Tiahne sa od ostrova Jakušima cez Kjúšú, kde siaha až do výšky 1000 metrov až za stredný Honšú, kde klesá k hladine mora.
Listnaté a zmiešané lesy tvoria tretiu zónu, ktorá siaha na Šikoku do výšky 2000 metrov. Typickým stromom je buk, breza, dub a kacura. Štvrtá zóna tvorená hlavne ihličnatými severskými lesmi začína v miestach, kde priemerná ročná teplote klesá pod 6C. Hlavne na horách stredného Honšú a na juhozápade Hokkaida. Medzi stromy severských lesov zaradíme sachalinský smrek, sachalinskú jedľu, jedľu modrú. V najvyšších polohách prechádzajú tieto lesy do piatej zóny, ktorá je charakteristická kroviskami, plazivou borovicou a alpskou vegetáciou.
Do vývoja fauny zasiahol veľmi intenzívne človek. Veľký nárast obyvateľstva spôsobil kultiváciu rozsiahlych plôch, čo postihlo omnoho viac zvieratá ako rastliny. V zalesnených horách vo vnútrozemí žije široká paleta zvere. Od divokých prasiatok cez medvede a divoké psy loviace zajace, srncov a antilopy až po opice. Japonský makak predstavuje na severe najrozšírenejšiu opicu na svete. Vyskytuje sa tu aj veľa druhov jašteričiek, korytnačiek a hadov, vrátane jedovatých ako sú morské krajta a druhy habu a mamuši.
Veľmlok japonský žijúci na Honšú a Kjúšú môže dosahovať dĺžky viac než 1,5 metra. Japonsko je tiež veľmi bohaté na rôzne druhy hmyzu a sladkovodných rýb. Na celom území je hodne rozšírené vtáctvo. Len spevavých vtákov je zhruba 150 druhov. Typické vodné druhy zastupujú albatrosy, burňáky a kormorány. Vody východne od mysu Inubo patria k najväčším loviskám na svete, napríklad lov tresiek, lososov a koryšov.
2. Spoločnosť


Až do polovice 19. storočia riskoval každý cudzinec, ktorý sa snažil preniknúť do Japonska. Žiadny z Japoncov, ktorí už raz túto zem opustili, sa nesmeli vrátiť. V roku 1853 sa Japonci vydali na cestu prudkých spoločenských a hospodárskych zmien a neobmedzene prijímali západné technológie. V povojnovom období dosiahla japonská spoločnosť behom jednej generácie nesmierny hospodársky vzostup.


2.1 Dejiny

Podľa zachovaných legiend, japonské dejiny začínajú rokom 660 p. n. l., kedy nastúpil na trón prvý japonský cisár Džimmu. Pravdepodobne šlo o panovníka štátu Jamato v juhozápadnej časti stredného Honšú.
Do 5. storočia nášho letopočtu Japonci obsadili južnú časť Kóree a naviazali prvé kontakty s Čínou. Od vyspelej čínskej civilizácie prevzali ranné formy písma. Do polovice 6. storočia stráca Jamato kórejské dŕžavy, cez Kóreu začína do Japonska prenikať nový kultúrny prúd - budhizmus. Pôvodným náboženstvom bol šintoizmus. Budhizmus rozkvital ku koncu 6.