referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Miloslava
Pondelok, 17. februára 2020
Čína
Dátum pridania: 11.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: babenqa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 428
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 18.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 30m 10s
Pomalé čítanie: 45m 15s
 

Vynikajúcou osobnosťou medzi prvými jezuitskými misionármi v Číne bol nepochybne MATTEO RICCI (1552-1610) [viď Čína dnes 2001, s. 29-32]. S ním sa začína nová epocha kresťanských misií v Ríši stredu.
Východiskom jezuitskej misijnej stratégie pri ohlasovaní evanjelia bola akomodácia kresťanského posolstva na čínske myslenie a jeho koncept o svete i človeku, a zároveň aj úsilie o to, aby Čína pochopila novú, kresťanskú vieru ako naplnenie svojej vlastnej náboženskej a filozofickej tradície. Jezuiti boli presvedčení, že v klasických dielach čínskej tradície a v učení pôvodného konfucianizmu možno nájsť stopy Božieho pra-zjavenia. Prijatie kresťanstva sa malo teda čínskym konvertitom javiť ako zavŕšenie ich vlastných náboženských a kultúrnych tradícií, ktoré nevyžaduje radikálne zrieknutie sa vlastnej minulosti. Táto misijná metóda akomodácie mala veľký úspech predovšetkým v kruhoch vyšších úradníkov (mandarínov) a učencov. Viacerí vysokí mandaríni, ako napr. XU GUANGCHI a.i., prijali v tomto čase kresťanstvo a aktívne podporovali misijnú činnosť MATTEA RICCIHO i jeho neskorších nástupcov.

ČÍNSKA NADVLÁDA V TIBETE A NA TAIWANE

Úpadok úradníckeho systému a svojvoľná moc cisárskych eunuchov, ktorí fakticky mali vo svojich rukách moc nad celou ríšou, boli príčinou mnohých povstaní a viedli nakoniec i k zániku dynastie MING, ktorej posledný cisár spáchal samovraždu v r. 1644 po ovládnutí hl. mesta Mandžúrmi. Ich vpádom znovu získala moc v krajine cudzia národnosť, ktorej sa však pomocou organizačného talentu, zákazu sobášov medzi Mandžúrmi a Číňanmi a prostredníctvom úspešného riadenia štátu podarilo udržať moc takmer tristo rokov. Čínske obyvateľstvo bolo prinútené prebrať odev a účes nových dobyvateľov. Nosenie typického dlhého mandžúrskeho vrkoča Číňania vždy chápali ako symbol závislosti od cudzích vládcov. Na druhej strane prevzali madžúrski vládcovia konfucianizmus a dali mu opäť štatút jedinej štátnej ideológie. Po upevnení moci nad celým čínskym štátnym územím sústredili QING-cisári celú svoju pozornosť zahraničným výbojom. V r. 1662 bol k ríši pričlenený Tibet a Holanďania, ktorí predtým zabrali Formózu (dnešný Taiwan) Portugalčanom, boli definitívne vytlačení. V r. 1751 sa územie Tibetu nakoniec stalo čínskym protektorátom.
Prví cisári mandžúrskej dynastie QING (1644-1911) boli voči kresťanstvu zhovievaví. Budúcnosť katolíckej Cirkvi v Číne sa zdala byť veľmi nádejná a sľubná, keďže jezuiti mali postupne nemalý vplyv až na samotnom cisárskom dvore. Dokonca cisár KANGXI (1662-1722) vydal v roku 1692 tzv.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Čína SOŠ 2.9776 275 slov
Čína SOŠ 2.9942 3016 slov
Čína SOŠ 2.9505 234 slov
Čína SOŠ 2.9732 2528 slov
Čína SOŠ 2.9443 1117 slov
Čína SOŠ 2.9535 2670 slov
Čína SOŠ 2.9483 474 slov
Čína SOŠ 2.9674 13157 slov
Čína SOŠ 2.9685 1703 slov
Čína SOŠ 2.9689 962 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.