Po týchto rokovaniach Izrael naviazal vové diplomatické a obchodné styky s novými krajinami v Afrike a Ázii, tým pádom zahraničný obchod rástol veľmi rýchlo v prospech krajiny. V roku 1994 štáty Rady Perzskej spolupráce (Bahrajn, Kuvajt, Oman, Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty) uvoľnili dlhotrvajúci ekonomický bojkot voči Izraelu. Rokovania medzi Izraelom a Palestínčanmi pokračovali aj v polovici 90 – tych rokov. Palestínska samospráva, ktorej prezidentom je Yasir Arafat a členovia OOP prevzali kontrolu nad civilnými zložkami v Gaze a Jerichu a rozmiestnili palestínsku políciu kvôli vnútornej bezpečnosti. Izrael držal kontrolu nad židovskými osadami na týchto územiach, ako aj na hraniciach s týmito územiami. V novembri 1995 študenti, ktorí sa stavali proti mierovým dohodám zavraždili Rabina počas mierového zhromaždenia V Tel – Avive, jeho funkciu prebral Shimon Peres, zdôvodňovali to tým, že jeho náboženskou povinnosťou bolo zabrániť vráteniu historických biblických území Arabom. Peres zdôrazňoval snahu o mierové procesy. O niekoľko mesiacov odovzdal Izrael civilnú sparávu do rúk Palestínskej samosprávy. Skončila sa správa Izraelu nad 27 % Západného brehu a všetkých palestínskych obydlí. Výnimku tvoril Hebron ako sväté mesto pre Židov, zasvätené Dávidovi a ako rodné mesto Abraháma. V palestínskych mestách a dedinách bola bezpečnosť zabezpečovaná palestínskymi aj izraelskými jednotkami, s dominanciou izraelských. Ako v Gaze, tak aj na Západnom brehu držal Izrael pod kontrolou židovské osady a hranice, takisto kontroloval aj cesty medzi palestínskymi osadami. V januári 1996, Palestínčania zvolili Yasira Arafata za prezidenta Palestínskej samospráva a vybrali členov Palestínskeho zhromaždenia (rady). Napriek Rabinovej vražde sa zdalo, že mier bude pokračovať. Ako stálo v zmluve, tak Izrael postupne opúšťal dedinské územie Palestíny. Teroristi zaútočili v roku 1996 samovražednou palestínskou militantnou skupinou, tento čin ovplyvnil zmýšľanie Izraelčanov. V máji líder Likudu Benjamin Netanyahu sa stal premiérom a vytvoril koaličnú vládu založenú na zabezpečení Izraelu. Táto vláda naliehala na palestínsku vládu, aby zabránila teroristickým útokom, lebo sa zastaví odsun izraelských vojsk z územie Palestíny. Rokovania medzi Sýriou a Izraelom pokračovali sporadicky od roku 1991 a boli ovplyvnené návratom Likudu k moci. Sýrsky prezident Hafez al – Assad veril v pokrok vytvorený v polovici 90 – tych a želal si aby pokračovali rokovania, ktoré boli prerušené predchádzajúcou izraelskou vládou. Status Golanských výšin, mier a normalizácia vzťahov ostali nedoriešené.