Hovorí sa, že bola (podobne ako Rím) založená na siedmich pahorkoch - na Zobore, hradnom kopci, Kalvárii, Čermáni, Borine, na Vŕšku a Martinskom vrchu. Počiatky jej osídlenia siahajú až do praveku, ako to dokumentujú početné archeologické nálezy na území mesta. Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Osady prvých roľníckych obyvateľov boli na území mesta už takmer pred 6 000 rokmi. V 4. storočí pred naším letopočtom sa na našom území na dlhší čas usídlili Kelti a stopy tu zanechali aj Dákovia. Slovenská história Nitry sa začína koncom 5. storočia, kedy na jej územie prichádzajú prví Slovania. Už v roku 623 sa pramene zmieňujú o štátnom útvare Slovanov, Samovej ríši. Roku 658 zanikla a vzniklo Nitrianske kniežatstvo. Knieža Pribina dal v roku 833 vysvätiť v Nitre prvý kresťanský kostol. Okolo roku 833 bolo Nitrianske kniežatstvo násilne pripojené Mojmírom ku kniežatstvu Moravskému a vznikla Veľká Morava. Po zosadení Mojmíra z kniežacieho stolca sa vládcom Veľkej Moravy stal Rastislav. Za vlády Rastislava sa vo Veľkej Morave šírilo kresťanstvo. Šírili ho však franskí kňazi, ktorým veľkomoravský ľud nerozumel. Rastislav vyslal poslov k byzantskému cisárovi, aby poslal kňazov, ktorých reči bude ľud rozumieť. Cisár poslal dvoch bratov Cyrila a Metoda, ktorí roku 863 prišli na Veľkú Moravu a začali šíriť kresťanstvo v staroslovienčine. Na vrchole svojej slávy bola Nitra v čase vlády kráľa Svätopluka.
Zoborské listiny z roku 1111 spomínajú Benediktínsky kláštor sv. Hypolita na úpätí Zobora ako najstarší na Slovensku a poskytuje aj údaje o existencii prvej školy na našom území pri benediktínskom kláštore. V roku 1248 panovník Belo IV, z vďaky za záchranu pred Tatármi, povýšil Nitru na slobodné kráľovské mesto s podobnými výsadami, ako mal Stoličný Belehrad. Týmto výsadám sa Nitra však dlho netešila, lebo už o 40 rokov neskôr ju kráľ Ladislav IV ustanovil na zemepánske mesto. Dnes je Nitra významná hlavne pre svoje poľnohospodárske školstvo, vedu a techniku.

Naša dejepisná exkurzia sa však zaoberala najmä historickými pamiatkami. Autobus nás odviezol priamo pred bránu Horného mesta, čiže pred budovu Župného domu. Župný dom ,ako som už spomínal, tvorí hranicu medzi Horným a Dolným mestom. Postavili ho v roku 1823 a svojím východným okrajom sa opiera o vysoký obranný val, nazývaný Horný palánok. Do dnešnej podoby bol prestavaný v rokoch 1903-1908 a roku 1981 sa stal mestskou pamiatkovou rezerváciou.

V budove sídli Nitrianska štátna galéria a vo východnej časti budovy sa nachádza záhrada s fontánou. V záhrade je letná čitáreň a usporadúvajú sa tu večery poézie.

Prvou pamiatkou, ktorú sme si prišli pozrieť pri vstupe do Horného mesta, je Františkánsky kostol. Kostol je jednoloďová stavba. Hoci bol pri našej návšteve zavretý, všimli sme si, že hlavný stĺpový oltár zdobí obraz patrónov kostola, apoštolov sv. Petra a Pavla. Steny kostola skrášľuje 33 drevených plastík, znázorňujúcich výjavy zo života sv. Františka z Assisi. Exteriér kostola zdobia dva vzácne reliéfy. Prvý pochádza z polovice 16. storočia, je z vyrobený z mramoru a znázorňuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. My sme videli druhý, cennejší, zamurovaný pred vchodom do kostola. Pochádza zo začiatku 16. storočia a znázorňuje apoštolov sv. Petra a Pavla. Objavili ho roku 1944 ako schod pod vežou a bol zreštaurovaný akademickým sochárom Gibaldom. Po vyšliapaní chodníka sa dostávame na slnkom zaliate námestie Horného mesta. Námestie krášli mnoho kvetinových záhonov a v hornej časti sa nachádza bronzová socha kniežaťa Pribinu. Svojou výškou 6,6 metra dominuje celému námestiu. Pamätník symbolizuje moc a vládu zaniknutého Nitrianskeho kniežatstva. Jeho autorom je Tibor Bartfay, rodák z Nitry.

Najväčšou budovou námestia je budova Veľkého seminára. V tomto období tu sídli bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského. Veľký seminár je neskorobaroková palácová stavba z rokov 1764-1770. Južné krídlo je v neoklasicistickom slohu a autorom bol I. Schmidt. Mohutná fasáda obrátená k mestu je najkrajšou stavebnou pamiatkou v Nitre. V interiéri seminára sú zvlášť cenné dve kaplnky. Roku 1982 nahradili bývalú drevenú bránu umelecky cennou dvojkrídlovou bronzovou bránou. Autorkou je akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová.
Diecézna knižnica sa nachádza v severovýchodnej časti budovy. Otvorili ju roku 1877 za účasti rakúskeho cisára Františka. Je tu uložených presne 65 288 zväzkov a najmä 74 vzácnych prvotlačí a približne 100 cenných rukopisov. Vďaka tomu je knižnica vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Povyše Veľkého seminára nás upútala veľká socha siláka Atlanta , ľudovo nazývaným Corgoň. Jeho úlohou je podopierať druhé poschodie Kluchovho paláca. Traduje sa legenda, že keď sa pošúcha soche palec na nohe, splní sa človeku prianie. Jej autorom je Vavrinec Dunajský, pochádzajúci z Lubietovej.
Kluchov palác dal postaviť biskup Kluch pre kanonikov.

Jedinou zaujímavosťou paláca je strop sály na poschodí, ktorý je zdobený freskami postáv v rôznych krojoch.

Oproti Veľkému semináru, krížom cez námestie, sa nachádza Malý seminár. Slúžil na prípravu a výchovu budúcich kňazov. Na prázdnom pozemku nad budovou seminára bola postavená od roku 1832 prvá nitrianska kníhtlačiareň Jozefa Neugebauera. Počas 2. svetovej vojny však schátrala a roku 1964 ju zbúrali.

Opúšťame námestie a pokračujeme smerom nahor ku hradnému komplexu.
Pred vstupom do hradu nás však čaká ešte jedna zastávka pri Mariánskom stĺpe. Roku 1750 ho dal postaviť biskup Esterházy kvôli morovým epidémiám v rokoch 1710 a 1739. Jeho autor bol rakúsky sochár Martin Vogerle. Spomedzi všetkých barokových morových stĺpov je najcennejší a najkrajší na Slovensku.

Prichádzame ku najvýraznejšej a najcennejšej pamiatke mesta, k Nitrianskemu hradu. Osídlenie hradného kopca
Nitriansky hrad sa začína už v 9. storočí, výstavba kamenného hradu však spadá do obdobia zániku Veľkej Moravy. Hradný komplex sa skladá zo štyroch častí odlišného významu: katedrály, biskupského paláca, hospodárskych budov a dobre zachovaného vonkajšieho opevnenia s jedinou vstupnou bránou. K hradnej bráne , na ktorej sa nachádza erb Pálfyovcov, vedie kamenný most, ktorého zábradlia zdobia štyri kamenné sochy svätcov a štyri vázy z konca 18. storočia. Hradné opevnenie je z veľkej časti barokové, z menšej gotické. Do katedrály vedie široké schodište na zábradliach s barokovými kamennými sochami svätcov (momentálne sú v rekonštrukcii). Hradná katedrála je svojou architektúrou a umeleckými dielami najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou celého hradného komplexu. Skladá sa z troch kostolov, ktoré pochádzajú z rôznych období a to z kostola sv. Emerána, horného kostola a dolného kostola.
Najstaršou časťou katedrály je kostolík sv. Emerána (je považovaný za Pribinov kostol, ale nie je to dokázateľné). Bol postavený v 9., iné zdroje uvádzajú v 11. či 13. storočí a je najstarší vo východnej a strednej Európe. Prevláda tu románsky, no objavujú sa i znaky gotického slohu. Interiér kostola prezrádza dôkladnú rekonštrukciu (napríklad z pôvodných ôsmych výklenkov pre spevákov zostali len štyri) z rokov 1931-33 vykonanú k oslavám 1100. výročia vysvätenia prvého kresťanského chrámu v Nitre. Kedysi sa tu nachádzal zlatý Levický onix, dnes sú tu uložené relikvie sv. Ondreja a Benedikta a sv. Cyrila, ktoré sa sem dostali z Ríma.
Dolný kostol je najmladšou časťou katedrály, dal ho postaviť biskup Telegdy v prvej polovici 17. storočia. Pri prestavbe v 18. storočí vkomponovali interiér kostola do barokového komplexu katedrály.

Hoci nie je umelecky vyzdobený ako horný kostol, nachádza sa tu jedinečný oltár, azda najcennejšia pamiatka katedrály. Dominantou oltára je plastický reliéf so scénou “Snímanie z kríža“ tvoriaci stred oltára. Plastika je z alabastru, pochádza zo 17. storočia a jej autor je rakúsky sochár Jan Pernegger. Pod touto plastikou je menší mramorový reliéf znázorňujúci “Kladenie do hrobu“. Pochádza z 15. storočia a jeho autor je taliansky sochár Donatello. Dolný kostol je s horným spojený širokým schodiskom, ktorým sa podarilo preklenúť 160cm výškový rozdiel.
Horný kostol je postavený na najvyššom mieste skalnej vyvýšeniny v gotickom slohu. Postavili ho v 14. storočí pre biskupa Meška. Po roku 1711 prestavali celý chrámový priestor podľa projektov talianskeho architekta Martinelliho. Najvzácnejšou chrámovou pamiatkou je hlavný oltár sv. Spasiteľa s mohutnou stĺpovou architektúrou. Autorom tohto barokového oltára je taktiež Martinelli. Oltár doplňuje fresková maľba predstavujúca roj anjelov vznášajúcich sa v oblakoch. Autor tejto fresky, ako aj ostatných je rakúsky maliar Anton Galliarti. Nachádza sa tu aj obrovský organ, ktorý má 1700 píšťal a pochádza z 18. storočia. Najväčšou zvláštnosťou kostola je vchod z boku. Tu sme ukončili prehliadku katedrály a odišli sme z hradu.

Pri návrate sme sa ešte zastavili pri bronzovom súsoší sv. Cyrila a Metoda. Súsošie zobrazuje solúnskych bratov v nadživotnej veľkosti, pričom Cyril žehná v ľavej ruke s knihou a Metod drží v ľavej ruke rímsku pyxidu. Autorkou súsošia je akademická
sochárka Ľudmila Cvengrošová.
Po ukončení prehliadky Horného mesta, sme prišli na pešiu zónu prezrieť si divadlo. Nitrianske divadlo (obr.7a,b) určite patrí medzi dominanty Dolného mesta. Na námestí pred divadlom sa nachádzajú významné roky pre mesto Nitru. Kúsok od divadla sa nachádza Ponitrianske múzeum. Pri návšteve sme videli rôzne historické brnenia, zbrane, šperky, nádoby a rekonštrukcie sídel z dôb Veľkej Moravy.

Výlet do Nitry sa nám všetkým veľmi páčil. Dozvedeli sme sa veľa nových informácií o historických pamiatkach tohto mesta. Nitra je naozaj prekrásne mesto a určite sa sem ešte raz chcem vrátiť.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk