referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Piatok, 27. novembra 2020
Japonsko
Dátum pridania: 24.11.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sos
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 972
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 31.6
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 52m 40s
Pomalé čítanie: 79m 0s
 

V miestach, kde sa obidva prúdy stretávajú, klesá chladný prúd pod teplý Kuro - šio, ktorý sa potom stáča na severovýchod do oceánu. Západná vetva kurošijského prúdu vniká Kórejským prielivom do Japonského mora a ako prúd Cušimský postupuje popri japonskom pobreží na sever. Pri ázijských brehoch postupuje na juh od Sachalinu studený pobrežný prúd, ktorý pri stretnutí s teplým prúdom klesá pod jeho vody.



1.2.1 Tsunami

More neprináša Japonsku len úžitok, ale veľakrát aj katastrofy. Nebezpečné sú Tsunami. Tento dnes najčastejšie používaný termín pochádza z Japonska. Skladá sa z dvoch slov - tsu a nami. Prvé znamená prístav a druhé vlna a vedno sa čitajú ,,vlna v prístave“. Alebo ,,mohutné vlny“, ktoré zaplavujú pobrežia a zanechávajú po sebe skazu“. V odbornej literatúre je definícia ničivých vĺn presnejšia:,, Tsunami sú veľmi dlhé vlny katastrofického rázu, šíriace sa po hladine svetového oceánu predovšetkým v dôsledku podmorských zemetrasení, rýchlych pohybov na dne morí alebo výbuchov podmorských sopiek.“
Tsunami vychádzajú z lona svetového oceánu a do mora sa aj vracajú. Prechádzajú štyrmi štádiami.
Kôra našej zeme nie je pokojná, naopak, pohybuje sa. Časti dna sa dvíhajú iné klesajú a tieto pohyby sa prenášajú do vodného prostredia. Od dna sa k hladine šíria pozdĺžne vlny ako sled zhustení a zriedení. Avšak Tsunami z nich budú len pod jednou podmienkou: ak zmeny na dne oceánu prebehnú najmenej rýchlosťou zvuku. No ani to ešte nestačí. Aj zemetrasenie musí mať potrebnú veľkosť, presnejšie - podľa rychterovej stupnice musí prekročiť hodnotu 7,3. A na túto hranicu sa dostane asi desať zemetrasení za rok.
Z definície tsunami som ešte zostala dlžná vysvetliť spojenia ,,veľmi dlhá vlna“. Pod dĺžkou vlny sa rozumie vzdialenosť najvyšších bodov dvoch susedných vĺn. U tsunami sa pohybuje najčastejšie medzi sto a takmer neuveriteľnými tristo kilometrami. Na otvorenom mori nemožno túto vlnu spozorovať, ani ucítiť. Nielen pre odstup, ale aj výšku, ktorá málokedy presiahne jeden meter Ale tsunami v prístave, to už nie sú metrové vlnky, ale hrôzostrašný vodný múr, čo sa rúti od mora a neustále vzrastá. Niekde dosiahne 5 metrov, na vedľajšom útese to môže byť dvakrát toľko a v najbližšej zátoke hoci 20 metrov. Najmohutnejšie býva tsunami v lievkovitých ústiach riek a v zálivoch, kde môže dorásť na neuveriteľných 40 i 50 metrov. Pretože priečne vlnenie sa v ústiach riek a v zálivoch odrazí od okolitých brehov a útesov a splynie s pôvodnými tsunami. Frekvencia odrazených vĺn býva skôr rovnaká než rozdielna.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Jiří Cejpek, Jaroslav Dosedla a Vladimír Handa; Zeměpis světa; ORBIS; Bratislava; 1965, Graham Bateman a Victoria Eganová; Encyklopédie zeměpis světa; Andromeda Oxford Limited; 1993, PhDR Ivo Odehnal; Lexikón zemí, Czech edition Fortuna Print; Praha; 1995, Karol Bierman a František Hanus;Kronika ľudstva; Fortuna Print, Bratislava 1995, Ladislav Hýbal a Jana Hýbalová; Od tsunami po lavíny; Mladé letá; Bratislava; 1989
Podobné referáty
Japonsko SOŠ 2.9511 1156 slov
Japonsko SOŠ 2.9721 1283 slov
Japonsko SOŠ 2.9414 1057 slov
Japonsko SOŠ 2.9923 258 slov
Japonsko SOŠ 2.9538 4728 slov
Japonsko SOŠ 2.9726 1570 slov
Japonsko SOŠ 2.9329 1180 slov
Japonsko SOŠ 2.9603 1586 slov
Japonsko SOŠ 2.9743 362 slov
Japonsko GYM 2.9281 1911 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.