Irak

Irak patrí k najväčším a najbohatším krajinám Stredného východu. Jeho obyvateľstvo je väčšinou moslimské a hovorí po arabsky. Na severe krajiny žijú asi 4 milióny Kurdov. Okrem úrodných nížin okolo Tigrisu a Eufratu Irak vypĺňajú vrchy a púšť. Len asi šestina krajiny sa dá využiť na poľnohospodárstvo. Väčšina potravín sa do Iraku dováža. Irak je republikou od roku 1958 a odvtedy zažíva veľké politické nepokoje. Počas 80-tych rokov viedol Irak proti Iránu krutú vojnu. Vpád Iraku do Kuvajtu viedol k vojne v Perzskom zálive (1990-1991) a k zákroku vojsk OSN.

Saddám Husajn:

Saddám Husajn sa narodil v roku 1937. Pochádza z chudobnej rodiny. Keď mal 22 rokov tak sa zúčastnil atentátu na predsedu vlády Iraku. Bol postrelený, ale aj tak utiekol a dokázal sa sám vyliečiť. Nejaký čas bol v base v Egypte a v roku 1968 prispel svojou činnosťou k zvrhnutiu irackej vlády. Aj keď nikdy nebol vojak, prehlásil sa za generála a v roku 1979 obsadil úrad prezidenta. Husajnová vojna proti Iránu v rokoch 1980-1988 dopadla nerozhodne a jeho invázia do Kuvajtu skončila porážkou. Aj keď si vojny vyžiadali milióny obetí a tiež Kurdi bojovali proti jeho vojsku v snahe o presadenie autonómie severných území, zostal Husajn v čele svojej zeme. Obyvatelia Iraku sa ho síce boja, ale taktiež ho uctievajú ako hrdinu, ktorý sa postavil proti Amerike a jej spojencom.

Mezopotámia:

V dávnych časoch sa mnohý ľudia usadili v Mezopotámii (ktorej časť dnes tvorí Irak), pretože ležala v úrodnom polmesiaci zeme, medzi riekami Eufrat a Tigris. V tejto oblasti sa nachádza mnoho starobylých ruín vrátane stupňovitých stavieb podobných pyramídam. Volajú sa ziguraty. Našli sa v Babylone a Ure. Schody viedli ku kostolu na vrchole stavby. Ropovody:

Najdôležitejšími prírodnými zdrojmi Iraku sú ropa a zemný plyn. Ropa sa tu vo veľkom začala produkovať v roku 1945 a dnes dominuje hospodárstvu. Iraku patrí len úzky pás pobrežia pozdĺž Perzského zálivu, preto je pri vývoze ropy závislí od ropovodu vedúceho cez Turecko, Sýriu a Saudskú Arábiu.

Bagdad:

Hlavné mesto Iraku Bagdad leží na brehoch rieky Tigris. Je najväčším mestom v Iraku a taktiež je strediskom obchodu a vlády. Toto mesto kontrastov tvorí zmes starodávnych mešít, moderných výškových budov a preplnených bazárov. Bagdad je centrom islamskej kultúry viac ako tisíc rokov.

Babylončania

Obyvatelia Mezopotámie okolo r. 2 000 pred n. l. založili mesto Babylon, kt sa neskôr stalo hl. mestom Babylonie ( časti dnešného Iraku ).

Toto mesto sa stalo dôležitým obchodným a náboženský strediskom. V Babylone bol aj jeden zo siedmych divov sveta – vysuté babylonské záhrady, v kt. pestovali mnohé cudzokrajné rastliny.

O Babylone sa tiež píše aj v starom zákone, ale myslím si, že ten príbeh všetci poznáme. Ľudia stavali vežu až k bohovi a on im za to pomiešal jazyky. Keďže si ľudia navzájom nerozumeli, tak sa rozišli do všetkých kútov sveta.

Asýrčania

Pred 3 000 r. vznikla na severe dnešného Iraku ríša, kt. založili Asýrčania a trvala vyše 300 r. táto ríša si získala povesť poprednej vojenskej mocnosti. Za vlády jedného kráľa dobyli Babyloniu a mnohé ďalšie krajiny a spojili ich do veľkej ríše. Mali dobré vojsko – početnú pechotu a jazdu, používali 2-kolesové vozy a mohutné obliehacie stroje. V 7. stor. pred n. l. sa však ríša natoľko rozrástla, že sa nevládala ubrániť cudzím vpádom. Okolo r. 612 pred n. l. Babylončania a Médi zničili asýrske hl. mesto a ríša zanikla.

Peržania:

V roku 559 pred n. l. sa v Iráne dostali k moci Peržania. O 30 r. na to boli už najväčšou civilizáciou vo vtedajšom svete a zotrvali na tomto ,,poste“ vyše 200 r. Patrili do nej okrem Iránu aj Mezopotámia, krajiny V Stredomoria, územie dnešného Pakistanu a Afganistanu. Jeden kráľ tam zaviedol prvky moderného dnešného sveta ( jednotnú menu, poštu, dal postaviť cesty, a krajinu rozdelil na 20 častí...)
Vytvoril aj silnú armádu, kt. jadrom bolo 10 000 pešiakov nazývaných ,, Nesmrteľní“.
Perzská ríša sa začala rozpadať pod náporom Alexandra Veľkého.