Preteká cez ňu rieka Ob s prítokom Irtyš.
Vysočiny prevládajú na východ od rieky Jenisej a na juhu.Medzi Čiernym a Kaspickým morom sa vypoína najvyššie pohorie Kaukaz.Rusku patrí severná časť Kaukazu.V ázijskej časti najvyššie vystupuje Altaj.Medzi riekami Jenisej a Lena sa šíri rozlohou najväčšia Stredosibírska plošina.Na jej južnom okraji leží najhlbšie jazero sveta Bajkal (1620 m).Mnoho pohorí vypĺňa územie na východ od rieky Leny a jazera Bajkal.
Územie Ruska sa rozkladá prevažne v severnom miernom podnebnom pásme.Severné okraje zasahujú do studeného pásma.Subtropické podnebie má iba pobrežie Čierneho mora.
Väčšina zrážok prichádza od Atlantického oceána.Smerom na východ jeho vplyv slabne.V ázijskej časti prevláda vnútrozemské podnebie s malým množstvom zrážok a s veľkými rozdielmi medzi letnými a zimnými teplotami.Na niektorých miestach v zime klesajú teploty až na - 70°C,v lete vystupujú i nad 30°C.Na východe je vlhké prímorské podnebie,južnejšie ovplyvnené monzúnmi.
Rieky sú vodnaté a odtekajú z prevažnej časti územia do Severného ľadového oceána.Najväčšie povodie má rieka Ob a s prítokom Irtyš je aj najdlhšia.Podľa dĺžky nasledujú Amur,Lena,Volga a Jenisej,ktorá odvádza najviac vody do oceána.Rieky majú najvyššie prietoky na jar,okrem riek vytekajúcich z vyšších pohorí a rieky Amur.Najväčší význam pre dopravu má Volga.Spolu s rikou Jenisej a jej prítokom Angara sa najviac využívajú aj na výrobu elektrickej energie.
Hospodárske využitie rozsiahleho územia Ruska výrazne ovplyvňujú prírodné podmienky v jednotlivých šírkových pásmach.
V najseverňejšom pásme tundier neumožňuje studené podnebie a pody chudobné na živiny pestovanie poľnohospodárskych plodín.Žije tam málo obyvateľov,osídlenie je riedke.
Pásmo lesov zaberá až dve tretiny územia Ruska.Najväčšiu rozlohu majú ihličnaté lesy - tajga.V tajge sú najväčšie zásoby dreva na svete.Pre hospodárstvo má veľký význam ťažba dreva,lov a chov kožušinovej zveri.
Zmiešané a listnaté lesy netvoria súvislé pásmo.Vyskytujú sa len v európskej časti a v monzúnovej oblasti na východe.Teplejšie podnebie a úrodnejšie pody umožňujú pestovanie obilia (raž,jačmeň,ovos),zemiakov,chov dobytka a ošípaných.Tieto oblasti patria k najhustejšie zaľudneným.
Najdoležitejšie poľnohospodárske oblasti Ruska sú v lesostepnom a stepnom pásme s úrodnými černozemami.Ťahajú sa z Ukrajiny cez dolné Povolžie,južný Ural na juh Západosibírskej nížiny.Hlavné plodiny sú pšenica,kukurica,slnečnica,cukrová repa.Rozšírený je chov dobytka, ošípaných a hydiny.
Doležitým doplnkom živočíšnej výroby je rybolov.
Výnosy poľnohospodárstva sú v porovnaní s vyspelými štátmi nižšie.Na výživu početného obyvateľstva sa potraviny aj dovážajú.


Rusko je federatívny štát s názvom Ruská federácia.Má vyše 147 miliónov obyvateľov.Podľa počtu obyvateľov je na 6.mieste na svete (po Číne,Indii,USA,Indonézii,Brazílii).Na území Ruska žije asi 100 počtom rozne veľkých národov a národností.Viac ako štyri pätiny všetkého obyvateľstva tvoria Rusi,najväčší slovanský národ.
Z ostatných sú najpočetnejší Tatári,Ukrajinci,Čuvaši,Baškiri,Mordvania,Marijci,Udmurti,Kareli a Jakuti.Počtom
väčšie národy majú utvorené autonómne republiky,oblasti a okruhy (celkove ich je vyše 80).Autonómne
územia ležia najmä v oblasti od stredného Povolžia po Ural,na severe európskej časti,v severnom Kaukazsku a v
ázijskej časti Ruska.
Hustota zaľudnenia je na území Ruskej federácie veľmi nerovnomerná.Priemerne pripadá na 1 km2 asi 9 ľudí.
V najhustejšie zaľudnených stredných a južných oblastiach európskeho územia žije miestami 200 - 300 ľudí na 1 km2.
V ostatných desaťročiach sa obyvateľstvo vo veľkom počte sťahovalo z vidieka do miest.V súčasnosti v mestách žijú tri štvrtiny obyvateľstva.Z takmer 1000 miest má 12 vyše milióna obyvateľov.Z nich iba dve ležia v ázijskej časti (Novosibirsk,Omsk).
Najviac obyvateľov zamestnáva priemysel.Jeho rozvoj umožnilo mimoriadne bohatstvo nerastných surovín,obrovské zásoby dreva a vodnej energie veľkých riek.
Významné sú ložiská ropy a zemného plynu (medzi Volgou a Uralom,vzápadnej Sibíri,severnom Kaukazsku),čierneho a hnedého uhlia (južná Sibír,Ural),železnývh rúd (okolie mesta Kursk,Ural, Sibír),farebných kovov (najmä na Urale),apatitov (polostrov Kola),solí (Ural),zlata a diamantov (Jakutsko) a ďalších surovín.
Najväčšie závody hutníckeho priemyslu sú na Urale a na juhu Sibíri.Dodávajú suroviny pre strojárstvo,narozsiahlejšieodvetie priemyslu.Vyrábajú sa najmä ťažké stroje pre ťažbu,energetiku, stavebníctvo,obrábacie stroje,dopravné prostriedky,kozmická technika a i.
Doležité postavenie má priemysel chemický (výroba priemyselných hnojív,vláken,pohonných hmot a i.),drevospracujúci a textilný.Nedostatočná je dosiaľ výroba potravín a spotrebného tovaru.
Doprava musí prekonávať veľké vzdialenosti.V preprave nákladov i osob je najvýznamnejšia železničná doprava.Najhustejšia sieť je v európskej časti.Najviac je zaťažená Sibírska magistrála, ktorá spája Moskvu cez Čeľabinsk na Urale,Omsk,Novosibirsk a Chabarovsk s Vladivostokom.V osemdesiatich rokoch dokončili na Sibíri novú Bajkalsko - Amurskú magistrálu (BAM).Zatiaľ sa málo využíva.
Cestná sieť je hustejšia a kvalitnejšia v európskej časti.Automobilmi sa prepraví najviac nákladov.
Na preprave nákladov sa podieľa aj riečna doprava.Pre spojenie s odľahlými časťami krajiny a so zahraničím má mimoriadny význam letecká doprava.Veľmi hustá je sieť diaľkových ropovodov a plynovodov.Smerujú z nálezísk do všetkých priemyselných a hustejšie zaľudnených oblastí a ďalej do štátov strednej a západnej Európy.Námorná doprava slúži najmä zahraničnému obchodu. Hospodárske oblasti a strediská
Európska časť sa podieľa vyše 4/5 na hospodárstve Ruska.Priemysel je najviac sústredený v oblastiach medzi Moskvou a Uralom.Najdoležitejšie poľnohospodárske oblasti ležia medzi Moskvou a predhorím Kaukazu.
Hlavné mesto Moskva patrí k najväčším mestám sveta.Je najvýznamnejšie politické,kultúrne a priemyselné stredisko štátu.Na severozápade leží druhé najväčšie mesto Sankt Peterburg (Leningrad),v minulosti hlavné mesto Ruska.Vyniká staciteľskými a umeleckými pamiatkami (známa Ermitáž a i.)Na riedko zaľudnenom severe s bohatstvom dreva sú prístavy Archangeľsk a Murmansk.
Mnoho priemyselných stredísk je v Povolží.Najväčšie sú Nižnyj Novgorod (Gorkij),hlavné mesto Tatarstanu Kazaň a Samara (Kujbyšev).V okolí sa ťaží ropa.
Na juh od Moskvy sa v povodí Donu na černozemných podach šíri úrodná poľnohospodárska oblasť.Najväčšie stredisko je Voronež.V severnom Kaukazsku sa rozkladá ďalšia výnosná poľnohospodárska oblasť (známa Kubáň).Čiernomorské pobrežie a horské časti Kaukazu patria medzi rekreačné a turistické oblasti.
Južný a stredný Ural je oblasť najbohatšia na nerastné suroviny v Rusku.Najväčšie priemyselné streiská sú Jekaterinburg (Sverdlovsk) a Čeľabinsk.
Ázijská časť tvorí takmer tri štvrtiny celkovej rozlohy Ruska.Má veľké prírodné bohatstvo,ale na väčšine územia je drsné podnebie,málo sídel a trvale žijúcich obyvateľov.Je tu nedostatok pracovníkov.Prevažná časť obyvateľstva a hospodárstva sa sústreďuje na juhu Sibíri pri železniciach a riekach.Ázijské Rusko sa delí na tri hospodárske oblasti:Západná Sibír,Východná Sibír a Ďaleký východ.