Počas vlády Likudu boli pozastavené rokovania, ale zmluva určujúca stiahnutie sa izraelských vojsk z Hebronu bola podpísaná v roku 1997. Izrael stiahol 80 % svojich ozbrojených síl z miest. Izrael sa rozhodol v nasledujúcich mesiacoch prikročiť k židovskému projektu osídlenia východného Jeruzalemu, čo Palestínčania videli ako porušenie dohody. V polovici roku 1997 islamské skupiny opäť zaútočili a Izrael následne žiadal, aby palestínska vláda zabránila týmto teroristickým útokom. Obzvlášť Izrael sužovali útoky islamskej skupiny zvanej Hamas. V septembri 1997 Mossad (izraelská informačná služba) sa pokúsila zajať politického lídra Hamasu Khaleda Meshala, ale neúspešne. Toto narušilo izraesko – palestínske vzťahy. Takisto sa začali útoky aj libanonských islamských skupín na severe Izraelu. Libanon požadoval okamžité odsunutie izraelských jednotiek z ich územia, ktoré tam boli od roku 1985. V polovici roku 1998 Netanyahu čelil zvýšenej kritike sprava aj zľava. V októbri podpísal zmluvu o stiahnutí vojsk z 13 % územia Západneho brehu. Odplatou bolo to, že palestínska vláda sľúbila zabrániť útokom teroristických skupín. V decembri 1998, po opustení 2 % územie Západného brehu Netanyahu spochybnil zmluvu a žiadal nové podmienky pre opustenie Izraelu. Knesset dal hlasovať za nové voľby, rok pred vypršaním mandátu Netanyahua a novým ministrom sa stal Ehud Barak predseda Labouristickej strany. Vzájomné útoky pokračovali naďalej a k odsunu vojsk nedošlo. 4.8 Druhá intifáda V septembri roku 2000 povolil Ehud Barak výstup Arielovi Šaronovi s bezpečnostným sprievodom na Chrámovú horu, konkrétne na miesto Al – Aksa, čo je posvätné miesto pre moslimov, lebo veria, že odtiaľ vystúpil Mohamed do neba. Toto vyvolalo útoky Palestínčanov na Izraelitov, čo sa nazýva aj druhá intifáda a následné protiútoky. Toto vlastne trvá dodnes. Ehud Barak odstúpil v roku 2001 a jeho nátupcom sa stal 6. februára Ariel Sharon. Po jeho nástupe do úradu sa stal pre takmer milión Palestínčanov zákaz vychádzania bežnou vecou. Obmedzený pohyb sa zvýraznil rozdelením Západného brehu Jordánu na niekoľko od seba oddelených častí. Zahraniční pozorovatelia to prirovnali k systému, ktorý počas apartheidu vytvorila belošská vláda v Juhoafrickej republike. Pohyb Palestínčanov je prísne kontrolovaný a kto chce prejsť z jednej oblasti do druhej musí ukázať zvláštne povolenie izraelskej tajnej polícii Šin Bet. Útoky na Izrael majú na svedomí organizácie ako Hamas a vplyv Yasira Arafata postupne, ale isto slabne. Po začiatku týchto útokov sa znížil počet turistov v celom Izraeli, ale hlavne Jeruzaleme.