Počas bojov, ktoré sa väčšinou odohrávali na čínskom teritóriu, boli až do augusta 1945 spustošené veľké časti krajiny, väčšina jej infraštruktúr a celkovo si boje vyžiadali nespočetné množstvo ľudských životov. Dočasná spolupráca medzi Guomindang a čínskymi komunistami, podmienená spoločným bojom proti japonským invázorom, sa rozpadla ihneď po kapitulácii Japonska. Nasledovnú občiansku vojnu vyhrali nakoniec komunisti pod vedením MAO ZEDONGa, ktorý 1. októbra 1949 na pekingskom námestí Tian'anmen vyhlásil vznik Čínskej ľudovej republiky. Porazená armáda Guomindang na čele s CHIANG-KAISHEKOM sa stiahla na Taiwan.
Pod vedením čínskej KS začala Nová Čína zo zásadnou reformou v usporiadaní krajiny. V boji proti tzv. kontrarevolučným silám v krajine boli prenasledovaní nielen jej ideologickí protivníci, ale aj náboženské zoskupenia. Kvôli svojím zahraničným kontaktom a dlhoročnej podpore porazeného Guomindang-režimu pod vedením CHIANG-KAISHEKA sa kresťanstvo našlo na listine kontrarevolučných síl celkom navrchu. Zahraniční misionári boli vypovedaní z krajiny a činnosť kresťanských Cirkví v školskom a sociálnom sektore bola úplne znemožnená. Počas tzv. kórejskej vojny (1950-1953) sa ešte viac zostril postoj voči kresťanským Cirkvám, ktoré boli ako nevlastenecké sily upodozrievané so spolupráce s protivníkmi komunistickej Číny. Utvorením tzv. vlasteneckých združení, a to najskôr u protestantov a od r. 1957 aj u katolíkov, sa štátna a stranícka kontrola nad kresťanskými Cirkvami zostrila ešte viac. V rámci rozličných ideologických kampaní proti veľkostatkárom a inteligencii, ako aj počas tzv. Veľkého skoku vpred, ktorý mal urýchliť industrializáciu krajiny, sa stali milióny ľudí obeťou komunistickej diktatúry.

Hrôzy Kultúrnej revolúcie

Vyvrcholením ideologickej prevýchovy celého ľudu bola tzv. Veľká proletárska kultúrna revolúcia (1966-1976), počas ktorej došlo k neprestaviteľnému teroru tzv. "červených gardistov" voči akejkoľvek tradícii, náboženstvu a zastaralému mysleniu. Všetky náboženské zoskupenia boli prenasledované, ich vodcovia zavraždení alebo uväznení na dlhé roky. Takmer všetky svätyne, mešity a kostoly boli zničené alebo použité na iné účely. Obdobie kultúrnej revolúcie predstavovalo pre celú krajinu obrovské straty, nakoľko boli zničené mnohé kultúrne pamiatky a poklady, zatvorené školy a univerzity, zabrzdený rozvoj priemyslu a poľnohospodárstvo bolo vďaka nasadeniu neodborných pracovných síl (ako napr. učiteľov a študentov, ktorých KS poslala "na prevýchovu" na vidiek) privedené takmer na pokraj zrútenia.
Po smrti MAO ZEDONGA (r.1976) a zvrhnutí tzv. "bandy štyroch", t.j.