Snahy Taiwanu - ktorý si na politickom poli dlhé roky nárokoval byť jedinou legitímnou čínskou vládou - o medzinárodné uznanie ako samostatného štátu však kvôli pekingskej "politike jednej Číny" nemajú výhliadky na úspech.

ČÍNA A ZÁPAD

Tajuplná Ríša stredu fascinovala dlhý čas fantáziu obyvateľov Európy. Už za čias starých Rimanov jestvovali neúplné informácie o istej ďalekej krajine, z ktorej sa po neschodných cestách privážalo malé množstvo drahocenného hodvábu. V 13. st. to boli práve fantastické správy istého MARCA POLA o ďalekej krajine Katai, ktorú opísal ako tak obrovskú, vysoko rozvinutú, nesmierne bohatú a exotickú ríšu, že až podnes sa diskutuje o skutočnej vieryhodnosti jeho zážitkov. Ďalej to boli portugalskí a španielski moreplavci 16. storočia, ktorí priniesli zvesť o veľkej krajine na Ďalekom východe, ktorá - ako sa ukázalo - bola len veľmi ťažko prístupná. Až jezuitom na čele so známym MATTEOM RICCIM (1552-1610) sa podarilo poslať do Európy podrobné a spoľahlivé opisy Číny. Jezuitskí misionári v nich spomínajú krajinu, ľudí, kultúrne výdobytky, politický, ale predovšetkým filozofický a náboženský systém konfucianizmu, taoizmu a čínskeho budhizmu. Veľkí učenci, ako napr. LEIBNITZ, boli nadchnutí vysokou úrovňou čínskej kultúry, filozofie a štátneho systému. Francúzski osvietenci, napr. VOLTAIRE, odhalili v Číne konečne veľkú krajinu, v ktorej očividne nie Cirkev s kňazmi, ale filozofi v podobe konfuciánskych učencov určujú ľudské spolunažívanie podľa zákonov rozumu. Práve Čína sa zdala byť krajinou, v ktorej sa podarilo uskutočniť osvietenský ideál o spoločnosti a kde ľudia bez prenasledovania kacírov a bez náboženských vojen žili toleranciu ako národnú čnosť.
Mnohé na tomto "západnom" obraze o Číne bolo len idealistické zveličovanie, ktoré Číne a čínskym veciam pri pohľade na neutešené domáce pomery dodávalo až príliš pozitívny imidž. Na úsilí misionárov, prispôsobiť kresťanské posolstvo čínskemu pohľadu na svet i človeka, zvykom a tradícii, sa aktívne zúčastňovali aj mnohí európski učenci. Dogmatické rozpory o prípustnosti rituálneho uctievania predkov a veľkej historickej osobnosti KONFÚCIA, známe ako "spor o rítoch", spôsobovali počas viacerých generácií rozdelenie na zástancov a odporcov jezuitskej pozície. Pre dejiny kresťanskej misie v Číne, alej aj v Kórei, Japonsku a vo Vietname, bolo osudným rímske rozhodnutie, podľa ktorého uctievanie predkov koliduje s kresťanským zákazom modloslužby, a preto musí byť zakázané. Čínskym vládcom a mandarínom sa odvtedy kresťanstvo javilo ako subverzívne náboženstvo, odmietajúce rozhodujúci prvok čínskeho spoločenského poriadku, a teda náboženstvo, ktoré preto nemôže byť trpené.

O jedného kresťana viac - o Číňana menej

Západný obraz o Číne sa zásadne zmenil v 19. stor.