Vnútorné Západné Karpaty - s oblasťami Fatransko-tatranskou, Matransko-slanskou a Slovenským stredohorím. Malá Dunajská kotlina je na území zastúpená Podunajskou nížinou. Prevažná časť územia je tvorená práve ňou. Južnú časť Podunajskej nížiny tvorí Podunajská rovina. Nižšie časti roviny zaberajú mokrade, vyšší stupeň roviny vytvárajú riečne terasy do 30 m relatívnej výšky nad Dunajom. Severnú časť nížiny tvorí Podunajská pahorkatina. Rieky Nitra, Žitava, Hron, Ipeľ rozrezali vrchopliocénny zarovnaný povrch na čiastkové pahorkatiny, t.j. na Nitriansku, Žitavskú, Hronskú a Ipeľskú pahorkatinu. Výškové rozdiely sú 31 - 150 m v nadmorskej výške od 110 - 350 m. Zo severu, východu a juhovýchodu na Nitriansky kraj zasahujú jednotlivé pohoria subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, Severnňý lem územia tvoria jadrové pohoria Fatransko-tatranskej oblasti centrálnych Karpát - Považský Inovec a Tríbeč. Vnútorné Karpaty sú zastúpené sopečnými pohoriami Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy tvorené prevažne ryolitmi a ryodacitmi a Krupinská planina zo sopečných tufov a aglomerátov. Najvyšší bod

Na chrbte Považského Inovca v okrese Topoľčany sa nachádza najvyšší bod kraja - 893 m n.m.

Najnižší bod

Pri výtoku Dunaja z územia SR v okrese Nové Zámky v katastri obce Chľaba leží najnižší bod - 110 m n.m.

Nerastné suroviny

Najväčší podiel na nerastnom bohatstve Nitrianskeho kraja majú nerudné suroviny. Energetické suroviny ( ložisko Golianovce), uhoľné ložiská ( Štúrovo - Obid - Mužľa, Beladice, Obyce ), ďalej ložisko lignitu (v Pukanci ). Ložiská rašeliny sú v Jedĺovňých Kostoľanoch a v Nevidzanoch. Kraj je bohatý na zásoby stavebného a dekoračného kameňa i tehliarenských hlín. Stavebný kameň sa ťaží v Čiernych Kľačanoch, Obyciach, Hostiach, Krčne a v Hotianských Trsťanoch. Vápenec sa zas taží v lokalitách Žirany a Kolíňany. Ďalej sa tu nachádzajú ložiská ónyxového mramoru a travertínu ( Zlatý ónyx, Šikloš ), tehliarenske hliny ( Zlaté Moravce, Mankovce ). V Pukanci sa tiež nachádza významné ložisko ílov.

Podnebie

Nitriansky kraj patrí vzhľadom k nížinatémi charakteru k najteplejším, ale zároveň najsuchším oblastiam Slovenska. Nachádza sa tu najteplejšie miesto Slovenska - okolie Štúrova, priemerná ročná teplota 10,4 C. Bola tu nameraná aj najvyššia priemerná ročná teplota 11,7 C z roku 1951 a najvyššia priemerná mesačná teplota 23,5 C v júli 1950. Najteplejším miestom je Komárno kde bola 5.7.1950 teplota 39,8C. Podunajská nížina dostáva najviac slnečnéhosvitu ( 2165 hodín-Hurbanovo) a najmenej zrážok (529 mm).