referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Agáta
Nedeľa, 5. februára 2023
Antarktída
Dátum pridania: 11.11.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: gabinka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 695
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.3
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 10m 30s
Pomalé čítanie: 15m 45s
 

Štít viaže prevažnú časť sladkej vody na Zemi a 90% všetkej vody zamrznutej v ľadovcoch. Ak by sa ľad roztopil, hladina svetového oceánu by stúpla o 64 m. Ľad má takú veľkú hmotnosť, že väčšinu antarktickej pevniny stláča pod hladinu mora. Ľadovec sa vlastnou hmotnosťou pomaly posúva po svahoch pevniny k moru. V mori sa z výbežkov ľadovca odlamujú ľadové kryhy v podobe obrovských ľadových tabúľ dlhých až 200 km, ktoré potom morské prúdy a vietor ženú až do oblasti Južnej Ameriky, Afriky a Nového Zélandu.
Takmer celý povrch Antarktídy pokrýva pevninový ľadovec. Nad ľadovec vystupuje iba niekoľko skalnatých pohorí. Najvyššie je mladé vrásové pohorie. Najvyšší vrch kontinentu je Vinson Massi s výškou 5140 m.n.m. v Západnej Antarktíde, na ktorý ľudia prvý raz vstúpili v roku 1966, a na Viktóriinej zemi činná sopka Erebus. Najvyššími bodmi Východnej Antarktídy sú Mt. Kirkpatrick a Mt. Markham.


Podnebie:

Antarktída má najdrsnejšie a najchladnejšie podnebie na Zemi. Okolo južného pólu je polárne podnebie. Antarktída je najchladnejší svetadiel na Zemi a zároveň je najvzdialenejšie a najnehostinnejšie miesto na Zemi. Antarktída môže byť klasifikovaná ako púšť, lebo tu spadne ročne 7 mm zrážok v podobe vody. Na južnom póle nepršalo už asi 1 000 000 rokov. Na Antarktíde zúria časté, prudké a dlhotrvajúce víchrice, ktoré polárnikom sťažujú život viac než mrazy. Najveternejšie je na Pobreží kráľovnej Astrídy, kde je ruská stanica Novolazarevskaja. Najnižšiu teplotu na Zemi namerali v lete v r. 1983 na ruskej stanici Vostok (východ), t.j. teplotu –89,2°C. Dokonca ani v najteplejšom lete nevystupujú teploty nad bod mrazu. Chladné vetry dujú z centrálnej plošiny smerom k pobrežiu a spôsobujú silné snehové búrky. Silné vetry a nízke teploty sú nebezpečné pre človeka, ktorý ostane vonku nechránený. Sú tam nepriaznivé podmienky pre život, preto tam žijú ľudia iba vo výskumných základniach.

Obyvateľstvo:

Antarktída je jediný kontinent, ktorý nemá stále obyvateľstvo. Zdržiavajú sa tu len vedci, ktorí študujú tunajšie prostredie. Územie Antarktídy prechodne obývajú pracovníci cca 46 vedeckých staníc, roztrúsených po celom území, ktoré tu začali zariaďovať po roku 1947. Sú to napríklad:
· Výskumná stanica McMurdo a Amundsen-Scott patriaca USA,
· Výskumná stanica Dumont d`Urville patriaca Francúzsku,
· austrálska Základňa Casey a stanica Mawson,
· ruská Výskumná stanica Molodeznaja,
· britská stanica Halley a iné. V Antarktíde žije v zime iba 1200 ľudí. Ďalších asi 2500 sa k nim pridáva počas leta. Všetci sa zaoberajú vedeckým výskumom.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: Encyklopédia sveta, Zemepis sveta, http://www.google.com
Súvisiace linky
Podobné referáty
Antarktída SOŠ 2.9707 247 slov
Antarktída SOŠ 2.9653 590 slov
Antarktída SOŠ 2.9866 1020 slov
Antarktída GYM 2.9616 2605 slov
Antarktída 2.9553 657 slov
Antarktída 2.9136 360 slov
Antarktída 2.9420 255 slov
Antarktída GYM 3.0040 359 slov
Antarktída 2.9549 1106 slov
Antarktída SOŠ 2.9723 741 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.