na svete ). Z priemyselných rastlín pestujú na severe bavlník ( bavlna ja hlavným článkom exportu, jej produkciou je Mexiko 5. na svete ), na Yucatáne henequén ( vláknitá agáva, asi 80% svetovej produkcie ) a na juhu cukrovú trstinu, kávovník, kakaovník, olivovník, sezam, podzemnicu olejnú. Rozvinuté je sadovníctvo, pestujú sa pomarančovníky banány, ananásy a vinič. Extenzívny chov zvierat poskytuje 1/3 hodnoty poľnohospodárskej produkcie; na severe sa chová dobytok a ovce, v strede dobytok, ovce, kozy a väčšina ošípaných. Lesníctvo poskytuje vyše 5 mil. m3 dreva ( dub, mahagón ) a najväčšie množstvo chicle na svete. Menší význam má lov rýb ( ročne vyše 250 tis. ton)
4.2 Priemysel
Priemysel produkuje vyše 35% národného dôchodku. Významný je štátny sektor ( naftový, energetický, hutnícky a chemický priemysel ). V ostatnom vzrástli investície zahraničného kapitálu, najmä USA. Ťažký primysel sa rozvíja až od 2. svetovej vojny, začiatky ľahkého primyslu siahajú do polovice 19. stor. Tempo rozvoja priemyselnej produkcie patrí k najvyšším v kapitalistických štátoch. Energetika sa rozvíja veľmi rýchlo, pričom vzrastá podiel vodnej enrgie. V spracovateľskom priemysle, ktorý sa sústreďuje na juh Mexickej plošiny, prevládajú malé podniky. Strediská : Mexiko, Guadalajara, León, San luis, Potosí, Querétaro a Puebla. Ťažký primysel sa rozvinul najmä na severovýchode v Monterrey, Monclove ( železné huty ), Torreóne, Chihuahue, veľkým strediskom je aj Mexicali ( na SZ ). Najlepie rozvinuté je hutníctvo železa a neželezných kovov, chemický ( petrochémia, výroba kyseliny sírovej, hnojív, umelých vláken ), strojársky ( vagóny, automobily, traktory ), elektrotechnický, cementársky, textilný ( spracovanie bavlny i henequénu ), ptravinársky drvársky a papiernický priemysel. Rozšírené sú i remslá, najmä umelecké.
4.3 Ťažba
Veľký význam má baníctvo, najmä ťažba ropy a zemného plynu ( Mexický záliv ), železnej rudy a ušľachtilých kovov: vanádia, mangánu, volfrámu, molybdénu, titánu, antimónu ( asi 11% svetovej produkcie) a kobaltu, farebných kovov ( olovo asi 7,5%, zinok asi 5,7%, meď, cín a ortuť ), striebra ( asi 20% ), zlata, arzénu uránovej rudy, grafitu ( asi 5% ), síry a i. Nerastné ložiská sú najmä vo východnej časti vysočiny Sierra Madre Occidenatal a na Mexickej plošine.
4.4 Zahraničný obchod
4.4.1 Export
Objem vývozu je 80 mld. USD ( 1995 ). Mexiko je svetový exportér ropy ( 8. miesto ), v cetkovom vývoze zaujíma 20. miesto.