Čoraz viac nových náboženských siekt ako aj tajných občianskych združení revoltovalo proti režimu. Úpadok štátnej moci v Číne prebiehal súčasne s úsilím západných mocností o sprístupnenie obrovského čínskeho trhu a získanie sfér vplyvu. Je to vrcholné obdobie imperializmu a kolonializmu, v ktorom sa Čína stáva obeťou vojenskej a technologickej prevahy Západu. Pokus čínskej vlády o pozastavenie kvitnúceho britského obchodu s ópiom pomocou obmedzenia resp. zákazu jeho dovozu, viedol nakoniec k tzv. "Ópiovej vojne", ktorá viedla k podpísaniu tzv. "Dohody z Nanjing" v r. 1842. V tejto prvej nanútenej dohode, po ktorej neskôr nasledoval celý rad iných, bola Čína prinútená platiť vysoké vojnové odškodnenia, odstúpiť Anglicku Hongkong a zaviazať sa, že otvorí viaceré svoje prístavy pre medzinárodný obchod. Tým sa zároveň začalo i neblahé obdobie prepojenia kresťanskej misie v Číne s imperialistickými a kolonialistickými západnými mocnosťami.

Ochrana kresťanskej misie

Čo sa týka kresťanskej misie v Číne, spomínané dohody obsahovali záruku slobodného ohlasovania viery najskôr pre prístavné mestá a neskôr pre celé čínske územie. Zároveň dostali zahraniční misionári niektoré privilégiá, ako napr. privilégium exteritoriality v právnych otázkach. Tieto výhody boli neskôr rozšírené aj na čínskych konvertitov - novokresťanov, ktorí tak nepodliehali čínskej justícii. Francúzsko prevzalo protektorát nad celou katolíckou misiou v Číne a zrieklo sa ho po dlhých sporoch s rímskou kongregáciou Propaganda fide až v r. 1922, po zriadení Apoštolskej delegatúry v Pekingu, ktorej prvým delegátom sa stal arcibiskup CELSO COSTANTINI (1922-1933). Početné prípady lúpežných prepadov kresťanských misionárov a neprestajné kladenie prekážok pri ohlasovaní viery zo strany čínskych úradníkov viedli k mnohým civilným súdnym procesom. Očividná ochrana kresťanskej misie zahraničnými mocnosťami spôsobila nárast nedôvery voči nej a prispela k nárastu nepriateľstva voči všetkým cudzincom a kresťanom v širokých kruhoch čínskej spoločnosti.
Tzv. Taiping-povstanie (1851-1864) - následkom ktorého boli spustošené veľké časti južnej Číny - vyvolalo isté pseudo-kresťanské zoskupenie, ktorého vodca sa považoval za mladšieho Ježišovho brata a chcel založiť mesiánsku ríšu Veľkého mieru (čín. Taiping). Okrem tohto oslabenia, zapríčineného vnútornými nepokojmi sa Čína po prvýkrát musela zaoberať s jednou z ázijských krajín ako s potenciálnym protivníkom.