Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Reliéf Slovenska
Dátum pridania: | 29.11.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | zapalka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 918 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 20m 0s |
Pomalé čítanie: | 30m 0s |
Vyvýšené územia boli rozrezané na sieť dolín a rázsoch (tie sú hlbšie, čím bolo územie vyššie vyzdvihnuté). Striedanvým zanášaním a prehlbovaním dien dolín vznikli v štvrtohorách pozdĺž našich riek stupne terás. Naše rieky majú 4 až 7 terás. Ich výšky sa menia v závislosti od tektonických pohybov. Najnižší a zároveň najmladší (holocénny) stupeň sa nazýva riečna niva. Nivy vznikli rozširovaním, bočnou eróziou a akumuláciou riečnych sedimentov. Vytvorili sa v miestach, ktoré poklesávali. Najširšie nivy sú v Podunajskej, Východoslovenskej rovine a v kotlinách. Vytvoril ich najmä Dunaj (v Malých Karpatoch - Devínska brána) medzi Bratislavou a Komárnom – vytvoril 4 terasy a nivu, Morava, Váh, Nitra, Hron, Bodrog, ale aj Hornád. Vylievaním korýt riek vznikli agradačné valy, hlavne na Východoslovenskej a Podunajskej rovine. Rieky na úpätí pohorí, kde sa ich sklon, a tým aj ich transportačná sila náhle zoslabili, uložili materiál vo forme náplavových kužeľov, tie majú rôzny vek. Sú dobre vyvinuté po oboch stranách Malých Karpát, Slanských vrchov, na Východoslovenskej nížine pod Vihorlatskými vrchmi, v Považskom podolí, v Hornonitrianskej kotline. Najväčší náplavový kužeľ uložil Dunaj po vyústení z Devínskej brány v oblasti Žitného ostrova. Jeho štrky a piesky ukrývajú najväčšie zásoby pitnej vody v strednej Európe.
RELIÉF VZNIKNUTÝ SVAHOVOU MODELÁCIOU – hlavným geomorfologickým činiteľom je zemská príťažlivosť, ktorá spôsobuje premiestňovanie materiálu po svahu. Aj tu prebieha erózia, transport a akumulácia za účelom nadobudnutia rovnovážneho stavu. Svahové procesy a ich intenzitu ovplyvňujú najmä: sklon svahu, vlastnosti hornín, ich uloženie, vlastnosti pôdneho krytu, slnečná radiácia, mrazové javy, zrážkové povrchová a podpovrchová voda, biosféra aj ľudské zásahy. Na strmých svahoch, ktoré majú sklon väčší ako 15°, vznikajú procesy odzrňovania a odpadávania zvetraného materiálu (v oblastiach pieskovcov a zlepencov, na žulách, vápencoch a dolomitoch), skalné a odvlalové rútenie (na miestach s porušenou stabilitou svahov riekou, ľadovcom, mrazom – Západné Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Vihorlatské vrchy), zosuvy (postihuje územia budované flyšom, sopečnými a sedimentárnymi horninami – Handlová, Ľubietová) a lavíny (hlavne snehové – rýchly pohyb snehu, ktorý vzniká na hladkých svahoch nad hornou hranicou lesa – Veľká Fatra, Tatry, Nízke Tatry).
Zdroje: LAUKO, V. (2003): Fyzická geografia Slovenskej republiky. Mapa Slovakia, Bratislava., LUKNIŠ, M. – PLESNÍK, P. (1961): Nížiny, kotliny a pohoria Slovenska. Osveta, Bratislava.
Podobné referáty
Reliéf Slovenska | GYM | 2.9433 | 265 slov | |
Rélief Slovenska | GYM | 3.0041 | 435 slov |