Pracuje sa naozaj toľko minút, koľko má pracovná doba. A to nielen robotníci vo výrobe, kde je možné presne skontrolovať, ale aj všetok obslužný personál - úradníci a technici. Čiže žiadne debatné krúžky, ako dopadol ktorý futbal, žiadne čítanie novín ( okrem vedúcich, ktorí to majú priamo v pracovnej náplni, žiadne korzovanie po fabrike alebo dokonca opaľovanie sa pred cechmi. Bolo by chybou domnievať sa, že je to u nich snáď nejako vynútené, že ich stále niekto stráži alebo naháňa do práce. Celý ich vzťah k práci je akýsi samozrejmý, uvedomelý. Proste - keď som v práci, tak robím a nezáleží na tom, či je prítomný vedúci alebo nie. Keď začína pracovná doba, každý je na pracovisku najmenej desať minút pred jej začiatkom, prevzal stroje od predchádzajúcej smeny a päť minút pred začiatkom si šiel zacvičiť. S hudbou, niečo ako časť spartakiádnej skladby. Aj keď účasť je dobrovoľná, cvičia takmer všetci. Práve dobrovoľná a uvedomelá disciplína je v Japonsku samozrejmosťou priamo akýmsi rysom ich národnej povahy, je hlavnou príčinou vysokej úrovne japonského priemyslu a jeho výrobkov. Úroveň výrobného zariadenia, ako si mnohí myslia, nie je tým rozhodujúcim faktorom. Pri porovnaní pracovníkov zistíme, že u nás pracuje 340 robotníkov, u nich 47. U nás je 34 riadiacich pracovníkov a u nich 2. Robotníci sú platení zásadne v časovej mzde. Rozhodujúcim hľadiskom je kvalita výrobku. Príslušný výkon musí zabezpečiť výrobné zariadenie a zodpovedajúca technológia, ktorej dodržiavanie je zákonom.
Ani ďalší problém, ktorý patrí u nás k najvážnejším - nadmernú fluktuáciu pracovníkov - v Japonsku prakticky nepoznajú. Väčšinou pracovník, ktorý u firmy nastúpi po ukončení školy, ,, doslúži „ u tej istej firmy až do dôchodku. Pravdu povediac je k tomu nútený. V japonských podnikoch je totiž veľký rozdiel medzi platom začínajúceho a staršieho pracovníka. Napríklad, keď na tej istej práci alebo funkcii robí začínajúci pracovník a
pracovník povedzme s desaťročnou praxou, má ten druhý najmenej dvojnásobný plat. Pravda, keby chcel ten starší zmeniť zamestnávateľa, musel by začínať na novom mieste zase z najnižšej platovej hranice. A to si každý potom radšej rozmyslí meniť zamestnanie.

3.4 Obchod

Od roku 1969 si Japonsko udržuje stále vyšší prebytok platobnej bilancie. Vďaka marketingovej taktike, vysokej kvalite a priaznivým cenám získava stále väčší podiel na svetových trhoch.