Roku 1867 porazil korunný princ Mucihoto armádu posledného šogúna a nasledujúceho roku obnovil ako cisár Meidži priamu cisársku vládu.
Pod vedením silného dvora zrušil cisár Meidži feudálny systém, nahradil samurajskú vojenskú triedu armádou zostavenou z brancov a zahájil industrializáciu krajiny. Roku 1889 vyhlásil novú ústavu zostavenú podľa európskych vzorov, v ktorých si však podržal postavenie božského cisára ako hlavy štátu. Pätnásť rokov potom, čo roku 1879 obsadilo Japonsko súostrovie Rjúkjú a odmietlo stiahnuť svoje oddiely z Kóree, sa rozpútala vojna medzi Japonskom a Čínou. Čínska flotila bola z väčšej časti zničená. Podľa mierovej zmluvy z roku 1895 sa porazená Čína musela vzdať aj Tchaj - wanu. Japonské oddiely pomáhali zachraňovať aj príslušníkov iného národu behom povstania boxerov v roku 1900. Japonsko potom hladko zvíťazilo v rusko - japonskej vojne v rokoch 1904 - 5 a roku 1910 bez problémov anektovalo Kóreu.

Za prvej svetovej vojny sa Japonsko zmocnilo Mariánskych, Karolínskych a Marshalových ostrovov a obsadilo časť Šantugenského poloostrova vo východnej Číne. Keď Čína vzniesla požiadavky na vrátenie okupovaných území, Japonsko sa rozhodlo obmedziť vzájomný obchod. Spojenci Japonska splašení jeho agresívnym postojom začali vyjednávať, aby stiahli japonské sily zo Šantungu, ale Japonsko sa stávalo stále výbojnejším.
Roku 1931 okupovalo Mandžusko, vytvorilo tu bábkový Man - čou - kuo a roku 1937 obnovilo vojnu proti Číne. Japonci obsadili všetky významné mestá na čínskom pobreží a radu ostrovov. V roku 1940 podpísalo spojeneckú zmluvu s nacistickým Nemeckom a koncom roku 1941 vstúpilo do druhej svetovej vojny prekvapivým náletom na americkú flotilu kotviacu v Pearl Harbouru na Havaji. Tejto vojenskej agresii predchádzala dlhoročná obchodná vojna USA proti Japonsku, ktorá v lete 1941 vyústila do obchodného embarga ( zmrazenie japonských majetkov v USA, embargo na ropu a na kovový šrot. Japonsko ako priemyselnú mocnosť to postihlo v najcitlivejšom mieste. Reagovalo vojenskými prostriedkami; za šesť mesiacov obsadili japonské jednotky celú juhovýchodnú Áziu až po Indiu a Austráliu. Spojencami Japonska boli mocnosti osi Taliansko a Nemecko, s ktorými už roku 1936 uzavrelo pakt proti Kominterne. V júni 1942 sa vojnová situácia zmenila. V námornej a vzdušnej bitke pri Midwayských ostrovoch boli Japonci porazení a Američania získali späť svoje pozície v Tichomorí. Nasledovali ďalšie porážky. Američania napokon 6. a 9. augusta 1945 zhodili na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki atómovú bombu. Sovietsky zväz vyhlásil Japonsku vojnu 8. augusta a 16. augusta 1945 japonská armáda bezpodmienečne kapitulovala.