Popíšem zmeny, ktoré sa udiali po páde cisárstva a v podstate to bude o vývoji komunizmu v číne.

Revolúcia v 1911
V revolúcii v roku 1911 išlo o zrušenie starého cisárskeho režimu a nastolenie nového systému, hlavne podľa vzoru Japonska. Lídrom revolúcie bol Sun Yat-sen(1866-1925), ktorý sa stal populárny medzi zahraničními Číňanmi. V roku 1905 založil v Tokyu stranu Tongmeng Hui(niečo jako zjednotená strana). Hnutie bolo podporované zahraničnými financiami a hlavnú politickú podporu si získalo u vojenských úradníkov. Sunova filozofia sa zakladala nacionalizme, demokracii a socializme. Revolúcia sa prelomila 10. Októbra 1911, keď sa odhalilo sprisahanie vojenských jednotiek v provincii Hubei. Toto predchádzalo ešte niekoľko nevydarených vzbúr. Revolúcia sa rýchlo rozšírila do okolitých miest a hneď sa k nej pridali členovia Tongmeng Hui. Koncom novembra 15 z 24 provincií vyhlsilo samostatnosť od cisárstva. Prvého januára 1912 bol Sun Yat-sen vyhlásený za dočasného prezidenta novej Čínskej republiky. Ale moc v Pekingu sa čoskoro dostala do rúk vrchnému veliteľovi cisárskych vojsk, Yuanovi Shikaimu, vtedy najsilnejšiemu regionálnemu vojenskému vodcovi. Aby predišiel občianskej vojne a zničeniu krehkého režimu, Sun súhlasil s Yuanovým návrhom aby sa Čína zjednotila pod vládou Pekingu, ktorej bude Yuan predsedom. Dvanásteho februára abdikoval posledný čínsky cisár Pchu-i (vo veku 6 rokov) , a 10. marca bol Yuan zvolený za dočasného prezidenta Činskej republiky.

Čínska republika
Republika akú si predstavoval Sun sa vyvíjala pomaly. Revolucionári postrádali armádu a moc Yuana Shikaia začala prevyšovať moc parlamentu. Dal prepracovať ústavu a zmenil svoju moc na diktatúru. V Auguste 1912 Song Jiaoren(1882-1913), jeden zo spoločníkov Suna, založil novú stranu, Kuomintang (národná ľudovástrana), ktorá bola spojením malých politických skupín, vrátane Sunovej Tongmeng Hui. V národných voľbách v roku 1913 Song bojoval proti Yuanovému usporiadaniu a jeho strana vyhrala väčšinu kresiel v parlamente. Nato dal Yuan zaatentátovať Songa a ešte pár prorevolučných generálov. Odpor voči Yuanovi rástol. V lete 1913 sa proti nemu vzbúrilo sedem južných provincií. Keď sa vzbura potlačila, Sun s kamarátmi odletel do Japonska. V októbri zastrašený parlament zvolil formálne Yuana na prezidenta a hlavné moci uznali jeho vládu. Aby dosiahol medzinárodné uznanie, musel uznať autonómiu Vonkajšiemu Mongolsku a Xizangu. V novembri dal Yuan rozpustiť Kuomintang a jeho členov vyhnal z parlamentu. Na pár mesiacov pozastavil činnosť parlamentu a vynútil vyhlásenie novej ústavy, ktorá ho v podstate vyhlásila prezidentom na celý život. S tým sa neuspokojil a koncom 1915 ešte vyhlásil, že obnovuje monarchiu.