Situácia bola dosť komplikovaná od roku 1976, keď do tejto oblasti prišli sýrske ozbrojené sily, ktoré mali pôvodne zasiahnuť v mene kresťanov, ale v skutočnosti sa spojili s OOP a moslimami. Prepadnutie Izraelu OOP z Libanonu a prítomnosť sýrskych rakiet v Libanone v roku 1981, primälo Izrael zaútočiť a akciu nazvalo „Operácia: Mier pre Galilej!“ Zaútočili na južný Libanon v roku 1982. Cieľom bolo zabezpečiť severné hranice Izraelu a zničiť OOP infraštruktúru v Libanone. Izrael sa počas bojov spojil s libanonskými kresťanmi. Pod vedením ministra obrany Ariela Sharona izraelské vojská vstúpili až do Bejrútu, zničili OOP a sýrske vojsko. OOP opustilo Libanon v auguste v roku 1982. V roku 1983 odstúpil Begin a nahradil ho Shamir. V roku 1984 vo voľbách žiadna strana nezískala toľko hlasov, aby tvorila vládu, tak vláda vznikla spojením dvoch strán Likud a Labor. Došlo k dohode, že sa striedal minister zahraničných veci a premiér na 25 mesiacov z každej strany. Z Likudu to bol Yitzhak Shamir a z Laboru Shimon Peres. Peres začal ako premiér. Vláda nariadila odsun izraelských vojsk z Libanonu. Opäť nastal ekonomický rast a uzavrela sa dohoda o voľnom obchode s USA (1985).
4.6 Intifáda Relatívny pokoj na Západnom brehu a v pásme Gazy skončil v decembri 1987, keď ho zlomila séria demonštrácií, štrajkov, výtržností a násilností spoločne nazvaných ako intifáda. Intifáda začala ako vyjadrenie frustrácie a zlosti nad 20 – ročnou vládou Izraela a židovských osídlení v okupovaných územiach. Ako prejav násilností narastal Izrael odpovedal čoraz krutejšími metódami, ktoré vyvolali medzináradnú kritiku. Pokusy Rabina o zastavenie výtržností a demonštrácií zlyhali, potom sa pokúsil podpredseda vlády USA George Shultz o mierové rokovania. USA vylúčili OOP z rokovaní na tak dlho, dokým nebudú akceptovať izraelské hranice, tým pádom sa Palestínčania nemohli zúčastňovať rokovaní, keď OOP bolo vylúčené z rokovaní. Jordánsky kráľ sa v roku 1988 vzdal nároku územia na Západny breh a pridelil ho OOP. V roku 1988 sa konali v Izraeli voľby, Shamir ostal premiérom, Peres sa stal ministrom financií a Rabin ostal ministrom obrany. V tom čase vodca OOP Yasir Arafat uznal izraelské hranice a vzdal sa terorizmu. V tom čase začal aj formálny dialóg medzi OOP a USA. Na jar roku 1989 začala izraelská vláda mierové rokovania, ale boli neúspešné, USA ich prerušilo kvôli teroristickému útoku na Tel – Aviv, ktorý organizovala skupina pričlenená k OOP. V roku 1990 Knesset ukončil Shamirovu vládu hlasovaním o nedôvere, čo bolo prvé úspešné hlasovanie v histórii. Peres sa pokúsil formovať novú vládu, ale bol neúspešný.