Hlavnou príčinou tohto rastu je rýchly hospodársky rozvoj a v druhej polovici storočia relatívny mier.
Objavenie veľkých ložísk ropy, rozvíjajúci sa priemysel a nedostatok pôdy viedli k veľkému presunu obyvateľov vidieka do miest. V mestských aglomeráciách žije takmer 73% obyvateľov Mexika. Väčšina Mexičanov vymenila vidiecku chudobu za mastskú, ale aj cez nízke príjmy a zlé bývanie sú na tom v mnohých smeroch lepšie. Vo väčšine domov je zavedená elektrina, deti chodia do školy, v mestách je lepšia sociálna a zdravotnícka starostlivosť. Gramotnosť obyvateľstva je 90,1%.
3.2 Sídla
3.2.1 Ciudad de México
Aglomerácia s 15,6 miliónmi obyvateľov je 6. najväčšie mesto na svete. Hlavné mesto v centre Mexika, obchodné a hospodárske stredisko štátu, veľká dopravná križovatka, sídlo viac ako 30 000 priemyselných podnikov. Výroba strojov a dopravných prostriedkov, chemický priemysel, rozvoj elektroniky. Je to samostatný federálny dištrikt.
3.2.2 Guadalajara
Aglomerácia s 3,15 miliónmi obyvateľov. Hlavné mesto vnútrozemského štátu Jalisco, neďaleko jazera Chapala, v hornatom kraji s priaznivou klímou. Druhe najväčšie mesto Mexika, expandujúce v posledných rokoch, kedy podporované presúvaním výroby z hlavného mesta do provincíí.
3.2.3 Monterrey
Aglomerácia s 2,79 mil. obyvateľov. Hlavné mesto východného vnútrozemského štátu Nuevo Leon, na rieke Santa Catarina, s horou Cerro de la Silla. Najväčšie národné priemyselné stredisko s veľkými železiarňami a oceliarňami.
4. Hospodárstvo
Mena: mexické peso – mex $ ( obr. č. 11 ) = 100 centavos. V r. 1996 bola zrušená predchádzajúca mena – Nuevo peso. Orientačný kurz: 1 USD...........9,8 mex. $
Priemerná ročná inflácia : 39,9% ( 1985-94 ); 52% ( 1995 ); v roku 1996- 28%
HDP ( v mil. USD ) 393 508
HDP na 1 obyv.( v USD ) 4080
4.1 Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo spolu s lesníctvom zamestnáva asi 54% aktívneho obyvatľstva. Aj po pozemkovej reforme ( 1917 ) sú veľké poľnohospodárske majetky v rukách veľkostatkárov ( asi 55% ), často sa pôda nemajetným peónom. Rozšírené ja aj spoločné hospodárenie ( ejidos, zaberajú vyše 30% poľnohospodárskej pôdy, z toho asi 50% ornej pôdy ) a veľké vysokoproduktívne farmy. Celková úroveň poľnohospodárstva ja malá. Orná pôda zaberá asi 12% rozlohy krajiny ( z toho ¼ sa umelo zavlažuje ), lúky a pasienky 40% rozlohy. Základné potrvinové plodiny sa pestujú asi na 70% ornej pôdy : kukurica ( 50% ornej pôdy; výnosmi 4. miesto na svete ) a fazuľa; obidve sú obľúbené v celom Mexiku, najmä v husto obývaných centrálnych oblastiach. Pestuje sa aj pšenica ( na severe a v strede ), ryža ( na juhovýchode ), jačmeň, sorgo, rajčiaky a paprika ( 70 – 90 tis. ton ročne, 1.