Prenasledovanie ináč zmýšľajúcich a pošliapavanie základných ľudských práv bolo v zahraničí dokumentované predovšetkým vďaka aktivitám medzinárodnej organizácie amnesty international. Popri prenasledovaniu časti kresťanov, ktorí odmietli integráciu do štátne uznaných náboženských spoločností, to bol tiež odpor tibetských budhistických mníchov a mníšok proti rastúcemu počtu cudzích privandrovalcov, t.j. Han-Číňanov. Spomenutý odpor sa ešte viac zosilnil po tvrdom zákroku čínskych poriadkových síl proti príslušníkom tibetského mníšstva, ktorí sa zasadzovali za väčšiu náboženskú a politickú slobodu Tibetu.
Tento odpor bol spájaný s očakávaniami nového politického poriadku v Tibete, ktorý Čína anektovala v r. 1950 a ktorého prevažne budhistické obyvateľstvo si želalo, aby DALAI LAMA opäť mohol slobodne vykonávať vedúcu úlohu hlavy podľa možností čo najviac samostatného Tibetu. Čínska vláda však trvala na svojom tvrdení, podľa ktorého bol Tibet vždy súčasťou čínskeho teritória a zostane ním aj v budúcnosti, nakoľko je to - podľa jej interpretácie - aj štátoprávne uznané.

HOSPODÁRSKA MOC ALEBO ĽUDSKÉ PRÁVA

Vo vnútri Číny dochádza po r. 1989 k prenasledovaniu študentov a iných osôb, zaangažovaných v demokratickom hnutí, k ich zatýkaniu a uväzneniu. Ideologická čistka viedla aj k opätovnému zostreniu štátnej kontroly nad náboženskými spoločnosťami a kresťanskými cirkvami. Komunistickej strane a jej reštriktívnej politike sa síce podarilo umlčať kritikov a odporcov režimu v krajine, ale nepodarilo sa jej znovu získať vedúce postavenie v ideologickej oblasti. Početné korupčné škandály už iba dopomohli k úplnej strate vieryhodnosti KS v Číne.
Iba pomerne úspešná hospodárska politika tzv. socialistického trhového hospodárstva zabránila, že nespokojnosť obyvateľstva s idelogickým straníckym vedením dodnes vážne neohrozila moc a postavenie čínskej KS. Tzv. pragmatická politika západných krajín, ktoré sú zdržanlivé s kritikou nedodržiavania ľudských práv v Číne vždy vtedy, ak by tým mohli ohroziť vlastné hospodárske záujmy na tomto obrovskom trhu, podstatne uľahčuje komunistickému vedeniu jeho prežitie. ČĽR je v rámci OSN dôležitým mocenským faktorom, je zastúpená aj v novej organizácii Ázijsko-pacifickej hospodárskej spolupráce (APEC) a úspešne sa pokúša i o členstvo v Združení juhoázijských národov (ASEAN). S ukončením britskej koloniálnej nadvlády v Hongkongu a návratom tejto korunnej kolónie do čínskych rúk v r. 1997 - aj keď so zachovaním zvláštneho štatútu na najbližších 50 rokov - vzrástol tlak ČĽR na Taiwan, nakoľko tento je čínskou vládou pokladaný za časť provincie Fujian, a teda za integrálnu súčasť čínskeho materského štátu.