Čína

Charakteristika

Oficiálny názov Čínska ľudová republika
Rozkladá sa na 9 572 405 km2 (vrátane Hongkongu). Pri poslednom sčítaní ľudu, ktoré sa uskutočnilo v júli roku 1997 bolo spočítaných 1 228 506 889 obyvateľov, čo je asi 128 obyv./km2 (vrátane Hongkongu a Macaa). Hlavné mesto je Peking, s aglomeráciou 12 510 000 obyvateľov. Mena je jüan, je to nová mena. 1 jüan = 10 jiao/ťiao = 100 fenov. Úradná reč je čínština, v autonómnych oblastiach i príslušný miestny jazyk. Územné členenie: 23 provincií, 3 samosprávne mestá, 1 zvláštna administratívna oblasť Hongkong a 5 autonómnych oblastí. Najväčšie mesto: Šanghaj - 13 342 000 obyvateľov
Najdlhšia rieka: Chang Jiang - 5 520 km
Najvyšší vrchol: Mount Everest (Qomolangma Feng), ktorý meria 8 848 m. Najnižší bod: - 154 m (Turfanská preliačina, Turpan Pendi)

Čína sa rozkladá asi na pätine ázijského kontinentu. Čína je po Kanade a Rusku tretím najväčším štátom na svete. Žije v nej najviac obyvateľov na Zemi. Každý deň sa tu narodí okolo 50 000 detí. Čína leží v západnej pacifickej oblasti východnej Ázie a väčšina jej plochy spadá do mierneho pásma. Na východe a juhovýchode je obklopená Tichým oceánom, na juhu a juhozápade Indočínskym polostrovom a Indopakistanským subkontinentom a na západe a severe Turkestanom a Sibírou. Prírodné podmienky

Topografia

Čína sa dá z topografického hľadiska rozdeliť do týchto šiestich oblastí:

1. SEVEROZÁPAD
V tejto časti sa nachádzajú dve hlavné panvy, Džungárska panva na severe a Tarimská na juhu. Rozdeľuje ich pohorie Tian Šan. Na Tarimskej panve sa rozprestiera rozľahlá púšť Taklamakan, ktorá je najsuchšou púšťou v Ázii. Turfanská preliačina je najväčšia oblasť pod úrovňou mora v Číne. V Džungárskej panve sú úrodné stepné pôdy, na ktorých sa uplatňuje závlahové hospodárstvo, ale obsahuje aj menšie oblasti piesočných a kemenistých púští.

2. HRANICE S MONGOLSKOM
Oblasť leží na severe Číny v strede. Je to náhorná rovina s piesočnatými, kamennými a štrkovými púšťami, ktoré sa smerom na východ menia na step s úrodnými pôdami. Pozdĺž východnej hranice je lesnaté pohorie Veľký Chingan.

3. SEVEROVÝCHOD
Zahŕňa celú oblasť Dongbei Pingyuan (pravdepodobne v preklade Dongbeiská nížina) východne od Veľkého Chinganu. Začleňuje aj Mandžuskú nížinu, ktorá má rozsiahle pásy úrodnej pôdy a jej susedné pahorkatiny s početnými širokými dolinami a miernymi svahmi. Poloostrov Liaodong na juhu má dobré prírodné prístavy.

4.

SEVERNÁ ČÍNA
Oblasť sa rozprestiera medzi oblasťou hraníc s mongolskom na severe a povodím rieky Jang'c ťiang na juhu a pozostáva z niekoľkých ucelených častí. Huangtu Gaoyuan na severozápade je tvorený nahromadenými sprašami. Tento región je značne terasovitý a obrábaný. Veľká čínska nížina, najväčšia nížina v Číne, pozostáva z úrodných pôd vzniknutých zo spraší. Nakoniec je to Šandongská vysočina na Šandongskom poloostrove.

5. JUŽNÁ ČÍNA
Túto oblasť obkolesuje roklinu rieky Jang'c ťiang. Oblasť tvorí séria paniev s úrodnými aluviálnymi pôdami. Tieto panvy sú križované riekami a posiate jazerami. Sičuanská panva umiestnená na západe je uzavretá horskými výbežkami Centrálnych vrchov a predstavuje relatívne izolovanú oblasť kopcovitého terénu. Táto oblasť je známa intenzívnym terasovitým farmárstvom. Vrchoviny tejto časti sa tiahnu od východu Tibetskej náhornej plošiny až k moru.

6. TIBETSKÁ NÁHORNÁ PLOŠINA
Vysoká, horami lemovaná náhorná plošina je umiestnená na juhozápade Číny. Najvyššia náhorná plošina, Tibet má priemernú výšku 4877 m.n.m. a so svojou plochou 2,3 miliónov km2 patrí i k najväčším. Susedné pohoria sú Himaláje na juhu, Pamír a Karakoram na západe a Kven-Lun na severe. Plošina je posiata slanými jazerami a močiarmi, prekrižovaná horskými chrbtami a obsahuje aj pramene významných čínskych riek jako Indus, Brahmaputra, Chuang-Che, Jang'c-Ťiang, Mekong. Krajina je
pustá, neúrodná a posiata skalami.

Hranica medzi vnútornou a vonkajšou Čínou je už niekoľko storočí prakticky nemenná. Pre vnútornú Čínu je charakteristické usadlé, často závlahové intenzívne poľnohospodárstvo,
vysoká hustota osídlenia a absolútna prevaha hanského/chanského obyvateľstva. Vonkajšia Čína je vhodnejšia pre chov dobytka, kombinovaný s nezávlahovým poľnohospodárstvom alebo doplnkovými poľnohospodárskymi oblasťami (napr. v oázach). Väčšinu obyvateľstva tvoria tradičné pastierske národy - Mongolovia, Tibeťania a turkické národy. V posledných dvadsiatich až tridsiatich rokoch však i do vonkajšej Číny smeruje predovšetkým z politických dôvodov riadená hanská imigrácia. Čína je hornatá zem - pohoria, náhorné plošiny a pahorkatiny pokrývajú približne dve tretiny jej povrchu (asi 68 % povrchu Číny leží v nadmorskej výške nad 1000 m, iba 16 % pod 500 m). Asi 43 % povrchu pokrývajú pohoria, 26 % tvoria náhorné plošiny a ďalších 19 % zaberajú panvy s prevažne zvlneným povrchom. V pohraničí Číny, v Tibetskej autonómnej oblasti sa rozkladá horský masív Himaláje, v ktorom sa na pomedzí Číny a Nepálu vypína najvyšší štít - Mount Everest (8 848,13 m).

Na hraniciach medzi AO Xinjiang a Kašmírom leží horstvo Karakorum s priemernou nadm. výškou 6000 m a druhým najvyšším vrcholom na svete Qogir (8 611 m). Od vých. časti Pamíru prebieha k západu cez AO Xinjiang i Tibet ďalšie mohutné pásmo Kunlun a zasahuje až do provincie Qinghai. Priemerná nadm výška je 6000 m, a známym štítom Kongur (7 719 m). Hory Tian Shan tvoria 8 rovnobežkových pohorí s priemernou výškou hlavných hrebeňov 4 500m. Horské pásmo Gangdise s priemernou výškou 6000m pretína juhoz. časť Tibetu. V provincii Qinghai leží Bayan Har s nadm. výškou v priemere 5-6000 m. Hory Hengduan v záp. Sichuanu a Yunnanu s priemernou výškou 2-6000m a najvyšším bodom Gongga (7 556 m) sú menej známe. Ďalšie pohoria : Altay Shan, Qin Ling, Changbae, Da
Hinggan Ling, Nan Ling, Qilian, Xiao Hinggan Ling, Wu Yue, Hua Shan, Tai Shan, Song Shan, Heng Shan, Wutai Shan, Putuo Shan, Jiuhua Shan a Emei Shan. Podnebie

Veľkú časť celkového podnebia má pod kontrolou ázijský monzún. V zime prichádzajú z oblasti vysokého tlaku na sibíri studené suché vetry a prinášajú nízke teploty do oblastí na severe od Jang'c-Ťiang a sucho do väčšiny krajiny. V lete teplý vlhký vzduch prúdi do krajiny z Tichého oceánu a produkuje dažde vo forme cyklónov. Oveľa menej dažďov je ďalej od mora a na záveterných stranách pohorí. Vzdialené nížiny na severozápade prímajú málo zrážok. Letné teploty sú pozoruhodne rovnaké v celej krajine, ale v zimy sú charakteristické extrémnymi rozdielmi v teplote medzi severom a juhom.

Juhovýchodná čína na juh od Jang'c-Ťiang má subtropické podnebie, ktoré prechádza do tropického v najužnejších oblastiach. Priemerná letná teplota je 26°C a v zime je to 18°C úplne na juhu a 4°C pri rieke Jang'c Ťiang. Priemerne 8 tajfúnav za rok hlavne medzi júlom a novembrom prináša ťažké dažde a vetry do pobrežných oblastí. Zrážky presahujú 990 mm ročne po celej južnej číne.

Severná čína, ktorá nemá žiadne pohoria, ktoré by ju chránily od chladných vetrov zo sibíru, prežíva studenú a suchú zimu. Priemerné zimné teploty dosahujú 4°C dole pri rieke Jang'c Ťiang až -10°C na severe. Júlové teploty prekračujú 26°C a vo Veľkej Čínskej nížine sa približujú k tridsiatke. Skoro všetok ročný dážď tu napadá v lete. Celkové ročné zrážky nepresahujú 760 mm a klesajú smerom na severozápad, kde je suchšie stepné podnebie. Každoročné zmeny zrážok plus možnosti prachových búrok a krupobití zneisťujú poľnohospodárstvo v tomto regióne. Oblasť Dongbei Pingyuan má podobné podnebie, ale chladnejšie ako severná čína.

Priemerná januárová teplota je -18°C a júlové teploty prekračujú 22°C. Zrážky sú koncentrované na leto a sú okolo 510 až 760 mm na východe a klesajú smerom na západ na 300 mm pri pohorí Veľký Chingan. Púštne a stepné podnebie prevláda v oblasi hraníc s Mongolskom a v Severozápadnej Číne. Januárové teploty sú tam pod -10°C všade okrem Tarimskej panvy. Júlové teploty presahujú 22°C. Ročné zrážky sú pod 250 mm a často sa vyskytnú oblasti pod 100 mm. Veľké výšky znamenajú pre tibetskú plošinu polárne podnebie. Júlové teploty ostávajú pod 15°C. Vzduch je celý rok čistý a suchý, ročné zrážky nepresiahnu 100 mm okrem oblastí úplne na juhu.

Populácia

Čínska civilizácia je jedna z najstarších na svete. Jej kolískou bolo povodie rieky Chuang-Che. Dnes má Čína najväčšiu populáciu na svete. V roku 1995 presiahla 1,2 miliardy. Aby sa zredukovala populácia vláda vymýšľa rôzne programy rodinného plánovania, o ktorých sa zmienim neskôr.
Samotní číňania tvoria 92% čínskej populácie. Medzi ďalšie národy žijúce na tomto území patria Čuangovia, Tibeťania, Kazaši, Mongolovia. Všetky z týchto národov majú v Číne svoju autonomnú oblasť (Kuang-Si, Tibet, Sin-Ťiang, Vnútorné Mongolsko).
Komunistická vláda sa snaží presadzovať ateizmus, ale náboženstvá sú v číne povolené. Hoci Čína je oficiálne ateistická, väčšina čínskeho obyvaťeľstva sa hlási k nejakému náboženstvu. Najčastejším náboženstvom je tu taoizmus, konfucionizmus, budhizmus a pár ludí sa hlási k islamu a kresťanstvu. Všetky náboženské aktivity sú dôkladne monitorované štátom a za akékoľvek neoprávnené aktivity hrozí väzenie.

SVATBA A RODINA
Svatby v Číne sú jednoduché. Dvojica najprv zháňa povolenie v lokálnom vládnom úrade. Ak sa im povolí, podpíše sa zmluva a sú z nich manželia bez nejakých ceremónií. Dvojica potom príde domov a z ostatnou rodinou a priateľmi si spravia svatobnú ceremóniu a oslavu. Bežné sú svatobné prstene. Žena si necháva svoje meno, nedáva si manželove priezvisko. Potom ako sa žena vydá, už nie je považovaná za časť svojej rodiny, ale patrí k manželovej rodine. Synovia sú tradične viacej cenení ako dcéry, pretože ostávajú v rodine a starajú sa o svojich rodičov keď zostarnú a zachovávajú rod.

PLÁNOVANIE RODINY A KONTROLA POPULÁCIE
V druhej polovici 20. storočia zaznamenáva Čína veľkú populačnú explóziu. Nová komunistická vláda si najprv myslela, že veľkú populáciu treba považovať za plus. Až neskôr zistili, že rapídne rozrastajúca sa populácia môže znamenať problém. V roku 1956 sa rozpútala prvá propaganda Ministerstva Zdravotníctva.

Ale tieto snahy mali malý následok na pôrodnosť. Po období "Veľkého skoku" vláda zase videla rýchly nárast populácie a ich záujem na kontrole pôrodnosti sa znova oživil. V začiatkoch 60-tich rokov propaganda, o čosi hlasnejšia ako prvá, zvýrazňovala výhody neskoršej svatby. V roku 1964 sa úrady pre kontrolu pôrodnosti začlenily medzi centrálne vládne úrady. Druhá kampaň bola obzvlášť úspešná v mestách, kde sa počas rokov 1963-66 obmedzila pôrodnosť na polovicu. Chaos z kultúrnej revolúcie program zastavil. V rokoch 1972-73 sa znova rozbehla celonárodná kampaň kontroly pôrodnosti. Úradníci, ktorí mali tieto veci na starosti boli dosadení do každej administratívnej úrovňe každého úradu po celej krajine. Táto rozsiahla a zdanlivo efektívna sieť pokryla mestskú aj vidiecku populáciu. V mestských oblastiach, úrady verejnej bezpečnosti, obsahovali aj sekcie pre kontrolu populácie. Na vidieku, "bosí" doktori roznášali informácie a antikoncepciu členom "združenia ľudu".
V roku 1973 sa do hnutia plánovaného rodičovstva zapojil sám veľký Mao Ce-Tung, čo znamenalo väčší rešpekt tejto myšlienky.
Ciele rastu populácie boli určené v administratívnych jednotkách aj v individuálnych rodinách. V strede 70-tych rokov bola maximálna doporučená veľkosť rodiny dve deti v mestách a tri až štyri na vidieku. Od 79-teho vláda hlása jedno-dieťaťový limit pre obidve, mestské aj vidiecke rodiny a všeobecne určila maximum dve deti za špeciálnych okolností. V 86-tom mohli byť pre väčšinové národnosti dve deti na jeden manželský pár, tri za špeciálnych okolností a žiadny limit pre etnické skupiny s nízkou populáciou. Celkový cieľ jedno-dieťaťového systému bolo udržať celkovú populáciu na 1,2 miliarde cez rok 2000.
Jedno-dieťaťový systém bol veľmi ambiciózny program. Ako ostatné programy 60-tych a 70-tych rokov používal kombináciu propagandy, sociálneho nátlaku a v nejakých prípadoch násilné prinútenie. Spájal reprodukciu s ekonomickým aspektom. Odmeňoval tých, ktorí systém dodržiavali a pokutoval tých, ktorí to nerobili. Manželským párom s jedným dieťaťom dávali certfikát, že majú len jedno dieťa, ktorý ich oprávňoval na mnohé výhody ako peňažné prémie, dlhšia materská dovolenka, lepšia starostlivosť o dieťa, školy zdarma, boli preferovaní na lepšie ubytovanie. Za to sa museli zaviazať, že budú mať len jedno dieťa. Pokutami bolo zníženie platu, drahšia zdravotná opatera a horšie šance pri vybavovaní bývania.
Na vidieku bol veľký nátlak na dodržiavanie limitu jedného dieťaťa.

Pretože vidiecka populácia tvorila 60% z celkovej, bola považovaná za kľúč k úspechu alebo zlyhaniu celého systému. Vo vidieckych oblastiach bol každodenný kontrolný program zabezpečovaný sociálnymi pracovníkmi, zvanými kádre a zdravotnými pracovníkmi.
Pracovníčky, ktoré mali na starosť ženské veci, chodili pravidelne po domácnostiach a robili záznamy, kto používa akú antikoncepciu a kto je tehotný. Potom dávala hlásenie vyššie. Slobodní mladí ľudia boli presvedčovaní, aby sa zobrali čo najneskôr a páry bez detí zase mali čakať čo najdlhšie na dieťa. (Ideálny číňan sa mal ženiť v šesťdesiatke a prvé dieťa mal mať v devedesiatke :) Ženy s neoprávneným tehotenstvom boli nútené potratiť, tí čo mali už dieťa museli používať antikoncepciu, alebo podstúpiť sterilizáciu. Páry s viac deťmi ako jedno boli nabádané aby sa dali sterilizovať.
Systém jedného dieťaťa sa tešil väčšiemu úspechu v mestských rodinách ako na vidieku. Aj bez pričinenia štátu boli dôvody, aby mala rodina len jedno dieťa. Vychovať dieťa chcelo značný príjem. Páry s jedným dieťaťom mali výhody pri zaobstarávaní si bytu. A ešte v mestách až tak veľmi nezáležalo na pohlaví prvého dieťaťa. Na dedine sa niekedy stalo, že ak prvé dieťa nebol chlapec, tak sa s tým nemohli zmieriť a chceli ďalšie dieťa, alebo ho dokonca tajne zavraždili.
Mnoho správ vynáša na povrch, aké donucovacie prostriedky sa používali na dosiahnutie želaných výsledkov tohoto systému. Bolo to od intenzívneho psychického nátlaku po použitie fyzickej sily, zahŕňajúc niektoré strašné výpovede o nútených potratoch a vraždení novorodencov. Medzi ďalšie zlé stránky jedno-dieťaťového systému patria rozmaznaní jedináčikovia. V Číne je strašne veľa takíchto detí, ktoré sú rozmaznávané nielen rodičmi, ale aj obidvomi dvojicami starých rodičov a pomaly sa stávajú výchovným a sociálnym problémom.

Hospodárstvo a priemysel

Od konca sedemdesiatych rokov čínske hospodárstvo postupne prechádzalo od sovietskeho modelu centrálne riadenej ekonomiky k štátom usmerňovanému tržnému systému. Značná časť stredných a veľkých podnikov je ale stále v štátnom alebo družstevnom vlastníctve.

POĽNOHOSPODÁRSTVO
Najhlavnejší produkt čínskeho poľnohospodárstva je ryža. Jej pestovanie sa sústreďuje okolo rieky Jang'c Ťiang a na juhu. Ďalšími plodinami týchto oblasí sú cukrová trstina, čaj, arašídy, bavlna a rôzne ovocie. Vo Veľkej čínskej nížine dominuje sója, olejniny a tabak. Po celej krajine sa pestujú zemiaky, strukoviny a zelenina.

Najdominantnejšie chovné zvieratá sú ošípané a hydina, ale rozsiahle trávnaté oblasti Číny su dobrými pastvinami pre veľké stáda hlavne oviec a kôz ale aj koní a oslov. Veľmi významnou súčasťou čínskej stravy sú ryby, ktorých je hojno v okolitých moriach a v čínskych riekach. Rozsiahle lesy po Veľkom a Malom Chingane sú dobrým zdrojom dreva, ale v dnešej dobe sa musí drevo do číny ešte dodatočne dovážať aby sa pokryla spotreba.

PRIEMYSEL
Čína má veľké nerastné bohatstvo. Zaujíma prvé miesto na svete v produkcii čierneho uhlia a významná je aj ťažba ropy a železnej rudy. Na prvom mieste je taktiež v ťažbe rúd wolfrámu a na druhom v ťažbe cínu. Významná je produkcia antimonu, medi, olova, zinku, mangánu a striebra. Z nerastných surovín je to baryt, grafit a fosfáty. Okolo 80% elektrickej energie získava Čína zo spalovania uhlia. Zvyšok pripadá na vodné elektrárne hlavne na juhozápade. Stavajú sa dve atómové elektrárne, ktoré by mali pokryť vzrastajúce požiadavky na elektrickú energiu. Kladie sa dôraz na ťažký priemysel hlavne na výrobu ocele pre rozvíjajúci sa dopravný priemysel a ľahké strojárstvo. Čína je jedným z najvýznamnejších výobcov umelých hnojív a cementu. Zaujíma čelné postavenie vo výrobe textilu (nielen hodvábu), odevov, obuvi, bicyklov a motocyklov. Rozvíja sa výroba spotrebnej elektroniky (televízory a magnetofóny) a petrochémia. Politický systém

MOMENTÁLNY POLITICKÝ SYSTÉM
Od 49-teho až do dnes sa stále Čína oficiálne nazýva Čínska Ľudová Republika. Celý štát ovláda jedna komunistická strana, ktorej starší členovia zároveň zastávajú najvyššie štátne funkcie. Podľa najnovšej ústavy z roku 1982 je najvyšším zákonodarným zhromaždením Celočínske Zhromaždenie Zástupcov Ľudu. Toto zhromaždenie, ktoré je volené voličmi cez obecné a okresné zhromaždenie, volí prezidenta, predsedu vlády a členov štátnej rady. Toto zhromaždenie však zasadá za celý rok v celku iba málo krát. Preto si menuje stály výbor o veľkosti 155 členov, ktorý vykonáva bežnú legislatívnu činnosť. Ale prakticky má v rukách celú moc politbyro komunistickej strany. Čína má značne prepracovaný systém oblastnej a miestnej štátnej správy. Na najvyššej úrovni sa krajina delí na 21 provincií a tri mestá - Peking, Ťiencin a Šanghaj, ktoré sú pod primou štátnou správou. Provincie sa ďalej delia na okresy a obce. V Číne formálne existuje päť autonómnych oblastí : Tibet, Sin-Ťiang, Vnútorné Mongolsko, Ningsia a Kuang-si.

Vývoj štátneho zriadenia v Číne

V tomto článku sa nebudem zaoberať cisárstvom, ktoré vládlo v Číne až do 20. storočia.

Popíšem zmeny, ktoré sa udiali po páde cisárstva a v podstate to bude o vývoji komunizmu v číne.

Revolúcia v 1911
V revolúcii v roku 1911 išlo o zrušenie starého cisárskeho režimu a nastolenie nového systému, hlavne podľa vzoru Japonska. Lídrom revolúcie bol Sun Yat-sen(1866-1925), ktorý sa stal populárny medzi zahraničními Číňanmi. V roku 1905 založil v Tokyu stranu Tongmeng Hui(niečo jako zjednotená strana). Hnutie bolo podporované zahraničnými financiami a hlavnú politickú podporu si získalo u vojenských úradníkov. Sunova filozofia sa zakladala nacionalizme, demokracii a socializme. Revolúcia sa prelomila 10. Októbra 1911, keď sa odhalilo sprisahanie vojenských jednotiek v provincii Hubei. Toto predchádzalo ešte niekoľko nevydarených vzbúr. Revolúcia sa rýchlo rozšírila do okolitých miest a hneď sa k nej pridali členovia Tongmeng Hui. Koncom novembra 15 z 24 provincií vyhlsilo samostatnosť od cisárstva. Prvého januára 1912 bol Sun Yat-sen vyhlásený za dočasného prezidenta novej Čínskej republiky. Ale moc v Pekingu sa čoskoro dostala do rúk vrchnému veliteľovi cisárskych vojsk, Yuanovi Shikaimu, vtedy najsilnejšiemu regionálnemu vojenskému vodcovi. Aby predišiel občianskej vojne a zničeniu krehkého režimu, Sun súhlasil s Yuanovým návrhom aby sa Čína zjednotila pod vládou Pekingu, ktorej bude Yuan predsedom. Dvanásteho februára abdikoval posledný čínsky cisár Pchu-i (vo veku 6 rokov) , a 10. marca bol Yuan zvolený za dočasného prezidenta Činskej republiky.

Čínska republika
Republika akú si predstavoval Sun sa vyvíjala pomaly. Revolucionári postrádali armádu a moc Yuana Shikaia začala prevyšovať moc parlamentu. Dal prepracovať ústavu a zmenil svoju moc na diktatúru. V Auguste 1912 Song Jiaoren(1882-1913), jeden zo spoločníkov Suna, založil novú stranu, Kuomintang (národná ľudovástrana), ktorá bola spojením malých politických skupín, vrátane Sunovej Tongmeng Hui. V národných voľbách v roku 1913 Song bojoval proti Yuanovému usporiadaniu a jeho strana vyhrala väčšinu kresiel v parlamente. Nato dal Yuan zaatentátovať Songa a ešte pár prorevolučných generálov. Odpor voči Yuanovi rástol. V lete 1913 sa proti nemu vzbúrilo sedem južných provincií. Keď sa vzbura potlačila, Sun s kamarátmi odletel do Japonska. V októbri zastrašený parlament zvolil formálne Yuana na prezidenta a hlavné moci uznali jeho vládu. Aby dosiahol medzinárodné uznanie, musel uznať autonómiu Vonkajšiemu Mongolsku a Xizangu. V novembri dal Yuan rozpustiť Kuomintang a jeho členov vyhnal z parlamentu. Na pár mesiacov pozastavil činnosť parlamentu a vynútil vyhlásenie novej ústavy, ktorá ho v podstate vyhlásila prezidentom na celý život. S tým sa neuspokojil a koncom 1915 ešte vyhlásil, že obnovuje monarchiu.

Hneď vznikly rozsiahle vzbury a mnohé provincie vyhlásili samostatnosť. Potom jako rozdelil národ na vojnové provincie a s nepriateľmi na každom rohu, zomrel Yuan prirodzenou smrťou.

Nacionalizmus a komunizmus
Po Yuanovej smrti aliancie vojnových provincií bojovali o kontrolu vlády v Pekingu. Národ bol okrem toho ohrozovaný aj Japoncami. V roku 1914 si Japonci obsadili Nemecké pevnosti v Šandongskej provincii. V roku 1915 Japonci predložili čínskej vláde takzvaných Dvadsaťjeden požiadaviek, ktoré by spravili Čínu Japonským protektorátom. Čína niektoré odmietla, ale podrobila sa Japoncom v Shandongu a nechala ho im. Taktiež im uznala vplyv v Severnom Mandžusku a východnom Vnútornom Mongolsku. V roku 1917 Británia, Francúzko a Taliansko v tajných správach schválilo japonské požiadavky výmenou za námorný útok na Nemecko. V 1917-tom vyhlásila Čína vojnu Nemecku v nádeji, že získa späť svoje stratené provincie spod japonskej kontroly. Ale v 1918-tom podpísala Pekingská vláda tajnú dohodu s japonskom, v ktorej mu schválila jeho nároky na Shandongskú provinciu. Keď parížska mierová konferencia oficiálne uznala Japonské nároky na Shandong a vládny "obchod" vyšiel najavo, vnútorná reakcia bola búrlivá. Štvrtého mája 1919 sa odohrali masívne demonštrácie študentov proti Pekingskej vláde a Japonsku. Z toho vzniklo národné povstanie známe jako Hnutie Štvrtého Mája. Intelektuálne prostredie, v ktorom sa toto hnutie stvorilo, bolo známe ako Nové Kultúrne Hnutie, ktoré existovalo v rokoch 1917-1923. Hnutie Štvrtého Mája bolo vyvrcholením Nového Kultúrneho Hnutia a niekedy sa tieto dva termíny používajú ako synonymum. Študenti, ktorí sa vrátili zo zahraničia hlásali sociálne a politické teórie od kompletnej Západizácie Číny po socializmus, ktorý si neskôr osvojili komunistickí vodcovia.

Boje medzi provinciami a vládami
Hnutie Štvrtého Mája pomohlo znovu rozpútať utíchajúcu revolúciu. V 1917 sa Sun Yat-sen stal vodcom vojenskej vlády za spojenia južných provincií. V októbri 1919 znovu založil Kuomintang aby čelil Pekingskej vláde. V 1921 sa Sun stal prezidentom južnej vlády a snažil sa upevniť režim a dosiahnuť spojenie so severom. Jeho snahy o obdržanie pomoci od západu boli ignorované a tak sa obrátil na Sovietsky zväz, kde nedávno tiež prebehla revolúcia. Sovietsky zväz im pomoc poskytol, ale z politického hľadiska pomáhali obidvom stranám; aj Kuomintangu, aj novovzniknutej Čínskej Komunistrickej Strane. Sovieti pomohli zlepšiť situáciu, ale boli pripravení pomôcť zvíťaziť ktorejkoľvek strane.

Tak sa začala bitka medzi nacionalistami(Kuomintang) a komunistami(ČKS). V 1922 sa aliancia Kuomintangu roztrhala a Sun odletel do Šanghaja. Potreboval nájsť ďaľšiu sovietsku pomoc pre tento prípad. V 1923 podpísal Sun so sovietmi vyhlásenie, ktoré sovietov zaviazalo pomáhať čínskemu národnému zjednoteniu. V 1923 Čína vyslala do ruska Čang Kaj-šeka , jedného zo Sunových spoločníkov na vojenské a politické štúdie do Moskvy. Po návrate koncom 1923 sa podieľal na založení (Huang-pu-skej) Vojenskej Akadémie, ktorá bola sídlom vlády spojeného Kuomintangu a ČKS. V 1924 sa Čang stal hlavou akadémie a jeho moc sa začala stupňovať až sa stal Sunovým nástupcom. Sun zomrel v 1925 na rakovinu, ale vláda, ktorú vytvoril sa rozmáhala. V lete 1925 Čang ako veliteľ národnej revolučnej armády zaútočil na severné provincie a dobyl ich. Ale v 1926 sa Kuomintang rozpadol na dve strany a narástol v nej aj komunistický blok. Po neúspešnom pokuse o únos Čangkajšeka, sa Čang náhle rozhodol rozpustiť sovietskych poradcov, obmedzil členom ČKS účasť na najvyššom vedení a nasadil sa do vedenia Kuomintangu. Začiatkom roku 1927.

Vzostup komunistov
Jedna z vecí, ktoré najviac ohrozovali Čangkajšekovu vládu bol vzostup komunistov. Mao Cetung, ktorý sa stal marxistom počas Hnutia Štvrtého Mája(robil knihovníka na Pekingskej univerzite) strašne veril v revolučný potenciál roľníkov. Napriek zlyhaniu revolúcie v 1927, Mao pokračoval v práci medzi roľníkmi. Bez toho aby sa nejako poradil s ČKS, začal tam kde pôsobil, zriaďovať roľnícke soviety. Keď už mal dostatočnú moc vyhlásil si koncom roku 1931 Čínsku Sovietsku Republiku pod jeho vedením. Pomocou Dlhého pochodu, na ktorom sa zúčastnilo 100 000 ludí sa dostal do vedenia ČKS.

Vojna s Japonskom
Potreba ťažobných surovín a rastúca populácia boli hlavné dôvody na to aby Japonsko obsadilo Mančursko. Do vlády tam nasadili bývalého cisára Pchu-i. Pre Čínu to bola ekonomická rana. V Číne narástol odpor proti Japonsku, a zároveň aj proti Kuomintangu, ktorý bol zameraný viac proti komunistickej strane ako proti Japonsku. V roku 1939 sa ozbrojené nacionalistické sily, vyhnané z Mančurska vzbúrili a zadržali Čangkaišeka až kým nesúhlasil, aby sa vojenské akcie presunuli od komunistov na japoncov. V roku 1937 sa rozpútala tvrdá, priama vojna proti Japonsku a Kuomintang s ČKS sa dali dokopy, čo pomohlo najme ČKS, ale potom sa to kvôli nedôvere medzi nimi rozpadlo, napriek tomu že Japonsko si dobýjalo stále viac územia. Spory medzi týmito dvoma stranami sa stávali čoraz častejšími.

Komunisti zvyšovali svoj vplyv, kde to len šlo, propagandou, reformami, znižovaním daní a zvýhodňovaním roľníkov a Kuomintangáci sa snažili tento vplyv neutralizovať. V roku 1945 sa vďaka zručnej organizácii a propagande zvýšil počet komunistov v strane z 100 000 na 1 200 000. V 1945 sa skončila vojna s Japonskom, ale Čína bola na pokraji občianskej vojny. Občianska vojna
Počas druhej svetovej vojny pomáhalii Kuomintangu USA. Okrem toho sa ešte podpísala zmluva medzi USA a Čínou o umiestnení amerických posádok v Číne kvôli rovnakým protijaponským záujmom. USA sa ale nepodarilo zmieriť dve súperiace strany. Po vojne USA videli, že sa im nepodarí zmieriť strany ani vojensky, tak odvolali z Číny Marshallov plán. V občianskej vojne USA finančne podporovali nacionalistov. Nacionalistická vláda sa snažila získať si podporu vnútornými reformami. Snahy boli márne a koncom roku 1948 bola už pozícia nacionalistov veľmi slabá. V roku 1949 bol Peking bez bojov obsadený komunistami. V apríli až novembri sa všetky veľké mestá vzdali od Kuomintangu komunistom bez väčšieho odporu. Vidiecke oblasti boli pod vplyvom komunistov už dávno. Čangkaišek, Kuomintang a pár prívržencov odleteli na Taiwan a Taipei si tam vyhlásili za dočasné hlavné město Číny. Čínska Ľudová Republika
1. Októbra 1949 bola formálne založená Čínska Ľudová Republika so sídlom vlády v Pekingu. 2. Októbra bola uznaná Sovietskym Zväzom a podpísala s ním aj dohodu o spolupráci a vzájomnej pomoci. V prvom roku sa vláda tešila veľkej podpore medzi všetkými, ale najmä roľmńíckymi triedami. V 1950 pribudlo veľa ďaľších štátov, ktoré republiku uznali aj keď to trochu komplikovala účasť Číny v Kórejskej vojne. V 1951 OSN vyhlásili Čínu za agresora v Kórei a uvalili embargo na dovoz zbraní a vojnového materiálu do Číny. Potom jako Čína vstúpila do vojny s Kóreou, uvolnila sa vnútorná politika a začala sa kampaň proti nepriateľom štátu, ktorej hlavným cieľom boli cudzinci a kresťanskí misionári prehlásení za amerických agentov. Toto sprevádzala ešte aj územná reforma a boj proti bohatým roľníkom a vlastíkom pôdy. Prechod na socializmus 1953-57
Takto nazvané obdobie korešponduje s prvým čínskym päťročným plánom. Je charakteristické snahou dosiahnuť industrializáciu, kolektivizáciu hospodárstva a centralizáciu politiky. Dával sa dôraz na vývoj ťažkého priemyslu podľa vzoru Sovietskeho zväzu. Pre účely plánovanania sa spravilo prvé moderné sčítanie ľudu, ktoré narátalo viac ľudí ako sa predpokladalo. Aby sa vykryli potreby potravín pre narastajúcu populáciu a nazbierali nejaké peniaze, začala sa kolektivizácia pôdy. Súkromné podnikanie bolo odstránené.

Do roku 1956 bolo 90% pôdy štátnej.

Veľký krok napred 1958-60
Veľký krok napred bol spôsob akým chceli komunisti zrýchliť vývoj ekonomiky. Mao chcel rýchlo získať nejakú ekonomickú silu pretože nechcel aby bola Čína závislá od Sovietskej pomoci. Veľký krok napred spočíval v inom usporiadaní hospodárstva. 750 000 družstiev, ktoré predtým boli sa spojili do 23 500 komunít, ktorá každá obsahovala asi 5 000 domácností. Tieto komunity(alebo združenia) si mali samy sebe vyrábať potraviny a ešte produkovať niečo navyše. Okrem toho každá mala obsahovať ešte aj nejaký malý priemysel. Tento systém ale totálne skrachoval a nastal nedostatok potravín a priemyslených surovín a prebytok nekvalitných výrobkov. Na to musel Mao, ktorý bol za to zodpovedný, odstúpiť z funkcie prezidenta na predsedu ČKS. Toto bolo sprevádzané aj zhoršením vonkajšej politiky. Začala sa veľká propaganda proti USA, a Čína sa začala snažiť o "oslobodenie" Taiwanu. Tak tiež sa zhoršili vzťahy so Sovietskym zväzom a Sovietsky zväz odmietol pomáhať Číne. Po viacerých zmenách usporiadania behom rokov 1961-65 sa krajina zase dala dokopy.

Kultúrna revolúcia 1966
V snahe znovu získať politickú iniciatívu zahájil Mao "veľkú proletársku kultúrnu revolúciu". Tá však mala za následok anarchiu: intelektuáli a umelci sa stali obeťami vyšetrovania mladými "červenými" gardistami, mnohí z vyšetrovaných boli týraní a zabití. Vlna teroru mala na svedomí najmenej 400 000 Číňanov. Orgány moci a celá spoločnosť boli paralizované a kľúčové pozície v krajine zaujala armáda.

Záver
Aj napriek tomu bola Čína v roku 1971 prijatá za člena OSN a nasledujúci rok prišiel na štátnu návštevu do Číny americký prezident Richard Nixon. Po Maovej smrti v roku 1976 sa rozpútal boj o jeho nástupníctvo, v ktorom nakoniec zvíťazili umierení prívrženci postupných hospodárskych reforiem, ktoré Čína koncom 70. rokov podstúpila Pod vedením Teng Siao-pchinga bola v roku 1982 vypracovaná nová ústava. Po odstúpení Teng Siao-pchinga z ústredného výboru komunistickej strany v roku 1987 sa rozvinula široká debata o demokratizácii krajiny. V máji 1989 sa do vĺn revolúcií zapojila aj Čína, ale pokojná demonštrácia študentov bola zmasakrovaná armádou. Zahynuli stovky ľudí, prevažne študentov. Vláda, ktorá umožnila liberalizáciu ekonomiky a má záujem o zahraničné investície, napriek svetovej kritike zotrváva pri svojom tvrdom politickom režime.


Čína - história a súčasnosť

V Čínskej ľudovej republike žije najviac ľudí na svete - približne 1 miliarda a 133 miliónov. Každý piaty človek na Zemi je Číňan. Väčšina Číňanov obýva východnú oblasť - úrodnú Veľkú Čínsku nížinu.

Poľnohospodárska pôda sa obrába spoločne v rámci dedín a osád a úroda sa delí medzi všetkých osadníkov. Na juhozápade sa rozprestiera náhorná plošina Tibet. Pozdĺž hraníc s Čínou sa dvíhajú Himaláje, najvyššie pohorie sveta. Po dlhotrvajúcej občianskej vojne bola v Číne nastolená komunistická vláda. Hongkong bol vrátený z britskej pod čínsku nadvládu.
Po celej Číne od rieky Jau-lu-Tiang po Západokórejský záliv a púšť Gobi sa tiahne Veľký čínsky múr. Je dlhý 6400 km a je postavený z tehál a kameňa. Dosahuje výšku 7,5 m. Je to najrozsiahlejšia stavba, akú kedy človek vytvoril a ktorú vidno aj z vesmíru. Veľký čínsky múr dal vystavať v 15. storočí čínsky cisár z dynastie Ming na obranu proti Hunom. Keby sa spojil do jednej priamky, vytvoril by trať od New Yorku až po Los Angeles. Myšlienka vystaviť obranný múr vznikla v 8. storočí pred n. l. V roku 221 pred n. l. sa Čína zjednotila. Ching-Chuang-Chi spojil tisíce kilometrov starých múrov do dnešnej podoby. Múr pretína polovicu čínskeho územia, vedie cez svahy a stráži údolia. Je symbolom Číny, ktorá húževnato bráni svoje práva a územie.
Najdlhšia rieka Jang-c´ Tiang meria 5520 km a je to tretia najdlhšia rieka na svete. Najväčšie mesto Šanghaj má 13 342 000 obyvateľom. Hlavným mestom je Peking. Rozloha Číny je 9 560 800 km 2. Úradným jazykom je čínština. V Číne sa pestuje ryža, cukrová trstina, tabak, citrusy, ovocie, kukurica, pšenica, podzemnica olejná, bavlna a čajovník. Chovajú sa ťavy, kozy, kone, hydina, hovädzí dobytok, byvoly a ošípané. Z fauny sú tu zvieratá ako letucha, exinosorex, seran veľký, útloň váhavý, takin dlhoprstý, hulman posvätný, bažant strieborný, lagur čínsky, jak divý, antilopa čiru, uškaň modrý, tarbík, kozorožec, medveď bieloprstý, jeleň milu, panda veľká, bambusová a červená.
Z flóry sú tu stromy a kry ako eurotia, santal biely, škoricovník, citronovník, kamélia čínska, céder, borovica a cassia.


Čína - zaujímavosti

Čína je jednou z najstarších civilizácií sveta a jej história trvá viac ako 7000 rokov. Od pádu Rímskej ríše bola Čína najväčším štátom na svete a až do európskej renesancie aj technicky najvyspelejším. Číňania nazývali svoju krajinu ríšou stredu - Čung - kuo a dlho ju pokladali za stred sveta. Názov tejto krajiny je spomienkou na mocný štát Čchin, ktorého panovník Čchin Š - chuang v roku 221 p.n.l zjednotil krajinu, roztrieštenú na drobné kniežatstvá. Jeho ríša sa rozpriestierala od Juhočínskeho mora po Strednú Áziu. Na severe tvoril hranicu s kočovníkmi najväčší artefakt, aký kedy ľudstvo vytvorilo - Veľký čínsky múr.

Jediná stavba na Zemi vidteľná z Mesiaca je dlhá 6500 km. Múr bol postavený z udupanej hliny a štrku, vystužený blokmi kameňa. Udržiaval sa až do 7. stor. n. l., keď stratil svoju strategickú funkciu. Čchin Š - chuang zaviedol množstvo významných opatrení - zjednotil miery, váhy a písmo, upravil šírku ciest, rozšíril zavlažovacie systémy aj dopravné vodné kanály. Zaviedol systém kolektívnej zodpovednosti. Hoci vládol len 11 rokov, zmeny, ktoré zaviedol boli trvalé. Pri odkrývaní jeho hrobu v roku 1974 objavili zovreté šíky vyše 6000 vojakov v životnej veľkosti - vojsko mŕtveho cisára pre záhrobný život - terakotoví bojovníci. Po ňom vládol dlhý rad cisárov až do roku 1911, kedy sa Čína stala republikou. V roku 1949 prevzala v Číne moc komunistická strana vedená Mao Ce - tungom. Po jeho smrti v roku 1976 bol znovu povolený rozvoj súkromného vlastníctva a trhové prvky v ekonomike. V oblasti vedy a techniky Čína nadlho predstihla Európu. Patria jej tri významné vynálezy, ktoré starovek nepoznal a ktorých pôvod zostáva zahalený tajomstvom - kníhtlač, pušný prach a kompas. Okrem nich Číne vďačíme aj za papier, konský postroj, uzdu, techniku vrtov, seizmograf, kormidlo, porcelán a ďalšie. Rozvoj astronómie a matematiky bol podnetom k tomu, že sa Číňania dlho zaoberali fyzikou a mechanikou, vytvorili základy chémie a metalurgie, vybudovali obdivuhodné zavlažovacie systémy. Už v 2. stor. poznali zemný plyn a používali ho v kováčstve. Neskôr využívali aj zdroje ropy, ktorú nazývali kamenným olejom alebo lakom a dokázali ju viesť podzemným keramickým potrubím do solivarov pod kotle, v ktorých sa odparovaním získavala soľ. Ropa postupne slúžila na mazanie, svietenie, výrobu tušu. Číňania objavili aj princíp helikoptéry a plynového balónu. Mali vynikajúce výsledky v stavbe námorných lodí, architektúre, kartografii, farmakológii, lekárstve a ďalších prírodných vedách. Ich technológia prenikla do ostatného sveta a uplatnila sa v Európe prostredníctvom Hodvábnej cesty, ktorá nadobudla veľký význam na začiatku kresťanskej éry, keď spájala Čínu s Rímskou ríšou. Z východu na západ putoval hodváb, neskôr porcelán, späť prúdilo zlato, striebro, drakohany, slonovina a prírodné bohatstvo, ktoré Čína nemala. Z technických objavov prenesených po tejto ceste mal úžitok najmä Západ. Príchod západných lodí vybavených kompasmi a delami v 16. stor. na Východ znamenal koniec využívania hodvábnej cesty.

Čínske náboženstvá
Čínske náboženské myslenie pozostáva z prastarej viery v bohov, duchov, v silu osudu a v predkov, ku ktorej sa postupne pridali predstavy troch veľkých náboženstiev : konfucianizmu a taoizmu, ktoré vznikli v Číne medzi r. 500 - 300 p.n.l, a budhizmu, ktorý sa dostal do Číny okolo r. 100 n.l.
Konfucianizmus predstavuje postoj k životu a spôsob myslenia. Toto učenie je založené na výrokoch majstra Kchunga (Konfucia), ktorý stelesňuje ideál ušľachtilého človeka. Cvičením sa mu podarilo zosúladiť svoje Ja s nebeským poriadkom. Konfucianizmus sa postupne stal základom čínskej etiky a základným pravidlom pre život spoločnosti. Kládol sa v ňom dôraz na zachovanie rodiny a štátu a na dodržiavanie určitých spomienkových obradov za predkov. Preto sa tradičné čínske pohreby skladajú z radu rituálov, ktorými sa pozostalí zaručia, že duša mŕtveho je dobre zabezpečená. Pri hrobe mŕtveho nechávajú jedlo ako obetný dar, pália bankovky, papierové modely aút, bicyklov a iných vecí, ktoré majú sprevádzať dušu mŕtveho do neba.
Taoizmus - odvodený od slova tao alebo dao (cesta), je veľmi dôležitý pojem v čínskom myslení. Slovom tao sa vyjadruje vnútorná spontánnosť diania, ktorá je zároveň mystickým princípom bytia. Nazýva sa tak aj cesta, po ktorej treba isť. Tao sa vykladá aj ako nepochopiteľná a neopísateľná prapríčina. Obsahuje dobro aj zlo, tmu aj svetlo, pokoj aj pohyb, čiže protiklady, ktoré znázorňuje princíp jin a jang. Na rozdiel od konfucianizmu zdôrazňuje spontánnosť diania - človek nemá zasahovať do životného diania.
Taoizmus vedie človeka k meditácii a k jednoduchému životu.
Tibeťania sú oddaní budhisti, ale ich náboženstvo potláča komunistická strana. Napriek tomu má budhizmus v Tibete silnú pozíciu. Budhisti sa oddávajú modlitbám. Vyvesujú zástavy popísané modlitbami, ktoré im majú priniesť šťastie a úspech.
Náboženské sviatky
Čínske náboženské sviatky sa odvodzujú od vegetačných cyklov. Uctievajú sa predkovia a oslavujú sa pozitívne stránky života. Taoistický obrad kozmickej obnovy sa konal začiatkom zimy. Počas jarného sviatku Č´ing Ming sa upravovali hroby predkov a ponúkala sa im strava a papierové duchovné peniaze. Na týchto slávnostiach sa i dnes zúčastňujú taoistickí a budhistickí duchovní, ako aj šamani.
Oslavy nového roka
Každý rok koncom januára alebo začiatkom februára sa Číňania pripravujú na oslavy nového roka. Obydlia vyzdobia červenými dekoráciami pre šťastie, deti dostávajú nové šaty a hračky. Slávnosť trvá niekoľko dní. Všetky úrady a obchody sú zatvorené, ľudia sa vyberú do ulíc, robia sa ohňostroje, mnohí sa pridávajú k ukážkam levích a dračích tancov.


Kultúra čínskeho písma
Čínske písmo zachytáva význam, nie zvukovú podobu slova.

Písmená sa kreslia prísnymi ťahmi a každý znak je komponovaný do tvaru dokonalého štvorca. Čínske písmo má viac ako 50 000 znakov. Každý znak znázorňuje iné slovo či myšlienku. Jednoduché slová ako obloha alebo dážď tvorí jeden znak. Zložené slová, napr. telefón, sa skladajú z dvoch znakov - elektrický a rozhovor. Čínska kaligrafia je samostatný odbor vychádzajúci z rovnakého základu ako maliarstvo. Čínska architektúra
Väčšinu čínskych verejných budov postavili z dreva na kamenných základoch. Mali škridlové strechy, v rohoch skrútené dohora, ktoré podopierali drevené stĺpy. Budovy mali často uprostred nádvorie a ich polohe sa venovala veľká pozornosť. Väčšina stavieb bola jednoposchodová, no existovali aj viacposchodové veže, nazývané pagody, ktoré boli pozoruhodným prvkom čínskej architektúry.
Čínska kuchyňa
Čínska kuchyňa obľúbená na celom svete sa mení podľa jednotlivých oblastí. Západná kuchyňa z provincie Sečuan je známa koreninami ako badián, ďumbier, čili papričky. Severná z Pekingu je preslávená chutnou pečenou kačicou. Kantonská strava na juhu je svetoznáma rybacími špecialitami mimoriadne jemnej chuti. Jedlá sa pripravujú dusením alebo pražením na veľkej panvici nazývanej wok. Na juhu krajiny sa podáva ryža a na severe cestoviny alebo rezance. Jedlo sa servíruje v malých miskách spolu s paličkami namiesto nášho príboru. Nože sa nepoužívajú, jedlo sa varí nakrájané. Obľúbeným nápojom je čaj podávaný v malých miskách bez cukru a mlieka.
Čínska medicína
Číňania veria, že človek ochorie vtedy, keď sa protiklady jin a jang dostanú do nerovnováhy. Lekári vyrovnávajú nerovnováhu tela rastlinnými liekmi a akupunktúrou, pri ktorej sa vpichujú tenké ihly do rôznych bodov tela. Naturálne medicína je v tejto oblasti veľmi rozšírená a veľmi často úspešná.
Život v meste
Viac ako 350 miliónov Číňanov žije vo väčších sídlach a mestách. Mnohé z nich sú preľudnené. Byty sú vzácnosťou a rodiny žijú zväčša v izbách patriacich spoločnosti, v ktorej pracujú. Ulice miest sú preplnené bicyklami. Verejná doprava je síce lacná, ale vždy preplnená. Čínska populácia narastá ročne približne o 15 miliónov ľudí. Aby sa znížil tento prudký rast, vláda zaviedla roku 1979 politiku obmedzovania pôrodnosti podľa zásady jedna rodina - jedno dieťa. Táto politika uspela v mestách, ale nie na vidieku, kde sú potrebné veľké rodiny, aby mohli obhospodarovať polia.
Parky sú dôležitým miestom v živote obyvateľov miest. Ľudia chodia skoro ráno do parku, cvičia tai či alebo kung fu.

Deti púšťajú za veterného počasia šarkany, dospelý hrajú stolný tenis, karty alebo čínsky šach.


Čína a zaujímavosti o Číne

História Číny

2000 p.n.l. - centralizovaný štát
izolácia - Čínsky múr
vynájdenie obrázkového písma
úradníci a kňazi - vláda v štáte
objavy - kompas, pušný prah, papier, hodváb, keramika, porcelán...
rozvoj filozofie - 600 p.n.l - zlatý vek čínskej filozofie

Vývoj Čínskej ľudovej republiky:

1.10. 1949 Víťazstvo komunistov v prvej občianskej vojne (1945-49), Mao Ce-tung vyhlásil v Pekingu Čínsku ľudovú republiku
1.3. 1950 Čankajšek zakladá na Tchaj-wane Čínsku republiku
30.9. 1954 Roztržka ČLR so ZSSR
27.4. 1959 Odstúpenie Maa po stroskotaní hospodárskej politiky "Veľkého skoku vpred". Marec 1959 Krvavé potlačenie povstania v Tibete (1950 obsadené čínskymi vojskami). Útek Dalajlámu do Indie. Koniec 1965 Začiatok tzv. kultúrnej revolúcie (do 1969), vlna teroru a čistiek študentských Červených armád. 26.10. 1971 ČLR členom OSN, vylúčenie Tchaj-wanu
28.4. 1982 Nová ústava, zahajuje reformy modernizácie a liberalizácie politiky a hospodárstva. 2.8. 1984 Britsko-čínska zmluva o navrátenie korunnej kolónie Hongkongu Číne k 1. 7. 1997
4.6. 1989 Masaker na námestí Nebeského pokoja v Pekingu (3000 mŕtvych) rozbil demokratizačné hnutie. Apríl 1993 Zmluva medzi Čínou a Tchaj-wanom o pravidelných konzultáciách. September 1993 Čína a India sa zaviazali k mierovému riešeniu otázky hraníc v Himalájach (priebeh hraníc od r. 1982 sporný)
Október 1993 Dohoda s Vietnamom o mierovom urovnaní pohraničných konfliktov trvajúcich od r. 1978
1994-1996 Podzemné atómové výbuchy v oblasti jazera Lobnor. Naposledy 29.7. 1996. September 1994 Čína a Rusko sa zriekli používania atómových zbraní ako prví. Priebeh hraníc bol dohodnutý zmluvne. 1.7.1997 Čína prevzala bývalú britskú korunnú kolóniu Hongkong, zaručuje kapitalistický vývoj na 50 rokov.
Čína a súčasnosť

Čína je ľudová republika, čínsky sa nazýva Zhonghua Renmin Gongheguo, je to štát vo východnej Ázii s prístupom k okrajovým moriam Tichého oceánu, bez Tchaj wanu 9 560 980 km štvorcových, čo ju robí tretím najväčším štátom na svete. Hustota zaľudnenia je 124 ľudí na km štvorcový, má 1 182 mil. obyvateľov, úradný jazyk je čínština, menová jednotka je Renminbi yuan (žen-min-pijüan) =10 jiao (ťiao) = 100 fenov. Hlavné mesto je Peking s 5,8 miliónmi obyvateľov.

Čína je najľudnatejší štát sveta. Číňania tvoria 91,9% obyvateľov. Pôrodnosť 2,1%, úmrtnosť je 0,63 %. Rodina má priemerne 3,96 členov. Dĺžka života u mužov je 67 a u žien 71. Deti do 15 rokov tvoria 27% populácie, negramotných je 15,9% obyvateľov.

Od roku 1979 rozpustenie hospodárskych komún, podpora individuálneho podnikania, prístup cudzieho kapitálu, zvláštne ekonomické zóny. Hrubý národný produkt 370 USD na obyvateľa. Podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva činí 59,7% z čoho 66,7% pracuje v poľnohospodárstve, vytvára 27% hrubého domáceho produktu. Obrába sa 10,1% územia, 41,7% pastviny, 13,2 zalesnené. Základnou plodinou sú obilniny, ryža, pšenica, kukurica a zemiaky, sója, podzemnica olejná , sezam, cukrová repa i trstina, bavlník, čajovník, tabak. Intenzívny chov ošípaných, hydiny, dobytok, ovce, kone. Poľnohospodárstvo zaisťuje potravinovú sebestačnosť. Čína trpí nedostatkom surovín, ťaží sa hnedé a čierne uhlie, železo, vzácne kovy, soľ, ropa, zemný plyn, zlato, pyrity a ortuť. Tradičný potravinársky, textilný, hutnícky, strojárenský, chemický a elektrotechnický priemysel. V roku 1991 vyrobené 67,2mil. ton železa, 70,4 mil. ton ocele, 302 mil. ton cementu, 40,1 mil. ton priemyslových hnojív, 26,2 mil. televízorov, 36,3 mil. bicyklov, 78,4 mil. ton cukru. Čína má svoj vlastný jadrový a raketový potenciál a podieľa sa na kozmickom výskume. Dopravná sieť zahŕňa 53 000 mil. km železnic,1 mil. km ciest a 109 200 km vodných ciest.

Prírodné podmienky



Klimatické podmienky:

Väčšina zeme leží v miernom a subtropickom pásme, najjužnejšie oblasti zasahujú do tropického pásma, veľhorské oblasti na západe zeme majú vysokohorské podnebie. Určujúci vplyv na čínske podnebie má monzúnová cirkulácia. Najvyššie teploty na území ČLR sa vyskytujú v oblasti Turpanu, kde je najnižšie položené miesto v zemi - jazero Aydingkol 154 m pod úrovňou morskej hladiny. Denná priemerná teplota presahuje 40°C. V lete môže teplota na púšti stúpnuť až na 38°C a v noci klesnúť na -34°C. Najchladnejšie kraje ležia na severe a severovýchode. Vo vnútornom Mongolsku, v okresu Hailar, majú priemerné teploty v januári -27,7°C. Trvanie a ráz ročných období v jednotlivých častiach Číny sú rozdielne. Líši sa i množstvo zrážok. Ich prevažnú časť prinášajú letné monzúny od východu a juhovýchodu a smerom do vnútrozemia ich ubúda. Toto nerovnomerné množstvo zrážok v priebehu roka spôsobuje na jednej strane opakovane záplavy, na druhej strane zase katastrofálne suchá. Rastlinstvo a živočíšstvo:

Čína má zo všetkých zemí najväčšiu variabilitu živočíšnych i rastlinných druhov. Žije tu do 2000 druhov terestrických obratlovcov t.j. viac ako 10 % z celkového svetového výskytu. Domov tu majú vzácne druhy zvierat, napr. panda veľká, zlatá opica, biely jeleň, čínsky riečny delfín, čín. aligátor atď.

V Číne rastie viac ako 7 000 druhov drevín, z toho 2 800 druhov stromov, niektoré sa inde nevyskytujú, napr. metasekvoje, určité druhy cyprusa, jedle, červeného smreka aj. Snaha o ochranu národných zoologických i botanických zdrojov viedla v Číne k vytvoreniu 793 prírodných rezervácií s celkovou plochou viac ako 71 mil. ha. Úspechom je, že do súčasnej doby sa podarilo v Číne zachovať viac ako 60 druhov zvierat, ktorým hrozilo vyhynutie.

Náboženstvo

V Číne žije asi 58% obyvateľov bez vyznania, 30% ľudí verí v taoismus a konfuciánstvo, 8 % je budhistov a 2,5 % je moslimov. Snáď najhlbší vplyv malo v Číne konfuciánstvo, oficiálna ideológia čínskej ríše po mnoho storočí; ujalo sa i v ďalších zemiach Ďalekého východu. Konfuciánstvo je však v Číne chápané predovšetkým ako filozofické učenie, nie ako náboženstvo. Taoismus sa na rozdiel od konfuciánstva sústreďoval na vzťah človeka k prírode. Za základný princíp bytia i chovania je považovaná "cesta", čínsky dao (tao).Taoismus ovplyvnil čínske umenie a literatúru, zvlášť poéziu, a mal veľký význam pre obyčajných ľudí, ktorým poskytoval možnosť úniku zo všedného, neradostného bytia.
Budhizmus sa dostal do Číny z Indie, rýchlo sa rozšíril a prijal celú radu domácich prvkov. Ústrednou myšlienkou budhistov je poňatie života na zemi ako utrpenie. Vyslobodenie z kolobehu znovuzrodenia, teda nirvány, môže dosiahnuť ten, kto prestane lipnúť na živote, vzdá sa túžob a prianí, ktoré ho zvádzajú zo správnej cesty. Islam je v Číne najviac vyznávaný v Ujgurské AO Xinjiang a Huiské AO Nigxia. Islam putoval do Číny okolo polovice 7. stor. spolu s arabskými obchodníkmi po Hodvábnej ceste. Tu našiel mnoho stúpencov, ktorí sa od ostatného čínskeho obyvateľstva líšia dodržovaním rôznych zvykov, spojených s vierou. Zaujímavosti

Čína usilovne rozvíja svoj vesmírny program. Číňania usilovne rozvíjajú svoj vesmírny program. Od vyslania prvej vesmírnej lode Šen-žu do kozmu v novembri 1999 vypustili teraz svoju v poradí už tretiu loď "Šen-žu III" a usilovne sa pripravujú na vyslanie ľudskej posádky. Vesmírnu loď "Šen-žu III" vyniesla do vesmíru nosná raketa "Dlhý pochod II". Na palube boli figuríny astronautov a prístroje simulujúce metabolizmus. Takisto sa overila funkčnosť záchrannej kapsuly. Štart kozmickej lode i jej uvedenie na obežnú dráhu prebehlo bez problémov. Svedkom najnovšieho úspechu čínskej technológie bol i prezident Ťiang-Ce-Min. Aj tento let bol pre Čínou prípravou na vstup do vesmírneho klubu krajín, ktoré zvládnu vyslať ľudí do vesmíru. Zatiaľ to dokážu len Rusi a Američania.

Podľa oficiálnych správ Pekingu už prebieha tréning prvých astronautov. Peking hodlá uskutočniť kozmické lety s ľudskou posádkou do roku 2005 a potom chcú poslať človeka na Mesiac. Jazyk:

Hlavným jazykom je čínština. Patrí k najstarším jazykom sveta. Vyvíjala sa vplyvom rôznych historických okolností na severe a juhu odlišne. Rozdiely medzi severnými dialektami nie sú také veľké ako medzi južnými, ktoré sú stále častejšie považované za samostatné čínske jazyky. Tieto jazyky sa často medzi sebou líšia nielen výslovnosťou, ale i gramatikou, a na -
priek tomu, že používajú čínske znakové písmo, doplňujú ho v rade prípadov i vlastnými znakmi. Najrozšírenejší z čínskych jazykov je tzv. mandarínština, severná čínština, na ktorej základe bola vytvorená moderná štandardná čínština. Väčšina obyvateľov južnej Číny sa však štandardnú čínštinu učí takmer ako cudzí jazyk. Písmo:

Čínske znakové písmo malo bezprostredný vplyv na vývoj kultúry, vzdelanosti a najmä výtvarného umenia nielen vo vlastnej Číne, ale i v ďalších zemiach. Najstaršia dochovaná podoba čínskych znakov pochádza z vešteckých kostených doštičiek, korytnačích pancierov a bronzov (14-11. st. pr.n.l.). Pokusov o zjednodušenie či reformu čínskeho písma bolo mnoho. Najdôležitejšia reforma prebehla v 50. a 60. rokoch 20 stor., kedy bol uverejnený zoznam 2 238 zjednodušených znakov. Na konci 50. rokov bola vypracovaná nová prepisová abeceda, používa sa nielen v Číne, ale tiež napr. v zahr. oznamovacích prostriedkoch. V r. 1960 bol vydaný stredne veľký slovník, obsahujúci 56 000 hesiel. Odhaduje sa, že vzdelaní ľudia v súčasnosti používajú 6-8 000 znakov, na čítanie novín a časopisov je potrebné poznať 2-3 000 znakov. Čaj:

Čína je krajina s najstaršou čajovou tradíciou, ktorá siaha pravdepodobne tisícročia do minulosti (aj keď sú teórie, podľa ktorých je skutočná pravlasť čaju Barma). Číňania pripisujú objav čaju cisárovi Šen-nungovi (2737 - 2697 p. n. l.), ktorý vraj pri meditáciách v lese náhodou objavil spôsob prípravy čaju. Vo svojej Lekárskej knihe, zachovanej vďaka neskoršiemu prepisu, hovorí o bylinkách horký t'u a čcha, ktoré by mohli byť čaj, i keď sa hovorí skôr o medicínskom použití.
Ďalšou postavou, vďaka ktorej sa dochovala zmienka o čaji, bol legendárny historik Lao-c' (600 - 500 p. n. l.). Šálku čaju mu vraj podal jeho žiak. Najkrajšia, aj keď trochu morbídna legenda o čaji má indický pôvod. Svätý Dharum, alias Bodhidharma, prišiel do Číny v roku 519 p. n. l. učiť duchovným cestám. Priblížiť k bohu sa chcel pôstmi a bdením.

Raz, vyčerpaný modlitbami, zaspal. Keď sa zobudil, bol nešťastný a nahnevaný. Zo spánku obvinil svoje viečka, ktoré si šmahom ruky odrezal a zahodil. Na druhý deň na mieste, kam dopadli viečka, vyrástol krík. Keď si z jeho lístkov pripravil nápoj, zrazu nepotreboval spať. Ďalšia zmienka o čaji je z medicínskeho slovníka z roku 350, ktorá už korektne opisuje zber lístkov a prípravu čaju. Prvý presný popis prípravy čaju však pochádza z neskoršieho obdobia. Chang I. z dynastie Wei (386 - 535) píše: "Listy sa trhajú a lisujú do placiek v oblastiach medzi provinciami Chu-pei a S'čchuan, placky sa sušia až sčervenajú, tlčú sa na tenké kúsky, pridá sa cibuľa, zázvor a pomaranč." Takýto čaj sa podobal skôr na polievku. V piatom storočí už funguje obchod s čajom, ale medzi ľud začal čaj prenikať až v 7. a 8. storočí. Po celej krajine čajovne a obľuba čaju nadobudla priam kultové rozmery. V roku 780vychádza čajová biblia - kniha Ch'a Ching, ktorú napísal Lu Yu, ktorá je komplexným pohľadom na pestovanie, spracovanie a prípravu čaju. Mení sa i príprava - placka sa rozmrví, praží nad dreveným uhlím a rozotrie na prášok. Prestali sa používať aromatické ingrediencie, aby vynikla jemná chuť. Čaj sa postupne stával najvýznamnejším exportným artiklom. Začiatkom 8. storočia sa dostáva do Japonska a Mongolska. V 10. storočí sa po päťdesiatročnom období úpadku pozviechala aj čajová kultúra. Z tohto obdobia pochádza aj dokonalý čajový porcelán, ktorý má dnes obrovskú hodnotu. Najhodnotnejší porcelán však pochádza z obdobia dynastie Ming (1368-1644).
V roku 1676 začala Východoindická spoločnosť obchodovať s Čínou. Najžiadanejší tovar, ktorý sa vyvážal do Európy, bol hodváb a čaj. Obchod s čajom na čínskej strane kontroloval obchodný cech ko-hong. V roku 1834 skončil dovozný monopol Východoindickej spoločnosti a Čína začala obchodovať s celým svetom. Až do polovice 19. storočia Čína de facto ovládala obchod s čajom. Potom objem poklesol (India a Cejlón mali modernejšie technológie a lepší marketing), ale kvalita zostala.

Číňania

Vypestované schopnosti v spracúvaní kovov, používanie písma s ideografickými znakmi, hlboká znalosť astronómie, predstavujú ľudí s vyspelou civilizáciou, schopných organizovať život, tvoriť spoločenské štruktúry, ktoré sa v podstate zachovali mnoho stáročí.

Dynastie a vnútorné boje

Striedanie dynastií bolo často dôsledkom palácových vojen. Dynastia Čchin si získala slávu zjednotením celej Číny. Stalo sa to vďaka osobným schopnostiam cisára Ši Chuang-ti.

Tento cisár bol najväčším čínskym cisárom všetkých čias. Prišiel na myšlienku postaviť Veľký čínsky múr. Čínsky múr sa začal stavať v III. storočí pred Kristom, má 6000 km (to je o tisíc viac ako je šírka Európy). Jeho výška je rôzna od 5 do 10 metrov. Mohutnú stavbu tvoria dva múry spojené vyštrkovaním, s povrchom upraveným na cestu a podzemnými chodbami na uskladnenie zbraní a potravín. V r. 119 pred Kristom sa Číňanom podarilo skončiť dlhú a krvavú vojnu proti Hunom a definitívne obsadiť oblasť Kan-su. Víťazstvom nad Hunmi sa otvorila spojovacia cesta s Európou, ktorá dostala meno hodvábna cesta podľa tradičného čínskeho výrobku. Európa spoznala hodvábnika morušového omnoho neskoršie, ako ho pestovali v Číne. Číňania si veľmi chránili toto tajomstvo.

Náboženstvo

Cisár, nazývaný syn nebies, bol sprostredkovateľom, na ktorého sa obracali s modlitbamia prosbami. Bol to práve cisár, ktorý sa vydával za vodcu svojho ľudu na ceste k Najvyššej bytosti. Medzi I. a II. storočím po Kristovi spoznala Čína nové náboženstvo - budhizmus, pochádzajúce z Indie.

Čínske umenie

Najchýrnejšími kultovými miestami boli pagody, často umiestnené v horských oblastiach. Ich krásu možno vidieť ešte aj dnes. Mali obyčajne veľké dvory, okolo ktorých boli cely bonzov, veľmi dlhé podlubia bohato vyzdobené sochami, pavilóny s loggiami, s kamennými a bronzovými sochami. Strechy, lesknúce sa lakovanými škridlami, na ktorých prevláda zelená a žltá farba, zdobili draky a mýtické postavy. Nad týmto architektonickým komplexom vládla veža v tvare kupoly. Pod kupolou sa rozprestieral chrám štvorcového tvaru, bohato vyzdobený mozaikami a kamennými basreliéfmi, znázorňujúcimi obludy a zvieratá.

Zábavy

Veľkú záľubu mali Číňania v hrách: karty, kocky, hádanie prstov, šach, domino. Typickou hrou detí bol lietajúci šarkan. Využívali strelný prach na zábavy, najmä na ohňostroje, a len neskôr vo vojne.

Mongolské hordy

Pokusy Mongolov, vedených ich hrozným vojvodcom Džingischánom, zaútočiť na Veľký múr, začali sa v r. 1210.O dva roky získali prevahu. Čína stratila po prvý raz nezávislosť. Úloha obsadiť celé územie Číny však nemala pripadnúť Džingischánovi, ale jeho vnukovi Kublaj-chánovi, najvýznamnejšiemu spomedzi mongolských cisárov. Po ňom nastúpili neschopní cisári. Krajný úpadok znovu podnietil opozíciu roľníkov. Zorganizovali sa pod menom červené turbany a dokázali zvrhnúť mongolské panstvo.

Vodca odboja, ktorý víťazne vstúpil do Pekingu, bol výhlásený za cisára a stal sa zakladateľom novej dynastie, dynastie Mingov, ktorá trvala do r. 1644.

Všemocní cisári

Roku 221 pred n. l. zjednotil rozmanité čínske štátiky do jednej veľkej ríše muž taký krutý, že sa o ňom tvrdilo, že má ,,tigrie srdce". Potom, ako porazil nepriateľov, dal si meno Š-chuang-Ti, prvý cisár Čchin. Aby sa uistil, že nikto proti nemu nepovstane, nechal zozbierať všetky zbrane, roztaviť ich a odliať z nich zvony a sochy.
Prví ľudia sa však usadili v Číne o niekoľko tisíc rokov skôr v údolí Žltej rieky, kde pestovali pšenicu a proso. Okolo roku 2200 pred n. l. založila čínske tradície dynastia Sia. V období dynastie Šang sa stavali opevnené mestá a paláce, došlo k vynálezu písma a robili sa záznami. Vládcovia dynastie rozšírili ríšu až po údole rieky Jang-c´ťiang, ale čoskoro sa rozpadla na štáty, ktoré medzi sebou bojovali. Š-chuang-Ti znova zjednotil krajinu a zaviedol systém vlády cisárov, ktorý pretrval vyše 2000 rokov.

Čína, obkolesená púšťami, oceánmi a horami, bola dlhé stáročia izolovaná od zvyšku sveta. Starovekí číňania, ktorí nevedeli, čo je za hranicami, si mysleli, že sú stredom sveta. Svoju krajinu nazývali ,,Všetko pod nebom", alebo ,,Ríša stredu". Čo je dynastia? Dynastia je vládnuca rodina, ktorá odovzdáva moc od jedného príbzného druhému. Čínske dejiny sú rozdelené do mnohých rozličných dynastií, pričom posledná vládla do roku 1912. Dynasti a Čchin dala Číne meno.

1766 pred n. l. - 1122 pred n. l. dynastia Šang
1100 pred n. l. - 256 pred n. l. dynastia Čou
221 pred n. l. - 206 pred n. l. dynastia Čchin
206 pred n. l. - 220 n. l. dynastia Chan

,,Uvarte ho za živa! Odrežte mu nos! Vytrhnite mu rebro! Odseknite mu všetky končatiny!" Takto vynášali rozsudky sudcovia na dvore Prvého cisára, keď niekto spáchal zločin. Cisár zaviedol v celej Číne tvrdé zákony. Nebol potrestaný iba páchateľ, ale aj celá jeho rodina.

Čínski cisári boli veľmi bohatí a mocní a verili, že rovnakí budú aj v posmrtnom živote. Namiesto pochovávania bezhlavých služobníkov, ako v dobe dynastie Šang, nechal si Prvý cisár vyrobiť terakotových alebo hlinených vojakov, aby mu slúžili po smrti. Až 10 000 vojakov akoní v životnej veľkosti, niektoré dokonca zapriahnuté do vozov, stojí od roku 210 pred n. l. na stráži pri jeho hrobke.


Veštecké kosti a knihy

Kým ste sa naučili čítať a písať, museli ste poznať abecedu. Číňania majú iný systém zachytávania svojinch myšlienok písmom. Nepoužívajú písmená abecedy, ale znaky. Každý z týchto znakov predstavuje slovo alebo myšlienku.

Čínsky jazyk má vyše 40 000 rôznych znakov. Každý sa kreslí niekoľkými ťahmi štetcom v presne stanovenom poradí.
Najstaršie čínske písmo pochádza z dynastie Šang, ktorá vládla pred viac ako 3000 rokmi. Bronzové predmety, ktoré sa v tom čase používali pri náboženských rituáloch, boli popísané rôznymi znakmi.
Písané vety z obdobia šang sa našli aj na korytnačom pancieri a kostiach zvierat. Sú známe pod názvom veštecké kosti.

Veľký zlom nastal roku 105 n. l. Číňania vynašli spôsob, ako vyrobiť papier. Štátny úradník Cai Lun uvaril vo vode útržky hodvábu, kôru zo stromov a bambus, potom zmes roztlíkol na kašu. Zmes rozotrel na mriežku a nechal odtiecť vodu. Keď ju vyvaľkal, získal hárok papiera. Papier potom zavesil na múr, aby vyschol. Na takto pripravený papier sa potom písalo.

Čo je kaligrafia? Kaligrafia, alebo krasopis, bola v Číne jednou z najvyšších umeleckých foriem. Boa považovaná za umenie ako maľovanie, poézia a hudba. Starovekí kaligrafi používali štetce zo zvieracích štetín, ktoré boli zviazané hodvábnou niťou a prilepené na bambusovú paličku. Aj mnohí cisári boli zručnými kaligrafmi.


Stavby hodné cisára

Kočovní jazdci túlajúci sa na sever od Číny často podnikali nájazdy do krajiny a útočili na čínske dediny. Prvý cisár Š-chuang-ti sa rozhodol skoncovať s nájazdmi. Poslal 300 000 mužov - vojakov, roľníkov a väzňov - na sever, aby postavili dlhý múr a strážili hranice. Robotníci pospájali staré časti múrov, ktoré sa stavali od najstarších čias, a na rozľahlých úsekoch postavili nové. Bola to ťažká práca ďaleko na hraniciach. Tisíce ich zomrelo od vyčerpania alebo utrpenia, iní sa pokúsili újsť. Strážcovia ich chytali a zabíjali. V hlinenej výplni múru pochovali toľkých mŕtvych, že ho začali volať najvúčším cintorínom sveta.
Prvý cisár sa však pri tom nezastavil. Nechal postaviť kanály a cesty, ktoré pospájali vzdialené končiny krajiny, a tak upevnil svoju kontrolu nad Čínou.

Stručné údaje:

Nikto presne nevie, ako ďaleko sa múr vinie, ale presahuje 2500 km - čo je približne vzdialenosť medzi New Yorkom a Dallasom v Texase. Veľký múr má priemerná výšku 8 metrov, ale niektoré úseky sa týčia až do výšky 12 metrov - čo zodpovedá štvorposchodovej budove. Na najširších miestach mohli vojaci pochodovať vedľa seba po korune múru a poslovia jazdiť na koni. Múr má až 25 000 strážnych veží, zhruba každých 100 metrov jednu. Múr sa staval, prestavoval a rozširoval po dobu 2000 rokov. Najstaršie časti múru boli postavené zo zeminy, konárov, hliny a štrku.

Neskoršie múry boli vybudované z kameňa a tehál.

Súchá často ničili úrodu v Číne a veľká časť krajiny sa zdala priveľmi kopcovitá. Roľníci urobili múdre rozhodnutie a vysekali do úbočí rovné úzke polia. Táto metóda, zvaná terasovanie, ušetrila vodu a umožnila využiť každý kúsok pôdy.

Čínski cisári prikázali vybudovať kanály, aby spojili rozličné časti krajiny. Tieto vodné cesty slúžili namiesto pozemných ciest. Stavanie kanálov viedlo v staroveku k vybudovaniu Veľkého kanála, projektu, ktorý v šiestom storočí a siedmom storočí spojil Žltú rieku a Jang-c´-ťiang.

Hodvábna cesta

Roku 19 pred n. l. poslal cisár úradníka, ktorý sa volal Žang - Čian na západ, do strednej Ázie, aby získal pomoc proti útočníkom zo severu, ale neuspel. Po návrate rozprával Žang - Čian o krásnych koňoch, ktoré boli na predaj v strednej Ázii. Boli by veľmi užitočné v boji so severanmi. Na oplátku by Číňania mohli vyvážať svoj najvzácnejší tovar - hodváb. Táto luxusná látka nebola nikde inde známa a dala sa predať za vysokú cenu. Jeden bal látky stál takmer 360 kg ryže. Toto bol začiatok Hodvábnej cesty - obchodnej cesty z Číny po Stredozemné more cez niektoré najnehostinnejšie oblasti sveta: zasnežené hory a púšte ako Taklamakan, ktorú Číňania voali More smrti, s dunami až 100 metrov vysokými. Karavánam na ťavách trvalo celé mesiace, kým prešli tisíce míľ a dopravili svoj náklad na miesto určenia.

Výroba hodvábu:

Prvý krok

Jemný hodváb vyrába vlastne hmyz. Niť vytvára húsenica - pridka morušová, alebo hodvábnik. Robotníčky plnia koše obľúbenou potravou hodvábnika, listami moruše, ktorá je v Číne veľmi rozšíreným stromom.

Druhý krok

Hodvábniky ustavične žerú a rastú tak rýchlo, že za mesiac sa štyrikrát zvlečú z kože. Ženy ich potom kŕmia čerstvo nasekanými listami až 100 - krát denne. Citlivé hodvábniky musia udržiavať v teple

Tretí krok

Keď hodvábnik stučnie, z otvoru pod ústami začne vypúšťať vlákno a postupne vytvára zámotok. Skôr ako by motýľ v zámotku dospel a vykľul sa, čím by pretrhol dlhé vlákno, usmrtia ho nad parou.

Štvrtý krok

Každý zámotok tvorí niekoľko stoviek metrov dlhé vlákno. Ženy zámotky postupne rozmotávajú a zo siedmich vláken spriadajú jednú silnú hodvábnu niť. Neskôr z nití utkajú jemnučkú látku. Hodváb si ľudia dodnes vysoko cenia.


Iba číňania vedeli vyrábať hodváb. Ľudia na celom svete by boli radi zaplatili vysokú cenu, aby sa to dozvedeli, no Čína si chcela zachovať tajomstvo. Bolo zakázané vyvážať vajíčka hodvábnika a porušenie zákazu sa trestalo smrťou. Čínska princezná z piateho storočia tak milovala hodváb, že zaň riskovala život.

Ukryla hodvábniky vo svojej korune, keď sa išla vydať za stredoázijského kráľa, a prezradila tajomstvo.



Vynálezy a objavy

Od čias prvých cisárov Číňania vynašli prekvapujúce spôsoby, ako robiť veci inak. Keď sa prvý raz dostali do kontaktu s cudzincami, verili, že ich treba starostlivo strážiť, dokonca sa ich možno aj báli, ale nápady cudzincov nestali podľa nich zaveľa. Čínske boli lepšie, v tej dobe. Číňania vynašli papier, kompas a seizmograf, ktorým zisťovali zemetrasenie. Študovali škvrny na Slnku a vyrábali veľké množstvo ocele, dávno predtým než kdekoľvek inde. Z ocele vyrábali pevne zbrane a účelné súčastí poľnohospodárskych nástrojov, čo viedlo k prudkému rastu poľnohospodárskej výroby. Mnohé čínske nápady a vynálezy postupne prenikli do Indie, na Blízky východ a do Európy po Hodvábnej ceste a oveľa neskôr ich prevzal zvyšok sveta. Bez mnohých z nich by sme si nevedeli život predstaviť ani dnes.

Vynález kuše vo štvrtom storočí pred n. l. zmenikl spôsob boja na celé stáročia. Vďaka tejto novej čínskej zbrani sa šípy pomocou spúšťacieho mechanizmu dali vystreľovať z väčšej vzdialenosti. Toto obmedzilo potrebu nájazdov v bojových vozoch. Použitie kovových strmeňov zjednodušilo sedlanie a vedenie koňa. V stredoveku umožňovalo mužom v ťažkej zbroji ostať v sedle a raziť cestu pechote.

Fúrik vynašli Číňania v prvom storočí pred n. l. Hoci ten dnešný vyzerá trochu inakšie, jeho princíp sa veľmi nezmenil. Číňania ho volali ,,drevený vôl" alebo ,,kĺzavý kôň". V západných krajinách fúrik chýbal ďalších 1300 rokov.

Krištof Kolumbus by sa nikdy nedostal do Ameriky bez dvoch čínskych vynálezov - kompasu na určovanie správneho kurzu a kormidla na riadenie lode. Vo štvrtom storočí pred n. l. Číňania objavili, že magnetovec , minerál, ktorý sa správa ako magnet, sa dá použiť na určenie smeru. Zostavili jednoduchý kompas, ktorý vždy ukazoval na juh. Strelka v tvare lyžice v strede predstavuje postavenie Veľkého voza.
Drevené kormidlo vynájdené v Číne v prvom storočí n. l. bolo zavesené na zadnej časti lode pod vodnou hladinou a umožňovali pohyb vpravo a vľavo. Keď námorník skrútil kormidlo, vznikol dostatočný odpor vody a umožnil zmeniť smer plavby. Máte morskú chorobu? Tradičný čínsky lekár by vám vpichol nad pravé zápästie ostré ihly. Táto forma lekárstva, známa ako akupunktúra sa používala už roku 1500 pred n. l. Číňania verili, že telo má prirodzenú rovnováhu: výsledkom narušenej rovnováhy je choroba. Energia v tele plynie po 14 lýniach, pričom každá je spojená s iným orgánom alebo funkciou. Okolo druhého storočia pred n. l. Číňania pochopili princíp obehu krvi v tele (inde vo svete bola táto skutočnosť známa až od 16. storočia n. l.).

Po čom siahnete, keď prší? Samozrejme, po dáždniku - ďalšom z čínskych objavov. Dáždnik vymysleli v štvrtom storočí pred n. l. a spočiatku ho vyrábali z naolejovaného pevného papiera. Červené alebo žlté dáždniky smeli používať len cisári, obyčajní ľudia mali modré.


Náboženstvo: Tri cesty

Takmer 2000 rokov existujú v Číne tri náboženstvá alebo tri spôsoby myslenia: konfucianizmus, taoizmus a budhizmus. Každé z nich ponúka iný spôsob, ako dosiahnuť harmóniu, o ktorrej sú Číňania presvedčení, že je to najväčšia schopnosť. Konfucianizmus učí, že pridržiavanie sa zásad vhodného správania povedie k mieru, a uprednosťuje organizovanú vládu. Stúpenci taoizmu veria, že vlády a zákony ustanovené ľuďmi narúšajú poriadok prírody. Ľudia by mali nasledovať poriadok prírody, alebo ,,Tao". Budhizmus učí, že vzdanie sa svetských túžob vedie k osveteniu. Tieto náboženstvá sa líšia, ale Číňania majú príslovie, podľa ktorého ,,tri učenia plynú do jedného": Rozvinuli bohatú zmes viery, ktorá obsahuje prvky všetkých troch spôsobov myslenia, hoci väčšina navštevuje budhistické chrámy.

Najznámejší čínsky mysliteľ, Konfucius, sa narodil roku 551 pred n. l. v období vojen. Kázal, že každý musí poznať svoje miesto v živote. Deti musia rešpektovať a poslúchať rodičov. Toto bolo známe ako úcta detí voči rodičom. Rovnakú úctu treba preukazovať aj iným autoritám.

Obchodníci putujúci po Hodvábnej ceste priviezli do Číny exotické korenie a zlato. V prvom storočí nášho letopočtu priviezli z Indie aj náboženstvo zvané budhizmus. Budhizmus je založený na učení Budhu, princa zo severnej Indie. Keď sa učenie rozšírilo do Číny, miestni mnísi začali tesať obrovské sochy do skalných útesov. Typické je, že Budhova tvár nevyjadruje nijaké pocity - akoby meditoval. Do istého skalného útesu v Číne, ktorý je dlhý vyše osemsto metrov, vytesali 51 000 Budhových podôb pozývajúcich k meditácii.



Zábava a hry

Starovekí Číňania sa radi zabávali a mali radi najmä divadlo, tanec a hudbu. Slová ,,hudba" a ,,radosť" majú ten istý znak, čo viedlo konfuciánskeho mysliteľa k výroku, že ,,hudba" je ,,radosť". Číňania v staroveku organizovali festivaly, ktoré pretrvali dodnes. Niektoré sú založené na mesačnom cykle. V určitú septembrovú noc, keď podľa Číňanov Mesiac svieti najjasnejšie, sa rodina zíde pri večeri a všetci jedia veľké množstvo okrúhlych, sladkých mesačných koláčikov.
Festival dračej lode koncom mája alebo začiatkom júna je oslavou básnika Čchu-Juana, ktorý sa utopil pred viac ako 2000 rokmi, keď nebol schopný zmeniť skorumpovanú vládu.

Pátrači hľadali Čchu-Juana a pritom hádzali ryžu do vody v nádeji, že hladné ryby sa radšej pustia do ryže ako do jeho tela. Počas festivalu sa organizujú preteky člnov a jedia sa sladké ryžové knedle, čo pripomína zúfalé hľadanie pátračov a ryžu, ktorú hádzali rybám.

Na nový rok prepuknú v celej Číne bujaré oslavy. V staroveku takéto oslavy trvali 15 dní! Na nový rok Číňania aj v súčastnosti navštevujú rodinu a priateľov, vymieňajú si darčeky, zametajú domy, aby mali svieži začiatok roka,a sledujú levích a dračích tanečníkov, ktorí prechádzajú mestom.

Komedianti, hudobníci a akrobati putovali z mesta do mesta, rozosmievali ľudí, aby zabudli na svoje každodenné starosti a trápenia. Pozývali ich do domov, aby zabávali hostí. Títo umelci boli takí obľúbení, že niektorí Číňania si ich chceli vziať na druhý svet.