V roku 1914 židovská populácia v Palestíne vzrástla na 85 000 Židov, čo tvorilo 12 % celkovej populácie. V roku 1917 počas prvej svetovej vojny, britská vláda vydala Belfourskú deklaráciu, ktorá vyjadrovala britskú podporu pre založenie domova pre židovskú populáciu v Palestíne. Hlavným cieľom Británie bolo ponechanie si Palestíny ako strategického územia po vojne. V júli 1922 Liga národov, vydala mandát, ktorým pridelila kontrolu nad Palestínou Británii, zveriac im to, aby napomohli pri vytvorení židovského štátu. Podporený Britániou začali prúdiť do Palestíny vlny Židov medzi rokmi 1919 a 1935. Medzi rokmi 1919 a 1923 prišlo do Palestíny okolo 35 000 Židov, hlavne z Ruska. Títo položili základy všeobecnej sociálnej a ekonomickej infraštruktúry, rozvinuli poľnohospodárstvo a začali budovať obydlia a cesty. Ďalších 60 000 Židov prišlo medzi rokmi 1924 a 1932, najmä z Poľska. Táto skupina založila mestský spôsob života. Títo imigranti osadili a založili obchod v Tel – Avive, Haife a Jeruzaleme. Na začiatku 30 – tych rokov 20 storočia prišlo do Palestíny okolo 145 000 Židov z Nemecka zo strachu pred Hitlerom. Mandát povolil židovskej a arabskej komunite riadiť ich vnútorné záležitosti. Židovská komunita zvolila samosprávne zhromaždenie, ktoré následne zvolilo radu pre realizovanie ich politiky a programov. Financované to bolo z lokálnych zdrojov a darov od židovských organizácií, tieto orgány rozvíjali a udržiavali sieť vzdelania, náboženstva, zdravotníctva a sociálnych služieb pre židovskú populáciu. Zatiaľ Židovský Výbor, založený mandátom, riešil záležitosti imigrácie, osídlenia a ekonomického rozvoja. Arabská exekutíva, koalícia vedená moslimami a arabskými kresťanmi proti Židom, riešila politické, administratívne a ekonomické záležitosti arabskej komunity do roku 1934, keď sa objavilo viac aktivistických skupín. Medzi rokmi 1920 a 1930 ekonomický a kultúrny vývoj sa veľmi zrýchlil. Židia rozvinuli poľnohospodárstvo, vybudovali továrne, postavili hydroelektrárne na Jordáne, postavili nové cesty cez celú krajinu a začali ťažiť nerastné suroviny z Mŕtveho mora. Umenie, hudba, divadlo a tanec sa postupne rozvíjali so zakladaním profesionálnych škôl. Boli vybudoané galérie a múzea. Hebrejčina sa stala jedným z troch oficiálnych jazykov, bola používaná vo verejnom styku (vysielanie, pošta...). Počas druhej svetovej vojny došlo k vyvražďovaniu Židov a medzi rokmi 1945 a 1948 prišlo do Palestíny okolo 85 000 Židov. Británia vyčerpaná vojnou vydala Palestínu do rúk OSN.