Ale aj napriek tomu, Izrael zatlačil vojská Sýrie späť na ich územie a prekročil Suezský kanál a zabral časť záapdnej časti Egyptu. Počas bojov, ZSSR podporovalo Egypt a Sýriu a USA podporovali Izrael. Táto arabsko – izraelská vojna ( v Izraeli nazývaná Yom Kippurská vojna a v arabských štátoch Ramadánska vojna) sa ukončila na konci októbra 1973. Izrael utrpel ťažké straty počas bojov. Po skončení bojov Henry Kissinger (americký námestník predsedu vlády) napomáhal mierovým rokovaniam medzi Izraelom a Egyptom a Izraelom a Sýriou, v roku 1974. Po rokovaniach Izrael opustil zónu Suezského kanála. Táto nákladná vojna spôsobila problémy vo vláde Izraelu. Golda Meir odstúpil na jar roku 1974 a bol nahradený Yitzhakom Rabinom. Ale ekonomické problémy a chaos v Labouristickej strane podkopali pozíciu Rabina a v roku 1977 vyhrala voľby strana Likud a premiérom sa stal Menachem Begin. Táto strana získala podporu šepardov, ktorý mali doslova odpor k Labouristickej strane, kvôli zaobchádzaniu s nimi.
4.4 Mier s Egyptom V roku 1977 Sadat vyhlásil snahu stretnutie s Izraelom otvorene a verejne, aby sa dohodli na mierovej zmluve. V novembri pricestoval do Knessetu. Po takmer roku zdržiavania rokovaní, prezident USA Jim Carter priviedol všetky zúčastnené strany do Camp Davidu v štáte Maryland, kde sa dohodli. V roku 1978, v septembri, sa Sadat, Begin a Carter dohodli na základných črtách mierovej zmluvy medzi Izraelom a Egyptom. V marci v roku 1979 Izrael a Egypt podpísali mierovú zmluvu, ktorá obsahovala postupný odchod izraelských vojsk zo Sinajského polostrova a ustanovila diplomatické vzťahy medzi oboma krajinami. Egypt a Izrael otvorili hranice, vybudovali komunikačné spojenie, otvorili ambasády a vymenili si veľvyslancov. Izrael úplne opustil Sinajský polostrov v roku 1982. Táto dohoda takisto zvýšila ekonomický a vojenský vplyv USA u oboch štátov. Arabská Liga vylúčila Egypt z členstva. Napriek mieru s Egyptom pokračovali boje medzi Izraelom a ostatnými Arabmi. V júni 1981 Begin nariadil zničenie nukleárnej elektrárne v Bagdade (Irak), zdôvodňujúc to tým, že sa obával použitia nukleárnych zbraní. Neskôr úplne zabral Golanské Výšiny, keď tam uplatnil občianske právo, Sýria to ale odmietla. Begin pokračoval v zakladaní izraelských osád v v okupovaných oblastiach, čo zvyšovalo napätie.
4.5 Invázia Libanonu Libanonské hranice, ktoré boli relatívne kľudné počas arabsko – izraelského konfliktu sa stali centrom pozornosti pre Izrael začiatkom 80 – tych rokov. Napätie medzi libanonskými moslimami a kresťanmi sa stupňovalo, keď OOP pricestovala do Libanonu.