S osobou QIN HUANGDI povstal aj pojem panovníka ako cisára Číny, ktorý sa odvtedy chápal ako Syn nebies, vlastniaci mandát Neba, ktorý dáva jeho panovaniu legitimitu. V tomto ponímaní je cisár teda nielen svetským vládcom, zodpovedným za blahobyt spoločnosti a svojich poddaných, ale je zároveň garantom, ktorý vykonávaním a dodržiavaním kultových rituálov zaisťuje kozmický poriadok a harmóniu medzi nebom, zemou a človekom. Obrovská hrobka tohto krutého cisára, v ktorej sa nachádzajú tisícky hlinených vojakov v životnej veľkosti, bola objavená neďaleko mesta Xi'an až v 70. rokoch 20.st. a je dnes jednou z najväčších turistických atrakcií v krajine.
Smrťou cisára HUANGDI začali v ríši spory o nástupnícke právo, ktoré viedli k vzniku cisárskej dynastie HAN (206 pr. Kr. až 220 po Kr.). Rozšírením vlády nad iné územia, reformou feudálneho systému a novými kultúrnymi výdobytkami sa čínska ríša vnútorne upevnila. Do tohto obdobia patria aj počiatky čínskeho úradníckeho systému, ktorého súčasťou sa mohol stať len ten, kto absolvoval v rámci dôkladnej prípravy viacstupňové vzdelanie a početné skúšky, ktorých obsahom bolo konfuciánske učenie. Významný výdobytok v kultúrnej oblasti bol vynález papiera, ktorý v písomníctve rýchlo nahradil bambus a hodváb. Na konci tejto markantnej epochy čínskych dejín sa však jednotný štát rozpadol na viaceré menšie štáty. Rozpad štátu bol prekonaný až založením nového hlavného mesta Changdan (dnešný Xi'an) za panovania dynastie SUI (589-618).
Krátku vládu dynastie SUI vystriedala dynastia TANG (618-907). Toto obdobie zároveň predstavuje aj vrchol čínskeho duchovného života. Bola to slávna epocha v čínskych dejinách, počas ktorej sa krajina otvorila vplyvom zo zahraničia, čo viedlo k dovtedy nepoznanému kultúrnemu rozkvetu. V tomto čase sa v Číne objavili aj cudzie náboženstvá, ako islam, manicheizmus, zoroastrizmus a nestoriánske kresťanstvo. V r. 635 zavítala do hl. mesta Changdan, skupina nestoriánskych mníchov pod vedením mnícha ALOPENA. V otvorenej spoločnosti vtedajších čias mohli títo kresťanskí mnísi slobodne vyznávať svoje náboženstvo, zakladať kláštory a ohlasovať potenciálnym čínskym konvertitom učenie, známe pod menom Náboženstvo svetla (oficiálne čínske pomenovanie kresťanstva). Násilným odstránením dynastie TANG zmizla táto prvá kresťanská cirkev na čínskom území bez stopy, takže aj nález svetoznámeho obelisku v Xi'an v 17. st., ktorý je dôkazom prítomnosti kresťanstva počas dynastie TANG, bol v Európe spočiatku považovaný za falzifikát.
Dynastiu TANG vystriedala dynastia SONG (960-1280), počas ktorej sa čínsky úradnícky štát ešte viac upevnil a zosilnil.