Približne tretina týchto utečencov sa rozhodla odísť do Gazy z vlastnej vôle a druhá tretina odišla v dôsledku psychického nátlaku Židov, keď im bolo povedané, že je pre nich lepšie, aby odišli dobrovoľne a posledná tretina bola v pravom slova zmysle násilne vyhnaná. Tu ľudia žijú bez elektriny, bez tečúcej vody, na holej udupanej podlahe, medzi neomietnutými betónovými stenami, pod strechami z vlnitého plechu. Uličky medzi domami sú niekedy také úzke, že nimi neprejdú dve osoby vedľa seba naraz. Po daždi sa nespevnené cesty zmenia na potoky, ktoré odplavujú odpadky povaľujúce sa všade naokolo. Len v meste Gaza na severe oblasti môžeme zahliadnuť domy, ktoré pripomínajú lepšie časy, ale aj v tomto meste sú cesty nespevnené a pri prvom daždi sa premenia na jazernú krajinu. Pozdĺž ciest sa hromadia kopy odpadkov, na ktorých vidieť pobehujúce krysy. Vplyv moslimov urobil z Gazy bezalkoholovú zónu, ale nie tak dokonalú, existuje niekoľko miest, kde chodia cudzinci a kde sa predávajú alkoholické nápoje. Pivo a nápoje s vyšším obsahom alkoholu sa predávajú aj pod pultom, ale za prehnané ceny. Voda z vodovodu nie je podľa medzinárodných noriem pitná, ale väčšina obyvateľstva ju pije, lebo si nemôže dovoliť ju kupovať vo fľašiach.