Výšky jednotlivých vĺn sa skôr sčítavajú, ako rušia, a preto môže tsunami narásť do úžasnej výšky. Prvá vlna nebýva najvyššia. Najväčšiu skazu prináša druhá, menej už tretia a celkom výnimočne štvrtá. Celkovo ich môže byť osem až deväť, ale po štvrtej strácajú silu.

Prehľad najničivejších tsunami v dejinách Japonska

DÁTUM MIESTO ZDROJ VÝŠKA VLNY POČET OBETÍ
15.6. 1896 SV ostr. Honšú Zemetrasenie 30 m 27 122
24. 4 1771 Rjúkjú Zemetrasenie 20 m 11 900
21. 5 1792 Kjúšú výbuch sopky + zosuv 55 m 5 500
2. 12 1611 SV. ost. Honšú Zemetrasenie 25 m 5 000
28.101707 Honšú-Šikoku-Kjúšú Zemetrasenie 26 m 4 900
2.8. 887 S. o.Honšú-Hokkaidó Zemetrasenie ? tisícky
okt. 1512 Šikoku ? ? 3 700
3.3. 1933 SV. o. Honšú Zemetrasenie 28 m 2 986
31.1.1605 Stred vych.pob Honšú Zemetrasenie 30 m 2 500
24.121703 Honšú-Šikoku-Kjúšú Zemetrasenie 20 m 2 000
31.121703 Stred vych.pob.Honšú Zemetrasenie 10 m 1 500
30.8.1741 Rjukjú výbuch sopky 10 m 1 475
21.121946 Honšú-Šikoku-Kjúšú Zemetrasenie 7 m 1 330
20.91498 Honšú-Šikoku-Kjúšú Zemetrasenie ? 1 200
13.7 869 SV.o.Honšú (Sanriku Zemetrasenie ? 1 000
1.4 1700 Kjúšú Zosuv ? 1 000


1.3 Podnebie

Japonsko má podnebie monzúnového typu, ktoré sa značne líši podľa zemepisnej šírky od chladného severu po subtropické na juhu. V zime prevažujú severozápadné vetry, ktoré vanú z kontinentálnej Ázie a spôsobujú ochladenie pod bod mrazu. Studený vzduch zvlhne nad Japonským morom a vzniká hustá oblačnosť, ktorá celému západnému pobrežiu aj horám prinesie výdatné snehové zrážky. Na východe sú zimy suchšie s menšou oblačnosťou. Úzky pás pri juhovýchodnom pobreží je otepľovaný teplým prúdom Kuro - šio. Priemerné zimné teploty sú na juhu vyššie, a preto môžu poľnohospodári na Kjúšú zberať aj zimnú úrodu.
Koncom marca, s tým ako a otepľuje ázijská pevnina, sa vetry začínajú stáčať k juhu a východu a niekedy okolo polovice júna alebo začiatkom júla nastáva niekoľko týždňové obdobie prudkých lejakov. Leto je mimoriadne teplé a vlhké sprevádzané častými pobrežnými hmlami, najmä v oblasti zálivu Inubo na juhovýchode, kde sa studený morský prúd Oja - šio stýka s teplým morským prúdom Kuro - šio. Na severe sú leta chladnejšie a prechodné obdobia kratšie. Na prelome augusta a septembra sa cirkulácia vzduchu opäť mení a dochádza k prudkým búrkam, tajfúnom sprevádzaným silnými dažďami. Tajfúny môžu, väčšinou na juhu, dosahovať katastrofálnych účinkov a sú známe prípady, kedy zničili väčšinu úrody ryže. Od októbra sa začína veľmi ochladzovať.