Miesto, kde sa dnes nachádza historické námestie, bolo v čase príchodu nemeckých prisťahovalcov vrchom, porasteným krami šípových ruží. Podľa toho dostalo mesto i svoj názov ROSENBERG. Centrum dolného Liptova bolo založené na dôležitej obchodnej križovatke európskeho významu. Na území mesta boli objavené dve menšie praveké opevnené sídliská púchovskej kultúry. Mesto sa vyvinulo zo slovanskej hradištnej obce, písomne uvádzanej už v roku 1233. V 13. storočí tu medzi riekou Revúca a potokom Štiavnica existovala slovanská osada, ktorá sa stala základom neskoršieho mesta. V roku 1318, po príchode nemeckých kolonistov - baníkov získalo niektoré mestské výsady - voľba richtára, voľba farára, slobodné užívanie mestského chotára a neplatenie poplatkov ružomberských mešťanov. Od kráľa Karola Roberta dostalo mesto v roku 1340 kráľovskú listinu s novými mestskými výsadami - oslobodenie od súdnej právomoci župana, právo na voľný rybolov v riečke Revúca a slobodné dolovanie zlata, striebra a medi. K mestu patrili okolité osady Vlkolínec, Biely Potok, Černová a Ludrová. V roku 1390 kráľ Žigmund dal mesto do majetku likavskému panstvu. Štatút poddanského mestečka neprial rozvoju mesta, ale aj napriek tomu sa vďaka svojej polohe vyvinulo na centrum remesiel a obchodu. Okrem remeselnej výroby sa tu rozvinulo najmä poľnohospodárstvo, ovčiarstvo a drevárstvo. Najprv sa zakladali cechy a neskôr vznikli menšie podniky. Papiereň bola založená ešte pred rokom 1725. Výraznejší rozvoj priemyslu nastal v 19. storočí - celulózka, papiereň, textilka, bryndziareň a zápalkáreň. Začiatkom 20. st. sa Ružomberok zaradil medzi významné strediská slovenského národného života. Jednou z najvýznamnejších osobností Ružomberka bol Andrej Hlinka, bojovník za práva Slovákov. Narodil sa v mestskej časti Černová a v Ružomberku pôsobil do svojej smrti v roku 1938. Uhorská vláda potláčala boj za osamostatnenie Slovákov. K jednému z najbrutálnejších zásahov proti slovenskému obyvateľstvu došlo v Černovej v roku 1907pri vysviacke kostola,kde sa strieľalo do ľudu. Zahynulo tam 15 osôb. Kultúrny život mesta bohato pulzoval už od 17. storočia. Významnými kultúrnymi spolkami boli - Katolícky kruh a Občianska beseda. V roku 1868 sa tu hralo prvýkrát slovenské ochotnícke divadlo v dome Petra Makovického staršieho. Už v roku 1912 tu premietalo na Slovensku prvé stále kino Apollo. V tom istom roku bolo bratmi Artúrom a Júliusom Kurtiovcami založené Liptovské múzeum.