I. HISTÓRIA MESTA

Mesto Zvolen ležiace na strednom Slovensku sa rozprestiera vo Zvolenskej kotline. Čo sa týka minulosti jedná sa o 3. najstaršie mesto našej vlasti. Tento rok si pripomíname 760. výročie znovu udelenia mestských práv Belom IV. Dejiny sa však začali písať oveľa skôr.

Stopy po osídlení siahajú až do staršej doby kamennej. Viaceré nálezy a vykopávky pri riekach Slatina a Hron svedčia o intenzívnom osídľovaní v mladšej dobe kamennej, dobe bronzovej, laténskej, rímskej, v období sťahovania národov, či počas Veľkej Moravy. Významnými náleziskami sú lokality Pod Dráhami - Haputka , Podborová, Veľká stráž, Tepličky a Hrádok pri Lieskovci. Významné sú aj nálezy zo Sliača potvrdzujúce prítomnosť Slovanov na tomto území už v 7. storočí. Prechádzala tadiaľto aj významná cesta Via Magna.

Už od začiatku Uhorska bol Zvolen významným sídlom. Ako osada existoval pred Tatárskym vpádom v roku 1241. Bol postavený Horný a Dolný hrad – dnes Pustý hrad a pod ním vznikla osada Zvolen. Tatári územie úplne spustošili, no Belo IV. sa pričinil o obnovu rozvoj nášho mesta. V decembri 1243 obnovil výsady. Obyvateľom bola zaručená slobodná voľba richtára, farára, odvolanie sa proti rozsudku priamo u kráľa. Zároveň boli oslobodení od mýta a mohli ťažiť kameň a drevo. Zvolen priamo podliehal panovníkovi. Veľmi významný bol starý hrad, kde bolo sídlo zvolenskej veľžupy, do ktorej patrilo Pohronie, Liptov, Turiec a Orava. Ľudovít I. dal v roku 1382 postaviť nový zámok v gotickej podobe. Počas stredoveku sa tu dosť často zdržiavali panovníci, napr. Matej s manželkou Beatrix. V 15. storočí sa na zámku bol častým hosťom J. Jiskra z Brandýsa. Pre jeho historickú, umeleckú a architektonickú hodnotu bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po rekonštrukcii v roku 1969 bola doň premiestnená expozícia Slovenskej národnej galérie.V tomto priaznivom období vznikol aj celý rad honosných stavieb v gotickom slohu. Takou pýchou je kostol sv. Alžbety. Zachovali sa gotické nástenné maľby.Zvolen zohral významnú rolu aj v období protitureckých bojov. Bránil vstupu Turkov do územia stredoslovenských banských miest. Viaceré obce v okolí boli vypálené. Zlé spomienky zanechali aj vodcovia protihabsburských povstaní, najmä vojská F. Rákociho mesto takmer uplne vypálili. K zažehnaniu dôsledkov vojenských udalostí 16. – 18. storočia prispela usilovnosť obyvateľov a osvietenskí panovníci. Nastalo obdobie rozkvetu najmä remeselnej výroby a poľnohospodárstva.

Mesto malo výnosy z chovu oviec, mlynov, pivovaru atď. Do roku 1775 bolo vo Zvolene aj sídlo župy, ktorá potom prešla do Banskej Bystrice. Významnými feudálnymi rodmi v meste a okolí boli Esterházyovci, Koháryovci a Ostrolúckovci. Zachovalo sa niekoľko domov mešťanov a feudálov postavených v renesančnom, barokovom, či klasicistickom slohu, napr. budova mestskej radnice (Vlastivedné múzeum), Finkova kúria.. V 18. a 19. storočí sa mesto výraznejšie podieľalo na národnom hnutí. Medzi známe osobnosti tu pôsobiace patrili Matej Bel, Andrej Sládkovič, spisovateľ a novinár Mikuláš Štefan Ferienčík, zakladatľ slov. múzejníctva A. Kmeť, spisovateľky Terézia Vansová a Elena Marothy Šoltésová. Zvolenskí národovci Juraj Bánik, dr. Jozef Kozáček a Andrej Lange sa pričinili o zvolenie Ľudovíta Štúra v októbri 1847 za poslanca do Uhorského snemu za mesto Zvolen. Na pamiatku bol po ňom pomenovaný park a vytvorená busta Jánom Kulichom. V 2. polovici 19.storočia sa vytvorili predpoklady na hospodársky rozvoj. Prispela tomu najmä výstavba železničnej trate Budapešť – Lučenec – Vrútky. Postupne sa Zvolen stal križovatkou piatich smerov. Okrem železnice sa budovali aj závody. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia silnelo nár. hnutie. Nastal rozvoj hospodárstva školstva, kultúry a umenia. V 1900 – 1909 v meste pôsobili 2 tlačiarne, ktoré už v tom období tlačili slovenské knihy a časopisy. Od 1904 bolo vydaných 10 ročníkov Zvolenských novín. V 1. svetovej vojne bojovalo 1860 Zvolenčanov z toho 88 sa z frontu nevrátilo. Po vojne vznikla 1. ČS republika a Zvolen naďalej pokračoval v rozmachu. Od 1.1. 1923 boli zrušené Uhorské župy. Zvolenský okres sa spojil so zvolenskoslatinským a patril pod župu Pohronskú so sídlom vo Zvolene. Mesto malo výhodnú polohu v centre župy a tak sem prichádzali nové osobnosti a možnosti rozvoja. V 1921 tu žilo 9 000 obyvateľov. Začali sa stavať župné domy, stavali sa nové ulice za hradbami, postavili sa legiodomy, budovy dievčenskej školy, nemocnice, okresného súdu, štátneho reformného gymnázia Dr. Miloša Štefanoviča. V 1925 bola dokončená železnica do Krupiny. Rozširovala sa sieť obchodov a služieb. Vznikli nové hoteli ( Grand, pri zámku, pri starej stanici ), nové pobočky peňažných ústavov – Légiobanka, Tatrabanka, Nár. záložňa. Začali sa stavať kasárne a letisko na Sliači. Hlavné cirkvi boli rímskokatolícka, evanjelická augsburského vyznania, židovská obec a upadajúca kalvínska cirkev. Vznik Slovenského štátu znamenal začlenenie Zvolena do Pohronskej župy so sídlom v Banskej Bystrici.

V 1940 žilo vo Zvolene približne 13 000 obyvateľov. Aj počas 2. svetovej vojny pokračovala výstavba. Napredoval aj kultúrny život. V 1942 bolo založené Mestské múzeum. Z hľadiska ľudského potenciálu, strategickej polohy, politickej sily, bol Zvolen v čase SNP popri Banskej Bystrici najdôležitejším mestom. Železničiari zhotovili 3 pancierové vlaky, fungovala vojenská nemocnica. Dôležité úlohy zohrali aj letiská Tri Duby na Sliači a v Zolnej. Po obsadení mesta Nemcami nastali ťažké časy. Nastal teror, represie, prenasledovanie. 2 mesiace po oslobodení Lučenca v 1945 bol aj Zvolen oslobodený 2. ukrajinským frontom, ktorého súčasťou boli aj rumunskí vojaci. Nad mestom boli vybudované ústredné cintoríny na počesť padlých vojakov. V 1948 nastal prevrat a začalo sa 40 ročné obdobie totalitného režimu. Nastali mnohé zmeny. Stavali sa závody, sídliská. Došlo k plynofikácii, výstavbe a rekonštrukcii zdravotníckych, školských, kultúrnych, športových a rekreačných objektov. Zvolen si upevňoval postavenie v oblastiach lesníctva, strojárstva, drevárstva, poľnohospodárstva, vzdelávania, kultúry ( Akademický Zvolen, ZHZ ). Z výskumných ústavov dominujú LVÚ a VÚSAM.

Ďalšie zmeny nastali v novembri 1989. Začatá transformácia pokračovala aj po vzniku samostatnej SR. Realizovalo sa mnoho projektov. Rekonštrukcia DJGT, elektrifikácia železničnej trate, prestavali sa objekty starých kasární, vybudoval sa obchvat južnej časti. Prebehli rekonštrukcie tržnice, 1. časti námestia SNP ako aj iných ulíc. Do Zvolena bolo premiestnené velenie vzdušných síl ASR. V novom územnosprávnom členení bol okres Zvolen oklieštený o okresy Detva a Krupina. Škoda, že sa nepodarilo presadiť, aby mesto sa stalo sídlom VÚC.

II. HOSPODÁRSTVO

- Drevospracujúci priemysel

Človek sa odpradávna zaoberal ťažbou a spracovaním dreva. Platilo to aj tu. Neskoršie vo Zvolene vznikli mnohé cechy kolárov, tesárov, stolárov. V 18. storočí z cechov vznikali manufaktúry a v 19. storočí zaznamenávame výstavbu prvých závodov. Na terajšej ulici Dukelských hrdinov pôsobila Prvá fajková a zápalková továreň, ktorá zanikla počas 1. svetovej vojny. Pri starej stanici bola továreň Polgár vyrábajúca stoličky. Zanikla po 1. svetovej vojne. Nábytková továreň Figuš vyrábala nábytok všetkého druhu. Znárodňovací proces zabránil jej ďalšiemu rozvoju. V meste pôsobilo aj viacero súkromníkov. Najvýznamnejším podnikom sa stala Bučina. Po páde totality súkromníci opäť otvárajú svoje dielne. - Strojársky priemysel

Až v roku 1871 sa začalo s výstavbou 1.

železiarne a plechárne Union. Vyrábala plechy, predvalky a plošiny. Zanikla v roku 1922. Železničné opravovne a strojárne boli vybudované v roku 1872. LIAZ postavili svoj závod v 1947. Prv sa špecializovali na gen. opravy autobusov, potom na finálnu výrobu áut LIAZ. Po 1990 fabrika stratila trhy a zanikla 1999. V meste vznikol aj Výskumno – vývojový ústav strojov a mechanizmov zameraný na výskum strojárskych a stavebných strojov. V súčasnosti sa zaoberá na vývoj nových strojárskych produktov.

- Stavebníctvo

Do roku 1948 bolo stavebníctvo v súkromných rukách. Po roku 1948 bolo znárodnené.
Stavali sa ulice, cesty, obytné budovy. Bola postavená 1. a 3. ZŠ, SŠ strojnícka a dopravná a študentský domov Ľ. Štúra ako aj MNV. 1953 – dokončenie Ipeľských tehelní Zvolen 1958 – začína fungovať paneláreň. V 1960 vznikli Pozemné stavby, STAS – 3, Poľnohosp. stavby a Okr. stavebný podnik. Dokončilo sa vodné dielo na rieke Slatinka. Rozmach zaznamenáva výstavba bytov a sídlisk Sekier, Záhonok, Zlatý potok, Lipovec, Západ-Tepličky, Podborová. V súčasnosti množstvo podnikov a firiem s obdobia režimu už neexistuje, alebo sa pretransformovali. Takisto zaznamenávame aj útlm v tejto oblasti. Nestavia sa v takom tempe, zameranie je na rekonštrukcie a výstavbu menších objektov.

- Potravinársky priemysel

Najvýznamnejším podnikom boli mliekárne Wittman & syn známa aj vo svete. Po znárodnení vznikli Stredoslovenské mliekárne. V 1991 z nich vznikla Zvolenská mliekáreň. V 1998 bola vrátená K. Wittmanovej. V 1949 boli vytvorené Slov. mäsové závody. Potom vznikol Stredoslovenský mäsový priemysel. Po privatizácii existuje ako Mäsokombinát Čupka s.r.o. Zvolenská pekáreň začala skúšobne piecť v 1977. Vo Zvolen sú aj hydinárske závody, ktoré vznikli v 1952. K potravinárskym závodom patrí aj DRU založený v 1969. Spracúva med, vyrába trvanlivé pečivo. - Poľnohospodárstvo

Zvolen by sme mohli zaradiť do prímestskej poľnohospodárskej krajiny.

Rastlinná výroba: Je podmienená pôdnym fondom a klimatickými podmienkami. Dôležitým medzníkom bolo zavedenie chemizácie a mechanizácie. V 1949 pracovalo v tomto odvetví 27 455 ľudí a v 1990 len 8 000.

Živočíšna výroba: Zvolen a okolie je predurčené na živočíšnu výrobu. V 1918 vznikla Štátna výskumná stanica poľnohospodárska. Po roku 1990 klesol stav dobytka a oviec. Podstatne však vzrástli stavy zvierat u súkromných vlastníkov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk