Chorvátsko

Chorvátsko má tvar polmesiaca. Po stáročia bolo súčasťou Uhorska, až kým sa v roku 1918 nepripojilo k Juhoslávii. Roku 1991 ako prvé z krajín Juhoslávie vyhlásilo nezávislosť. takmer okamžite muselo brániť svoje územie pred srbskými vojskami a starodávna nenávisť medzi Srbmi a Chorvátmi viedla k vojne. Krajina má zásoby ropy, uhlia a bauxitu, potrebuje však pomoc pri likvidácii obrovských vojnových škôd.

Turistika:

Dlhé pobrežie so stovkami zálivov, zátok a odľahlých pláží, s obdivuhodnými vrchmi v pozadí priťahuje do Chorvátska generácie turistov. Iba v roku 1990 prišlo do Chorvátska viac ako 12 miliónov návštevníkov. Po vypuknutí vojny turistický ruch ustal, keď starodávne mestá ako Dubrovník ostreľovala srbská armáda. Chorvátske plodiny:

Úrodné doliny riek na severe krajiny majú teplé podnebie, čo je ideálne na pestovanie ovocia, ako sú slivky, marhule a hrozno. Pestuje sa tam i ľan pre vlákno, z ktorého sa vyrába ľanová bielizeň a plachtovina, ako aj semená z ktorých sa lisuje ľanový olej.

Pobrežie:

Dĺžka chorvátskeho pobrežia je 5740 km vrátane 1 185 ostrovov. Bez ostrovov je to približne 2000 km. Zaujímavosťou je, že z 1 185 ostrovov je len 66 obývaných. Popri pobreží, čo sa týka flóry nájdeme palmy a rôzne okrasné rastliny a kry ako citrusy, figovníky, akácie, ktoré na toto územie priviezli námorníci z celého sveta. Taktiež sú tu aj olivovníky z Grécka, z ktorých plody sa vyvážali do Ríma. Jadranské more:

Jadranské more je považované za jedno z najkrajších a je najčistejším morom na svete. Za svoju povestnú modrú farbu a priezračnosť vďačí skalnatému pobrežiu, malému množstvu planktónu, nízkemu obsahu nitrátov a fosfátov a vysokému obsahu soli (38,9g v 1 litri vody). Priezračnosť vody je taká vysoká, že z lietadla možno na otvorenom mori rozoznať svetlé predmety až do hĺbky okolo 50m. Chorvátske pobrežie je považované za najteplejšie pobrežie na Jadrane. Existujú vedecké dôkazy o tom, že Jadran sa zväčšuje na úkor pevniny. Presné merania hovoria o tom, že Jadran sa zväčší v priemere o 2,5cm/rok (1m za 400 rokov). Vietor:

Pre Chorvátov významnú úlohu hrá vietor. Veria totiž, že vietor má vplyv na správanie a náladu človeka. Jeden z vetrov Chorváti nazývajú JUGO. Jugo fúka z juhu a prináša zlé počasie a vytvára veľké vlny. V čase keď fúka JUGO je vo vzduchu veľa soli (5-15mg/m). Ďalší vietor je nazývaný BURA. Bura fúka zo severu, severovýchodu a prináša dobré počasie.