Takisto sa do Izraela vrátil aj malý počet Arabov, kvôli stretnutiu sa so svojimi rodinami, ktoré tu ostali. Masový prílev imigrantov pôsobil zaťažkavajúco na vládu, ktorá musela riešiť otázky bývania a stravy a takisto zamestnanosti. Prijala úsporné opatrenia a súhlasila s pomocou zo zahraničia, najmä z USA a zo židovských komunít zo sveta. V roku 1952, na rokovaní sa Izraelu podarilo vyjednať odškodnenie od západného Nemecka. Ben Gurion ostal premiérom do roku 1953, vrátil sa na post premiéra v roku 1955. Weizmann zomrel v roku 1952 a nahradil ho Itzhak Ben – Zvi, ktorý ostal na poste prezidenta do roku 1963, do svojej smrti.
4.1 Suezská kríza Po roku 1949 arabské štáty pokračovali v pozeraní sa na založenie nového štátu ako na neprávosť a podporovali politický a ekonomický bojkot tomuto štátu. Egypt odmietol prístup Izraelu do Suezského kanála a v roku 1951 zablokoval Tiranskú úžinu, izraelský jediný prístup do Červeného mora. Palestínčania zo Západneho Brehu a z pásma Gazy začali napádať izraelské osady blízko hraníc. Izrael uznal Jordánsko a Egypt zodpovedné za tento útok začal odvetné útoky. Vo februári 1955 Izrael spustil útok proti egyptskej vojenskej základni v pásme Gazy. Odpoveďou prezidenta Nassira bolo zintenzívnenie budovania vojska. V septembri Egypt uzavrel vojenskú dohodu s Československom. V júli 1956 Egypt znárodnil Suezský kanál, previedol do svojho vlastníctva spoločnosti, ktoré kontrolovali denné operácie britských a francúzskych spolupodielnikov v jeho vláde. Napriek tajným stretnutiam Britov a Francúzov, ktoré chceli získať znovu kontrolu nad Suezským prieplavom, Izrael chystal útok na Egypt. V októbri 1956 Izrael zaútočil pásmo Gazy a Sinajský polostrov, potom zaútočil na Suezský prieplav. Británia a Francúzsko vydali ultimátum, aby sa izraelské aj egyptské armády stiahli z kanála. Nassir odmietol, tak ho zbombardovali. ZSSR a USA požadovali zastavenie paľby a OSN nariadilo, aby sa všetky vojská stiahli z egyptského územia. OSN umiestnilo na hranice vojsko. Egyptská vláda znovuotvorila kanál a Izrael získal prístup k Tiranskej úžine. Pretrvávali tu sporadické boje na hraniciach. Po roku 1956 izraelská ekonomika stúpla, nezamestnanosť klesla, životný štandard obyvateľov stúpol. Bol vybudovaný prístav v Ashode. Izrael začal viac obchodovať s USA, Veľkou Britániou, s viacerými západoeurópskymi krajinami a pomaly so všetkými krajinami Latinskej Ameriky a Afriky. Izraelskí experti a špecialisti zdieľali ich skúsenosti a vedomosti s ľuďmi z iných rozvíjajúcich sa krajín Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky.