referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohuš
Štvrtok, 27. januára 2022
Japonsko
Dátum pridania: 24.11.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sos
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 972
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 31.6
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 52m 40s
Pomalé čítanie: 79m 0s
 

Výšky jednotlivých vĺn sa skôr sčítavajú, ako rušia, a preto môže tsunami narásť do úžasnej výšky. Prvá vlna nebýva najvyššia. Najväčšiu skazu prináša druhá, menej už tretia a celkom výnimočne štvrtá. Celkovo ich môže byť osem až deväť, ale po štvrtej strácajú silu.

Prehľad najničivejších tsunami v dejinách Japonska

DÁTUM MIESTO ZDROJ VÝŠKA VLNY POČET OBETÍ
15.6. 1896 SV ostr. Honšú Zemetrasenie 30 m 27 122
24. 4 1771 Rjúkjú Zemetrasenie 20 m 11 900
21. 5 1792 Kjúšú výbuch sopky + zosuv 55 m 5 500
2. 12 1611 SV. ost. Honšú Zemetrasenie 25 m 5 000
28.101707 Honšú-Šikoku-Kjúšú Zemetrasenie 26 m 4 900
2.8. 887 S. o.Honšú-Hokkaidó Zemetrasenie ? tisícky
okt. 1512 Šikoku ? ? 3 700
3.3. 1933 SV. o. Honšú Zemetrasenie 28 m 2 986
31.1.1605 Stred vych.pob Honšú Zemetrasenie 30 m 2 500
24.121703 Honšú-Šikoku-Kjúšú Zemetrasenie 20 m 2 000
31.121703 Stred vych.pob.Honšú Zemetrasenie 10 m 1 500
30.8.1741 Rjukjú výbuch sopky 10 m 1 475
21.121946 Honšú-Šikoku-Kjúšú Zemetrasenie 7 m 1 330
20.91498 Honšú-Šikoku-Kjúšú Zemetrasenie ? 1 200
13.7 869 SV.o.Honšú (Sanriku Zemetrasenie ? 1 000
1.4 1700 Kjúšú Zosuv ? 1 000


1.3 Podnebie

Japonsko má podnebie monzúnového typu, ktoré sa značne líši podľa zemepisnej šírky od chladného severu po subtropické na juhu. V zime prevažujú severozápadné vetry, ktoré vanú z kontinentálnej Ázie a spôsobujú ochladenie pod bod mrazu. Studený vzduch zvlhne nad Japonským morom a vzniká hustá oblačnosť, ktorá celému západnému pobrežiu aj horám prinesie výdatné snehové zrážky. Na východe sú zimy suchšie s menšou oblačnosťou. Úzky pás pri juhovýchodnom pobreží je otepľovaný teplým prúdom Kuro - šio. Priemerné zimné teploty sú na juhu vyššie, a preto môžu poľnohospodári na Kjúšú zberať aj zimnú úrodu.
Koncom marca, s tým ako a otepľuje ázijská pevnina, sa vetry začínajú stáčať k juhu a východu a niekedy okolo polovice júna alebo začiatkom júla nastáva niekoľko týždňové obdobie prudkých lejakov. Leto je mimoriadne teplé a vlhké sprevádzané častými pobrežnými hmlami, najmä v oblasti zálivu Inubo na juhovýchode, kde sa studený morský prúd Oja - šio stýka s teplým morským prúdom Kuro - šio. Na severe sú leta chladnejšie a prechodné obdobia kratšie. Na prelome augusta a septembra sa cirkulácia vzduchu opäť mení a dochádza k prudkým búrkam, tajfúnom sprevádzaným silnými dažďami. Tajfúny môžu, väčšinou na juhu, dosahovať katastrofálnych účinkov a sú známe prípady, kedy zničili väčšinu úrody ryže. Od októbra sa začína veľmi ochladzovať.
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Jiří Cejpek, Jaroslav Dosedla a Vladimír Handa; Zeměpis světa; ORBIS; Bratislava; 1965, Graham Bateman a Victoria Eganová; Encyklopédie zeměpis světa; Andromeda Oxford Limited; 1993, PhDR Ivo Odehnal; Lexikón zemí, Czech edition Fortuna Print; Praha; 1995, Karol Bierman a František Hanus;Kronika ľudstva; Fortuna Print, Bratislava 1995, Ladislav Hýbal a Jana Hýbalová; Od tsunami po lavíny; Mladé letá; Bratislava; 1989
Podobné referáty
Japonsko SOŠ 2.9511 1156 slov
Japonsko SOŠ 2.9721 1283 slov
Japonsko SOŠ 2.9414 1057 slov
Japonsko SOŠ 2.9923 258 slov
Japonsko SOŠ 2.9538 4728 slov
Japonsko SOŠ 2.9726 1570 slov
Japonsko SOŠ 2.9329 1180 slov
Japonsko SOŠ 2.9603 1586 slov
Japonsko SOŠ 2.9743 362 slov
Japonsko GYM 2.9281 1911 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.