Shamirovi sa podarilo založiť novú vládu spolu s podporou niekoľkých pravicovo orientovaných a náboženských strán. V roku 1989, keď sa v ZSSR uvoľnili mnohé obmedzenia začala nová migračná vlna Židov do Izraelu. Medzi rokmi 1989 a 1998 emigrovalo z Ruska viac ako 700 000 Židov. Ich úspešné absorbovanie do života v Izreali bola jedna z hlavných výziev izraelskej vlády. Veľa z nich bolo vzdelaných a kvalifikovaných a pozdvihli ešte viac životnú úroveň v Izraeli.
4.7 Mierové rokovania Po ukončení studenej vojny USA a Rusko pozvali Izrael, Libanon, Sýriu, Jordánsko a zástupcov palestínskeho ľudu na mierovú konferenciu do Madridu, ktorá sa konala v roku 1991. Izrael trval na vylúčení OOP a chcel spoločnú jordánsko – palestínsku delegáciu reprezentujúcu Palestínčanov. Madridská konferencia sa konala v októbri 1991 a o niekoľko mesiacov neskôr sa presunula do Washingtonu D.C. Počas mnohých mesiacov rokovaní medzi Izraelom a ostatnými krajinami nedošlo k žiadnej dohode, ale aj napriek tomu to bol dôležitý krok k vytvoreniu mieru. V roku 1992 sa konali voľby do Knessetu. Rabin ostal premiérom. V septembri v roku 1993 došlo k stretnutiu medzi Izraelom a OOP v Oslo. OOP znovu potvrdilo právo Izraelu na vlastný štát a Izrael uznal OOP ako reprezentanta palestínskeho ľudu. OOP sa vzdalo použitia terorizmu proti izraelskému ľudu. 13. septembra podpísali za prítomnosti svedkov Rabin a Arafat historickú mierovú zmluvu medzi Izraelom a OOP v Bielom dome vo Washingtone, za čo boli odmenení Nobelovou cenou. Táto zmluva zaväzuje, že Palestínčania vytvoria samosprávu na území Gazy a na Západnom brehu a v meste Jericho. Takisto obsahuje, že izraelské ozbrojené sily sa stiahnu z týchto územi do piatich rokov. Zmluva takisto obsahuje, že Palestínčania budú mať svojho správcu. Napriek tomuto izraelské pravicové strany a palestínski disidenti odmietli uznať túto zmluvu a teroristi naďalej útočili na oboch stranách. Krátko po podpísaní tejto zmluvy sa stretli Izrael a Jordánsko a v októbri v roku 1994 podpísali mierovú dohodu. Dohoda obsahuje, aby bezpečnosť, hranice, policajná spolupráca, kontrola nad vodnými zdrojmi a ďalšie veci boli v normálnych vzťahoch. Obe strany súhlasili s tým, že neposkytnú pomoc inej strane, ktorá by chcela zaútočiť na jeden z týchto štátov a zabrániť ozbrojeným zložkám, aby útočili na príslušníkov týchto štátov. Takisto sa dohodli o vzájomnej podpore v obchode, výskume a turizme. Izrael uznal pre moslimov Jeruzalem ako sväté mesto, čím ale pohneval Palestínčanov, ktorí s Izraelom chceli o tomto meste rokovať neskôr.