Kuba

Kubánska republika je ostrovný štát na jednom z ostrovov Veľkých Antíl. Ostrov Kuba je dĺžkou 1250 km a rozlohou 110 861 km2 rozhodne najväčší zo všetkých ostrovov v Karibskom mori. Zo západu je obklopený Mexickým zálivom, zo severu Sargasovým a z juhu Karibským morom. Má členité pobrežie dlhé 3735 kilometrov ( 2321 míľ ) s veľkým počtom zátok a zálivov a s asi 1600 malými ostrovčekmi pri pobreží. Ostrovy s výnimkou Pinosu sú koralového pôvodu. Severné a južné pobrežie obklopujú skupiny malých ostrovčekov z ktorých najväčší je Isla de Pios 2199 km² na juhozápade.
Pobrežie je zväčša ploché, močaristé, len na juhovýchode strmé a neprístupné. Šírka ostrova je 30 – 90 km a povrch tvoria väčšinou rozľahlé nížiny – len asi ¼ nimi nie je tvorená. Hornaté oblasti sú roztrúsené po celom ostrove a netvoria nejaký väčší celok. Významnejšie celky sú Órganos Mountains na západe, Sierra de Trinidad a Escamuray v centrálnej časti ostrova, a Sierra Maestra na juhovýchode. V poslednom menovanom sa nachádza aj najvyšší vrch Turquino Peak s výškou 1971 metrov. Podnebie je tropické, pasátové, s priemernými ročnými teplotami 25°C (77°F). Letné extrémy tepla a vlhkosti vzduchu sú 27°C (81°F) and 80 percent. Ročne spadne približne 1320 milimetrov zrážok (52 palcov). Viac ako 60 percent zrážok spadne počas vlhkého obdobia ktoré trvá od Mája do Októbra. Ostrov leží v oblasti často postihovanej hurikánmi (počas Augusta, Septembra a Októbra – jeden z najznámejších je h. Lilly).


Vodstvo Najvýznamnejšia rieka je Rio Cauto na juhovýchode, dlhá 370 km z toho splavná iba na 112 km. Riečna sieť je pomerne hustá (vodne toky: Cuvaguateje, Almendares, Mayabeque, Yumuri, Sagua la Grande, Zaza, Maximo, San Pedro a.i.). Južné pobrežie lemujú mangrovové močiare. Jazerá na Kube prakticky nie sú. Rieky sú krátke a v priebehu roka výrazne menia svoju veľkosť, preto nemôžu byť využité na výrobu elektrickej energie čo spôsobuje Kube značné problémy. Rastlinstvo a živočíšstvo Lesy pokrývajú asi ¼ ostrova.

Ekonomika a hospodárstvo 80 percent exportných ziskov tvorí cukor. Kuba je tretím najväčším svetovým pestovateľom cukrovej trstiny. Pred revolúciou všetku trstinu pestovali drobný nájomníci na pôde patriacej veľkým cukrovarníckym spolčnostiam. Od roku 1959 bola pôda vyvlastnená a obmedzená na 5 caballeríás (2,23 ha ) v prospech štátu. V poslednom období sa objavujú snahy o diverzifikáciu poľnohospodárstva.

Pred tabak, kedysi druhý exportný produkt, sa dostali citrusové plody. Kuba však ročne vyvezie približne 100 miliónov cigár. Pestovaním ryže a rožšírením chovu dobytka na mäso i mlieko sa Kuba snaží znížiť závislosť na dovážaných potravinách. Iné plodiny pestované na Kube sú banány, ryža, zemiaky, mäso a bôbu resp. fazule. Čo sa týka nerastných surovín – Kuba má štvrté najväčšie zásoby niklu na svete a nikel je tiež aj druhým najdôležitejším exportným produktom. Doly a spracovateľské závody sú v mestách Moa a Nicaro. Ťaží sa tu aj kobalt, chróm, železo, meď, mangáne, soľ, drevo, kremík, petrolej. Vyrábajú sa tu úžitkové stroje, cement, výrobky z papiera a z dreva, hnojivá, lekárske prístroje a farmaceutické výrobky, textil a obuv. Nerastné bohatstvo je vyvážané v prírodnom stave, alebo po určitej úprave a len časť sa využíva priamo doma. Rybolovu sa tu darí, každoročne sa objem ulovených rýb zväčšuje niekoľkonásobne. Najväčšie problémy ma Kuba s energiou – domáce zdroje sú minimálne. Je tu ropa, ťažba je však minimálna, uhlie prakticky žiadne, rieky sú väčšinou krátke a s veľmi kolísavým množstvom vody behom roku. Ostáva len zásoba rašeliny, ale tá je málo výhrevná. Ťažko je preto budovať spracovateľský či ťažobný priemysel. Preto je prvoradou úlohou hľadať ropu. Hlavní obchodný partneri pre vývoz Rusko, Kanada, Čína, Egypt, Španielsko, Japonsko a Maroko. Hlavní obchodný partneri pre dovoz: Španielsko, Mexiko, Francúzsko, Čina, Venezuela, Taliansko, Kanada
Geografia a fakty ŠTÁTNE ZRIADENIE: komunistická republika HLAVNÉ MESTO: Havanna (2 241 000 obyvateľov.) OSTATNÉ MESTÁ : Santiago de Cuba, Camagüey, Holguín, Guatanamo, Santa Clara, Marianao, Cienfuegos. ROZLOHA: 110 922 km² POČET OBYV.: 11 019 000 (1996) HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 99,4 obyvateľov./km˛ ÚRADNÝ JAZYK: španielčina MENA: kubánske peso (1 kubánske peso = 100 centavov) ŠTÁTNY SVIATOK: 1. január. (Deň oslobodenia) RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: belosi (51 %), mulati (37 %), černosi (11 %), iné (1 %) NÁBOŽENSTVO: ateisti (56 %), rímskokatolícke (39 %), evanjelické (3,3 %), iné (1,7 %) URBANIZÁCIA: 76 % PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 76 ( ženy 77, muži 74) DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 10 ‰ ANALFABETI: 4,3 % HDP: 3115 USD/obyvateľov NEZÁVISLOSŤ získaná 20 mája 1902 ÚSTAVA 24 Február 1976 VOLEBNÉ PRÁVO od 16 rokov. Kuba je členom asi 40 medzinárodných organizácií. Hoci sa Kubánčanom dostáva bezplatného vzdelania a zdravotnej starostlivosti, v krajine chýbajú základné potreby ako napríklad chlieb.

Cestovný ruch Do konca 50-tých rokoch bola Kuba jediným zábavným oddychovým centrom. Neskôr záujem trocha poklesol. V posledných rokoch sa však turizmus opäť vyvinul na najlepší štandard. Nájdeme tu hotely a kluby rôznych kategórií s rozmanitým zábavným programom, s najlepším výberom športových možností, dobré jedlo, hudba, Cuba Libre a mnoho iných vecí. Obdivuhodná je tu priateľskosť, ochotu a pohostinnosť Kubáncov, ktorá očarí a milo každého prekvapí. Kuba je známa svojou starou kultúrou, je to najstaršia krajina v "Novom svete". Má veľmi živú zmiešanú kultúru: tu vytvorili Európa a Afrika spoločné dejiny. Nájdeme tu možno najkrajšiu pláž sveta Varadero. Viac ako 20 km jemného bieleho piesku, s azúrovo modrým morom sa tiahne pozdĺž tohoto pobrežia. Niekoľko metrov vysoké kokosové palmy robia tento slnečný raj perfektným a poskytujú ideálne predpoklady k oddychovému kúpeľnému pobytu. Aj napriek krásam ostrova je cestovný ruch málo rozšírený. Vzhľadom na infraštruktúru nie sú využité možnosti krajiny.
História Kuba bola objavená v roku 1492 Krištofom Kolumbusom. Po príchode španielov na ostrov v r.1512 postupne vyhynulo na ostrove do r. 1570 vyše 100,000 domorodcov ( genocída, otroctvo, choroby). V r.1792 sa Kuba dostala do rúk Britom- tí ju vymenili španielom za Floridu. Od roku 1898 až do nezávislosti patrila Američanom – jej závislosť od Američanov aj po roku 1902 bola veľká. V čele štátu sa striedali skorumpovaní diktátori. Vykúpenie prišlo až revolúciou v r. 1959 keď študent práv Fidel Castro a poručík Che Guevara po dvojročnej vojne vyhlásili komunistický štát. Nasledujúce obdobie bolo poznačené krízou medzi USA a ZSSR ohľadom sovietskych raketových základní na ostrove, čoho dôsledkom bola americká blokáda ostrova ( či už ekonomická, politická alebo vôbec). Napriek americkým imperialistickým nepriateľom, ktorí spôsobovali Kube hospodárske a sociálne ťažkosti, socialistická výstavba ( aj vďaka vyše 5 mld. dolárov vysokej pomoci od ZSSR) pokračovala rýchlym tempom a dosiahla vynikajúce výsledky. Pred a okolo roku 1990 sa však vzťahy s USA oteplili a so ZSSR ochladili. Napriek tomu Kuba ostáva aj naďalej Ostrovom Slobody.