referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eleonóra
Piatok, 21. februára 2020
Čína
Dátum pridania: 11.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: babenqa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 428
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 18.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 30m 10s
Pomalé čítanie: 45m 15s
 

V tomto období sa datuje aj vznik neo-konfucianizmu v osobe filozofa ZHU XI, ktorý svojou metafyzikou ovplyvnil dovtedajšie konfuciánske učenie natoľko, že sa neokonfucianizmus stal fundamentom čínskej štátnej ideológie, na ktorom stál čínsky štátny systém až do rozpadu cisárstva v r. 1911.

PRVÁ CUDZIA NADVLÁDA

S ovládnutím Číny mongolskými kmeňmi na čele KUBLAI-chánom, ktorý sa vojensky zmocnil celého čínskeho územia, sa začína v krajine panovanie prvej cudzej dynastie YUAN (1280-1339). Novým hl. mestom sa stal Kambalik, dnešný Peking, na severe krajiny. V tomto období dochádza k ďalšiemu stretnutiu Číny s kresťanstvom, a to v dôsledku misionárskeho úsilia niekoľkých františkánov, ktorí - napr. WILHELM VON RUBRUK (+1270), ODORICO DA PORDENONE (+1331) - prišli na základe pápežského poverenia na cisársky dvor. Výnimočnou postavou je medzi nimi JOANNES DE MONTECORVINO, ktorý do Kambalika zavítal v r. 1294 a s povolením cisára tu zriadil prvý kostol. Ako arcibiskup účinkoval v hl. meste niekoľko rokov. Františkánski misionári sa však vo svojej činnosti obmedzovali predovšetkým na pokresťančovanie Mongolov, následkom čoho sa nevytvorila Cirkev s čínskymi kresťanmi. Zánikom mongolskej nadvlády boli teda zároveň sčítané dni aj pre hŕstku tamojších kresťanov.
Avšak neboli to iba kresťanskí misionári, ktorí sa pričinili o to, že Ríša stredu sa stala v Európe známou. Najväčšiu publicitu v Európe totiž získal taliansky cestovateľ MARCO POLO, ktorý v r. 1271 až 1295 (údajne) precestoval celú Čínu. Jeho cestopisy z tajuplnej a bohatej ríše Katai (Čína) vzbudili na Západe údiv a prekvapenie.
Počas dynastie MING (1368-1644) sa podarilo čínskemu roľníckemu povstaleckému hnutiu striasť sa mongolskej nadvlády a vybudovať národnú vládu. Znovu bola zavedená úradnícka byrokracia a totálny despotický absolutizmus čínskeho cisára. Nový štátny poriadok priniesol veľký hospodársky i kultúrny rozkvet, ako aj nárast obyvateľstva z 50 mil. v 14. st. na vyše 150 mil. začiatkom 17. st. Cisári z dynastie MING rozšírili čínsku ríšu viacerými vojenskými operáciami smerom na západ, ale i na juh, kde sa do sféry čínskeho vplyvu dostalo aj územie Vietnamu. Väčšie lodné výpravy, ktoré sa dostali až do Afriky a na Madagaskar, sa nakoniec stali iba epizódou v čínskych dejinách, nakoľko sa Číne nikdy nepodarilo natrvalo operovať väčšou lodnou flotilou.
Pre stretnutie Číny so Západom a kresťanstvom majú dôležitejší význam kontakty s európskymi prímorskými krajinami ako Portugalsko, Španielsko, neskôr Anglicko a Holandsko, ktoré boli možné - aj napriek čínskej politickej izolácii - po objavení nových námorných ciest okolo Afriky. Spolu s obchodníkmi prichádzajú na čínske územie opäť aj kresťanskí misionári. Najprv to boli jezuiti, neskôr františkáni a dominikáni.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Čína SOŠ 2.9776 275 slov
Čína SOŠ 2.9942 3016 slov
Čína SOŠ 2.9505 234 slov
Čína SOŠ 2.9732 2528 slov
Čína SOŠ 2.9443 1117 slov
Čína SOŠ 2.9535 2670 slov
Čína SOŠ 2.9483 474 slov
Čína SOŠ 2.9674 13157 slov
Čína SOŠ 2.9685 1703 slov
Čína SOŠ 2.9689 962 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.