Lotyšsko

HISTÓRIA

Kmeňom, ktoré sa usadili pozdĺž pobrežia Baltského mora, chýbala centralizovaná vláda a často sa stávali korisťou silnejších národov. V 13. storočí si ich podmanil nemecký rytiersky rád Livonských bratov meča, ktorí do pobaltského regiónu prišli, aby ho dobyli a rozšírili v ňom kresťanstvo. Do roku 1562 sa krajina stala súčasťou Livonska, kým ju v roku 1629 nedobyli Švédi a vládli nad ňou do roku 1721. Neskôr územie prešlo pod nadvládu Ruska. Do roku 1918 boli Lotyši súčasťou Ruska, podarilo sa im však zachovať si svoj jazyk, kultúru a zvyky.
Počas ruskej revolúcie v roku 1917 využili príležitosť získať nezávislosť a 18. novembra 1918 bola vyhlásená Lotyšská republika. Nová republika existovala vyše 20 rokov. Po období poznačenom politickou nestabilitou sa v podstate pretransformovala na diktatúru na čele s prezidentom Karlisom Ulmanisom. V roku 1939 okupovali jej územie ruské vojská a v roku 1940 bolo napokon jej územie pripojené k Sovietskemu zväzu. Počas druhej svetovej vojny uzavrelo Lotyšsko spojenectvo s nacistickým Nemeckom, ktoré kontrolovalo jej územie od roku 1941 až do roku 1944. Zo 70 tisíc Židov, ktorí žili v Lotyšsku počas druhej svetovej vojny, 95 % bolo vyvraždených. V roku 1944 sa Lotyšsko znovu stalo súčasťou Sovietskeho zväzu a patrilo medzi jeho
priemyselne najvyspelejšie časti. Po tom, ako v roku 1991 zlyhal puč proti sovietskemu prezidentovi Michailovi Gorbačovovi, využili pobaltské krajiny príležitosť oslobodiť sa spod sovietskej nadvlády. Dňa 21. augusta 1991, nasledujúc príklad Litvy a Estónska, vyhlásilo Lotyšsko svoju nezávislosť. Európske krajiny a väčšina ostatných štátov sveta uznali nezávislosť troch pobaltských štátov. USA tak urobili 2. a Sovietsky zväz 6. septembra. Sedemnásteho septembra sa Lotyšsko stalo členskou krajinou OSN.
Kvôli ťažko skúšanej etnickej identite lotyšského národa v priebehu histórie, zaviedla nová Lotyšská republika veľmi prísne občianske zákony, ktoré udelenie lotyšského občianstva obmedzovali iba na etnických Lotyšov a tých, ktorí žili na jej území pred rokom 1940.

Výsledkom bolo, že približne 452 tisícom z celkového počtu 740 tisíc Rusov bolo odopreté lotyšské občianstvo.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 26 okresov (rajon)
Rozloha: 64 589 km2
Počet obyvateľov: 2 400 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 37 obyv./km2
Hlavné mesto: Riga 910 200 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Daugavpils 129 000 obyv., Liepaja 114 900 obyv., Jelgava 74 500 obyv. Najvyšší bod: Gaizina-Kalns, 311 m
Najvýznamnejšie rieky:: Daugava
Úradný jazyk: lotyština
Mena: lat (1 lat = 100 santimi)
Štátny sviatok: 18. november (deň vyhlásenia Republiky – 1918)
Rasové a národnostné zloženie: Lotyši (52 %), Rusi (34 %), Bielorusi (5 %), Ukrajinci (4 %), Poliaci (2 %), Litovčania (1 %), iné (2 %)
Náboženstvo: evanjelické (44 %), katolícke (20 %), pravoslávne (33 %), iné (1 %),
Urbanizácia: 73 %
Priemerná dĺžka života: muži 64 rokov, ženy 75 rokov
Priemerný ročný prírastok: -0,7 percenta
Dojčenská úmrtnosť: 2 %
Analfabeti: menej ako 1%
Nezamestnanosť: 7 %
Podiel na tvorbe HDP: > poľnohospodárstvo 9%, priemysel 33%, služby 58%
HDP: 2300 USD/obyvateľ

Leží v severozápadnej časti Baltskej níziny. Väčšina územia nedosahuje ani nadmorskú výšku 100 m (Stredolotyšská nížina), zvyšok zaberajú mierne pahorkatiny (Kurzemská a Vidzemská pahorkatina) , ráz krajiny umocňuje mnoho riek a tri tisíc jazierokov Do povrchu krajiny sa hlboko vrezáva Rižský záliv. Najvyšším bodom je Gaizinkalns (311 m). Lotyšsko bolo v roku 1940 pričlenené k Sovietskemu zväzu, nezávislosť získalo v roku 1991. Lotyššsko okrem rašeliny a malých zásob stavebných surovín nemá žiadne nerastné bohatstvobyv. Vodné elektrárne produkujú 70% spotreby elektrickej energie. Hlavným priemyselným odvetvím je strojárstvo, čo je pozostatkom z čias, keď bolo súčasťou Sovietskeho zväzu. Vyrábajú sa tu lode, vagóny, elektronika a elektrotechnické zariadenia. Ďalším významným odvetvím je potravinársky, chemický, drevospracujúci a textilný priemysel, ktorý spracováva dovezenú bavlnu a domáci ľan. Významný je rybolov a ťažba dreva. Pre lotyšské poľnohospodárstvo je typický chov hovädzieho dobytka ošípaných a hydiny založený na pestovaných krmovinách, vývozným artiklom je hovädzie mäso a mliečne výrobky. Ďalej sa pestuje raž, cukrová repa, zemiaky, ľan a ozimná pšenica.

POČASIE A PODNEBIE

Podnebie je mierne, na východe kontinentálne. Teplé letné obdobie a relatívne mierna jar a jeseň. Veľmi chladné zimné obdobie s množstvom snehu. Vodné zrážky sú rozložené rovnomerne počas celého roka.