Mesto Lučenec

Vývoj názvu Mesta Lučenec

Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta označuje ako "Lutetia Hungarorum" (podľa blatistého a močaristého kraja), avšak údaje o Lučenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období sťahovania národov tu starí Maďari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mať názov podľa rovnomenného potoka Lučenec. Niektorí autori uvádzajú za základ maďarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhĺbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúčina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhľadom na to, že okolie Lučenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, kde sa Lučenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):

Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lučenec (1786), Lucsenecz (1837)

Spôsob písania názvu často závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lučenec spomína deväťkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a päťkrát Luchonch!

V latinských textoch sa Lučenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Počas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušeniča. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal maďarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lučenec (od roku 1945 už definitívne).Vývoj názvu Mesta Lučenec

Pôvod názvu je nejasný.

V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta označuje ako "Lutetia Hungarorum" (podľa blatistého a močaristého kraja), avšak údaje o Lučenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období sťahovania národov tu starí Maďari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mať názov podľa rovnomenného potoka Lučenec. Niektorí autori uvádzajú za základ maďarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhĺbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúčina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhľadom na to, že okolie Lučenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, kde sa Lučenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):

Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lučenec (1786), Lucsenecz (1837)

Spôsob písania názvu často závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lučenec spomína deväťkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a päťkrát Luchonch!

V latinských textoch sa Lučenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Počas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušeniča. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal maďarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lučenec (od roku 1945 už definitívne).
Vývoj názvu Mesta Lučenec

Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta označuje ako "Lutetia Hungarorum" (podľa blatistého a močaristého kraja), avšak údaje o Lučenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období sťahovania národov tu starí Maďari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mať názov podľa rovnomenného potoka Lučenec.

Niektorí autori uvádzajú za základ maďarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhĺbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúčina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhľadom na to, že okolie Lučenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, kde sa Lučenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):

Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lučenec (1786), Lucsenecz (1837)

Spôsob písania názvu často závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lučenec spomína deväťkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a päťkrát Luchonch!

V latinských textoch sa Lučenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Počas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušeniča. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal maďarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lučenec (od roku 1945 už definitívne).
Vývoj názvu Mesta Lučenec

Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta označuje ako "Lutetia Hungarorum" (podľa blatistého a močaristého kraja), avšak údaje o Lučenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období sťahovania národov tu starí Maďari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mať názov podľa rovnomenného potoka Lučenec. Niektorí autori uvádzajú za základ maďarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhĺbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy.

Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúčina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhľadom na to, že okolie Lučenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, kde sa Lučenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):

Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lučenec (1786), Lucsenecz (1837)

Spôsob písania názvu často závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lučenec spomína deväťkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a päťkrát Luchonch!

V latinských textoch sa Lučenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Počas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušeniča. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal maďarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lučenec (od roku 1945 už definitívne).Vývoj názvu Mesta Lučenec

Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta označuje ako "Lutetia Hungarorum" (podľa blatistého a močaristého kraja), avšak údaje o Lučenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období sťahovania národov tu starí Maďari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mať názov podľa rovnomenného potoka Lučenec. Niektorí autori uvádzajú za základ maďarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhĺbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúčina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhľadom na to, že okolie Lučenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, kde sa Lučenec uvádza ako Luchunch.

Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):

Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lučenec (1786), Lucsenecz (1837)

Spôsob písania názvu často závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lučenec spomína deväťkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a päťkrát Luchonch!

V latinských textoch sa Lučenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Počas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušeniča. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal maďarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lučenec (od roku 1945 už definitívne).
Vývoj názvu Mesta Lučenec

Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta označuje ako "Lutetia Hungarorum" (podľa blatistého a močaristého kraja), avšak údaje o Lučenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období sťahovania národov tu starí Maďari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mať názov podľa rovnomenného potoka Lučenec. Niektorí autori uvádzajú za základ maďarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhĺbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúčina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhľadom na to, že okolie Lučenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, kde sa Lučenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):

Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lučenec (1786), Lucsenecz (1837)

Spôsob písania názvu často závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch.

Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lučenec spomína deväťkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a päťkrát Luchonch!

V latinských textoch sa Lučenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Počas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušeniča. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal maďarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lučenec (od roku 1945 už definitívne).
Vývoj názvu Mesta Lučenec

Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta označuje ako "Lutetia Hungarorum" (podľa blatistého a močaristého kraja), avšak údaje o Lučenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období sťahovania národov tu starí Maďari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mať názov podľa rovnomenného potoka Lučenec. Niektorí autori uvádzajú za základ maďarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhĺbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúčina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhľadom na to, že okolie Lučenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, kde sa Lučenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):

Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lučenec (1786), Lucsenecz (1837)

Spôsob písania názvu často závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lučenec spomína deväťkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a päťkrát Luchonch!

V latinských textoch sa Lučenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Počas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušeniča.

Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal maďarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lučenec (od roku 1945 už definitívne).
Vývoj názvu Mesta Lučenec

Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta označuje ako "Lutetia Hungarorum" (podľa blatistého a močaristého kraja), avšak údaje o Lučenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období sťahovania národov tu starí Maďari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mať názov podľa rovnomenného potoka Lučenec. Niektorí autori uvádzajú za základ maďarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhĺbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúčina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhľadom na to, že okolie Lučenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, kde sa Lučenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):

Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lučenec (1786), Lucsenecz (1837)

Spôsob písania názvu často závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lučenec spomína deväťkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a päťkrát Luchonch!

V latinských textoch sa Lučenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Počas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušeniča. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal maďarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lučenec (od roku 1945 už definitívne).
Vývoj názvu Mesta Lučenec

Pôvod názvu je nejasný.

V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta označuje ako "Lutetia Hungarorum" (podľa blatistého a močaristého kraja), avšak údaje o Lučenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období sťahovania národov tu starí Maďari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mať názov podľa rovnomenného potoka Lučenec. Niektorí autori uvádzajú za základ maďarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhĺbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúčina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhľadom na to, že okolie Lučenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, kde sa Lučenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):

Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lučenec (1786), Lucsenecz (1837)

Spôsob písania názvu často závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lučenec spomína deväťkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a päťkrát Luchonch!

V latinských textoch sa Lučenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Počas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušeniča. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal maďarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lučenec (od roku 1945 už definitívne).
Vývoj názvu Mesta Lučenec

Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta označuje ako "Lutetia Hungarorum" (podľa blatistého a močaristého kraja), avšak údaje o Lučenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období sťahovania národov tu starí Maďari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mať názov podľa rovnomenného potoka Lučenec.

Niektorí autori uvádzajú za základ maďarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhĺbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúčina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhľadom na to, že okolie Lučenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, kde sa Lučenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):

Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lučenec (1786), Lucsenecz (1837)

Spôsob písania názvu často závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lučenec spomína deväťkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a päťkrát Luchonch!

V latinských textoch sa Lučenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Počas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušeniča. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal maďarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lučenec (od roku 1945 už definitívne).
Vývoj názvu Mesta Lučenec

Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta označuje ako "Lutetia Hungarorum" (podľa blatistého a močaristého kraja), avšak údaje o Lučenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období sťahovania národov tu starí Maďari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mať názov podľa rovnomenného potoka Lučenec. Niektorí autori uvádzajú za základ maďarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhĺbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy.

Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúčina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhľadom na to, že okolie Lučenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, kde sa Lučenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):

Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lučenec (1786), Lucsenecz (1837)

Spôsob písania názvu často závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lučenec spomína deväťkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a päťkrát Luchonch!

V latinských textoch sa Lučenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Počas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušeniča. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal maďarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lučenec (od roku 1945 už definitívne).