Od tej doby je japonská tlač ďaleko prístupnejší pri zverejňovaní aj úplatkárskych afér.

3.6 Zdravotníctvo, sociálna starostlivosť a školstvo

Väčšina japonskej populácie je zaistená verejným či súkromným programom zdravotného a sociálneho zabezpečenia, ktoré vypláca príslušné dávky v prípade choroby, pracovných úrazov, invalidity, v materstve, v starobe a v nezamestnanosti. Zdravotný stav populácie je vynikajúci, priemerná dĺžka života patrí k najdlhším na svete.
Základom všetkého je, že za vzdelanie sa musí platiť. Po deviatich rokoch povinnej školskej dochádzky pokračuje väčšina japonských žiakov v trojročnom štúdiu na vyšších stredných školách. Po absolvovaní sa študenti môžu rozhodnúť pre päťročné štúdium na vysokých školách technického smeru, štvorročné univerzitné štúdium alebo pre vysoké školy so skráteným dvojročným či trojročným cyklom. Na vzdelanie sa kladie veľký dôraz a skúšky všetkých typov sú veľmi náročné. Základ celého systému, ktorý diskriminuje deti menej majetných vrstiev, najmä robotníkov, je skrytý v tom, že niečo také ako jednotná škola v Japonsku neexistuje. Už stredné školy sa delia na súkromné a štátne. A tým viac to platí o univerzitách - vysokých školách. Pritom platí jednoduché pravidlo: Keď chceš získať po absolvovaní školy dobre platené miesto u niektorých z významných firiem, je treba, aby si študoval na niektorej ,,slávnej“ škole. Avšak, čím má škola lepšie meno, tým je drahšia a je aj väčšia konkurencia pri prijímaní.


3.7 Hospodárske oblasti

Tichooceánske priemyslové pásmo

Sa tiahne od Tokijského zálivu na ostrove Honšú až po severnú časť ostrova Kjúšú. Tam sa sústreďuje 70% priemyselného potencionálu Japonska. Najvyššie priemyselné konurbácie majú Tokio, Yokohama (3,0 mil. obyv., Kawasaki (1,1 mil. obyv., Nagoja, Kjóto(1,6 mil. obyv., Osaka (2,7 mil. obyv., Kobe (1,5 mil. obyv., Okajama (600 000, Hirošima (950 000, Kitakjúšú (1,1 mil. obyv. a Fukuoka (1,2 mil. obyv..

Severozápadná hospodárska oblasť ostrova Honšú je relatívne bohatá na nerastné suroviny ( mangán, meď, uhlie, nafta, olovo, zinok, zlato a hydroenergetický potenciál riek. Priemysel je proti východnému pobrežiu slabšie rozvinutý. Prevláda textilný, potravinársky, metalurgický a strojársky priemysel. Hospodárske strediská oblasti sú Tojama (300 000 obyv. a prístav Niigata (480 000 obyv..

Oblasť južného Kjúšú a ostrova Šikoku vrátene malých ostrovov má subtropické poľnohospodárstvo. V hospodárskej štruktúre má dôležité postavenie petrochémia, strojárstvo, metalurgia, potravinársky priemysel a výroba papiera. Hospodárske strediská sú Macujama (500 000 obyv. na Šikoku a Nagasaki (500 000 na Kjúšú.