráter Ngorongoro
Ngorongoro je sopka v severnej Tanzáníí, ktorá je vyhasnutá aspoň 250 000 rokov, ba možno aj 2 500 000 rokov. Kým bola aktívna, erupcie odtrhli a odhodilivrchol sopky a na mieste ostal kráter tvaru misy, ktorý je najväčší na svete.
Hora Vezuv sa dvíha do víšky 1 277 metrov nad Neapolským zálivom. Kedysi bol Vezuv známy ako Monte Summa alebo Somma a časť tejto starobylej hory vytvára polkruh okolo dnešného krátera. V posledných 12 000 rokov Vezuv s času na čas vybuchuje. Z krátera a puklín v zemi na jeho svahoch sa vždy vinú kúdoly dymu, ktorý je taký horúci, že ak k nemu priložíme kúsky papiera, vzbĺknu.
Island je največší kus zeme na svete, ktorý vznikol výhradne sopečnou činnosťou. Obkolesujú ho ostrovčeky taktiež sopečného pôvodu. 1963 sa plavila rybárska loď juhovýchodne od Islandu, keď posádka zbadala, že z vody stúpa vysoký stĺp dymu. Predpokladali, že to je iná horiaca loď, avšak bolo to zrodenie Surtsey.