Veľká Británia

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Irska(UK)

-biely diagonálny kríž na modrom liste je odvodený od kríža sv. Ondreja
-kríž sv.Patricka má obrátenú farebnosť s bielym svätoondrejskýn krížom
-červený kríž s bielym lemovaním bol pôvodne kríž sv.Juraja

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO vzniklo r.1707 zjednotením ANGLICKA,ŠKÓTSKA a WALESU.R.1801 sa pripojilo ÍRSKO,no r.1921 sa jeho južná časť odtrhla.
-súčasťou UK je Anglicko,Wales a Škótsko,ktoré ležia na ostrove Veľká Británia,dˇalej
Severné Irsko a stovky menších ostrovov
-k tomu treba prirátať zámorské územia jako Bahamy,Falklandy a Gibraltár
-ostrov Man a Normanské ostrovy sú samosprávne dependencie
-Veľkú Britániu oddeľuje od pevniny Lamanšský prieliv,Doverská(Calaiská) úžina a Severné
more
-táto husto osídlená krajina sa radí medzi najvyspelejšie priemyselné štáty a je jednou z najstarších monarchií v Európe

Rozloha:244 820 km2
Počet obyvateľov:59 778 000
Hustota zaľudnenia:240 obyvateľov/km2
Štátne zriadenie:parlamentná monarchia(na čele kráľovná Alžbeta II.)
Členstvo:CE,COMM,EBRD,ECE,EÚ,G7,NATO,OECD
Administratívne usporiadanie:4 historické krajiny - Anglicko: 39 grófstiev(county),7
veľkomestských grófstiev(metropolitan county),Wales:8
grófstiev (county), Škótsko: 9 krajov(region) a 3 skupiny
ostrovov(island area),Severné Írsko: 26 okresov(district),
2 závislé územia: Normanské ostrovy a Man, 11 kolónií


Hlavné mesto:London/Londýn-6 680 000 obyvateľov
Veľký Londýn-9 656 000 obyvateľov
Londýn založili roku 36 n. l. Rimania, ale významným mestom sa stal až roku 1066, kedy sa stal sídlom Williama Dobyvateľa. On dal v Londýne postaviť jednu z najvýznamnejších pamiatok, zámok Tower. Jadrom mesta je The City, ktoré je strediskom medzinárodného obchodu, finančných operácií a bánk, poisťovní, búrz..... Do tejto časti spadá tiež celý rad historických a kultúrnych pamiatok ako napr. Londýnska veža (Tower of London), katedrála Sv. Pavla (St. Paul´s Cathedral), Mansion House – sídlo londýnskeho starostu a ďalšie.Westminster patrí tiež k veľmi známym častiam Londýna. Jeho dominantou sú Parlamentné domy s Big Benom, Westminsterská katedrála, Buckinghamský palác, Whitehall, Downing street 10 – sídlo britského predsedu vlády.

Veľmi známe je ešte Trafalgárske námestie, tam stoja obrovské fontány, pomník admirála Nelsona a monumentálne sochy levov.Toto město každý rok navštívi množstvo turistov. Iné významnejšie sídla:Birmingham 2 667 000 obyv., Manchester 2 587 600 obyv., Leeds
2 063 000 obyv., Liverpool 1 511 000 obyv.
Prírastok obyvateľstva:0,3%
Stredná dĺžka života:74(m),79(ž)
Jazyky:angličtina,waleština,gaelčina,írčina, balejština
Gramotnosť:99%
Mena:libra šterlingov=100 pencí
Najvyšší bod:Ben Nevis, 1343 m
Najvýznamnejšie rieky:Temža (340 km), Severn, Humber,Tweed

Reliéf krajiny:Britské ostrovy sú z geologického hľadiska súčasťou európskej pevniny, od ktorej ich oddeľuje plytké šelfové more, hlboké 50 až 100 m. K oddeleniu došlo pravdepodobne vo štvrtohorách. Reliéf krajiny je výsledkom pôsobenia ľadovcov. Povrch Británie je možné pomyselnou čiarou vedenou od ústia rieky Tyne na severovýchode k ústiu rieky Exe na juhozápade rozdeliť na nížinnú časť – dosahuje výšku do 300 m. Hornatá časť netvorí súvislú plochu ale sú v nej početné údolia a roviny. Najhornatejšou oblasťou Británie je Škótsko. Škótska vysočina (Scotish Highland) prebieha od juhozápadu k severozápadu. Delí sa na Grampiany (Grampian Mountains) s najvyššou horou Ben Nevis (meria 1 343 m), severozápadne od Grampian je údolie tvorené zlomom, v ňom sa nachádza jazero Loch Ness. Na sever odtiaľ sa rozprestiera druhá časť Škótskej vysočiny – Severozápadná vysočina s najvyšším vrchom Carn Eige (1 082 m). Strednú časť Škótska tvorí Stredoškótska nížina, ktorou pretekajú dve významné škótske rieky Forth a Clyde. Stredoškótsku nížinu ohraničuje na juhu Juhoškótska vrchovina (najvyšší vrch Merick Hill, 842 m).
Severné Anglicko pretína hrebeň Pennin (Pennine Chain s najvyšším vrchom Cross Fell, 893 m); dĺžka hrebeňa je 230 km. Západné svahy sú strmé, východné sa zvažujú len mierne. Masív je rozbrázdený hlbokými údoliami. Časť je tvorená pieskovcami a časť tvoria vápence, v ktorých sa nachádzajú krasové útvary. Ďalej je tu Kumbrické pohorie, na západe ktorého sa nachádza jazerný okres (Lake District – národný park).
Veľmi hornatý je Wales, ktorým prechádzajú Kambrické vrchy, ktoré dosahujú nadmorskú výšku 700 až 800 m, prechádzajúce na severe do Snowdonu, s najvyšším vrchom rovnakého mena (Snowdon – 1 085 m).
Južná časť Anglicka je nížinná – nemá však povahu ozajstnej roviny, pretože je rozčlenená nízkymi pásmami pahorkatín tvorených pieskovcami, vápencami a kriedami. Najznámejšie pahorkatiny sú Kotswoldská pahorkatina (Cotswold Hills, 326 m) – medzi Bristolom a Cheltenhamom a Šilternská planina (Chiltern Hills).

Pekné a často navštevované pohorie Dartmoor je na západnom výbežku Anglicka zhodne s grófstvami Cornwall a Devon, kde skalnaté výbežky tvoria malebné útesy.
-orná pôda:71%
-neplodná pôda:4%
-lesy:14%
-zástavba:11%

Vodstvo:Veľké množstvo zrážok dalo počať množstvu krátkych a vodnatých riek. Rozvodia sú oddelené nízkymi horskými pásmi, takže jednotlivé rieky bolo možné bez väčších problémov spojiť kanálmi, čím vznikol základ pre riečnu dopravu.
Najvýznamnejšou riekou je Temža, dlhá 340 km a splavná v dĺžke 280 km, ktorá ústi do Severného mora. Na druhom mieste čo do veľkosti je rieka Severn dlhá 300 km a splavná v dĺžke 280 km a tretia je rieka Trent, ktorá je dlhá 298 km a splavná v dĺžke 188 km. Veľká rieka je aj Mersey, ktorá ústi do Severného mora (90 km, splavná 53 km) a rieka Clyde ústiaca do zálivu Clyde (157 km, splavná 20 km).
Doba ľadová zanechala po sebe na britských ostrovoch veľké množstvo jazier. Najväčšie z nich je Lough Neag v Severnom Írsku o rozlohe 296 km2 a Lough Erne (123 km2). Oveľa známejšie sú však rozlohou menšie škótske jazerá – Loch Lomont (71 km2, dlhé 33 km a široké 1,3-7 km a hlboké 200 m) a jazero Loch Ness (56 km2), známe vďaka bájnej príšere, ktorá údajne v jeho vodách žije.

Klimatické podmienky:Celé Spojené kráľovstvo sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Podnebie je oceánske s pomerne malými teplotnými rozdielmi medzi jednotlivými obdobiami. Prejavuje sa pôsobenie Golfského prúdu a preto teplota vody v mori pri západnom pobreží Škótska neklesá ani v zime pod 4°C.
Priemerná ročná teplota v západných oblastiach Británie sa pohybuje od +8°C na Hebridách do +11°C na juhozápadnom výbežku Anglicka. Priemerná mesačná teplota v najsevernejšej časti Shetland je +4°C v zimných mesiacoch a +12°C v letných mesiacoch. Najjužnejšie položený ostrov Wight dosahuje priemerné mesačné teploty od +5°C v zimných mesiacoch do +16°C v letných mesiacoch. V lete môže teplota príležitostne vystúpiť na +27 až +30°C a v zime môže poklesnúť na –7 až –12°C.
Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 016 mm. Hornaté oblasti na západe a severe majú však podstatne viac zrážok ako nížiny na juhu a na východe. Maximum zrážok spadne v oblasti Snowdonu a Ben Nevisu od 4 000-5 000 mm/rok. Najdaždivejším miestom Británie a Európy je Lake District s priemerom zrážok 6 500 mm. Najmenej zrážok spadne okolo zálivu The Wash, asi 500 mm za rok. Za najdaždivejšie mesiace sa považujú október, november a december a najsuchšie je obdobie od apríla do júla.
Slnečný svit sa znižuje od juhu k severu.

V mesiacoch keď sú dni najdlhšie (od mája do júla) – slnečné žiarenie trvá 5 hodín v severozápadnom Škótsku a 8 hodín na ostrove Wight.
Celý ostrov, predovšetkým však Škótsko, je vystavený veľkým vetrom, ktoré dosahujú niekedy rýchlosť až 170 km/h.
Častejší je výskyt hmiel v mestských aglomeráciách ako na vidieku. Objavujú sa prevažne v zimných obdobiach.

Obyvateľstvo:Veľká Británia má 59 778 000 obyvateľov a hustota zaľudnenia je približne 240 obyvateľov na km2. Pričom najhustejšie zaľudnené je Anglicko. Približne 80% všetkého obyvateľstva tvoria Angličania. Sú koncentrovaní predovšetkým v Anglicku, ale žijú tiež v južnom Walese a v južnej časti Škótska.
Škóti sa na celkovej národnostnej štruktúre podieľajú 10%, najviac sú koncentrovaní v strednom Škótsku a a na východnom pobreží. Samozrejme vnútornou migráciou sa Škóti dostali aj do Londýna, Birminghamu, Manchestru a iných väčších miest. Prišli tu hlavne za prácou, či vzdelaním. Íri sa na celkovej národnostnej šturkúre podieľajú zhruba 4 %. Obývajú Severné Írsko, ale podobne ako Škóti a Walesania prenikli vnútornou migráciou i do Anglicka, aj keď len vo veľmi malej miere. Walesania tvoria približne 2 % obyvateľstva. Sú koncentrovaní hlavne v južnej časti Walesu, pri mori, kde sú situované aj 3 najväčšie mestá Walesu (Swansea, Newport a Cardiff).
Ľudia z povojnovej Európy a tiež v čase vojny imigrovali do Británie, dúfajúc v politický azyl. Boli to hlavne Židia, Rusi a Poliaci. Obyvatelia Commnowealthu mali až do roku 1962 do Británie voľný prístup. Pred 2. svetovou vojnou sem prichádzali hlavne ľudia z Austrálie, Nového Zélandu a Kanady.
Štruktúra imigrantov sa zmenila v 50-tych rokoch. Dnes 2 milióny Britov sú ľudia zo Západnej Indie alebo Ázijci a viac ako 50 % z nich sa v Británii narodilo. Noví imigranti sú koncentrovaní hlavne vo veľkých mestách. Príkladom je Londýn, kde sa vyčlenili jednotlivé štvrte, napríklad Brixton – černošská štvrť na juhu Londýna, Southhall – indická štvrť v juhovýchodnom Londýne, alebo čínska štvrť priamo v centre.
Národné rozdelenie:Angličania 80%,Škóti 10%,Walesania 2%,Iri 4%,Gaeli,
Cornwalčania,Normani,Indovia,Pakistanci,Číňania a i.

Náboženstvá: anglikánske 57 %, presbyteriánske 7 %, katolícke 13 %, islamské 1,4%
Urbanizácia:89%
Nezamestnanosť:6,2%

Školstvo a veda:Rodičia sú podľa zákona povinní zaistiť deťom ucelené vzdelanie. Povinná školská dochádzka je od 5 do 16 rokov. Základné a stredné vzdelanie poskytuje približne 38 000 škôl. Súkromné školy, z ktorých niektoré majú veľmi starú tradíciu, napríklad Winchester, založený v roku 1382, Eton, založený v roku 1440, navštevujú deti z najbohatších vrstiev. Aj súkromné školy sú však čiastočne dotované štátom a musia sa riadiť celoštátnymi smernicami.

Vyučovanie na štátnych školách je bezplatné. Základné školy
Základné školy sú rozdelené na dve časti: pre deti od 5 do 7 rokov a pre deti od 7 do 11 rokov. Na strednú školu prechádzajú deti vo veku 11 rokov, v Škótsku o rok neskôr. Stredné školy
Asi 75% všetkých absolventov základných škôl prechádza bez prijímacích skúšok automaticky na stredné školy. Ostatných 25% sa zúčastňuje výberového konania na prestížnejšie stredné školy s akademickým zameraním. Tie sú buď dotované štátom, alebo len s malým podielom štátnych dotácií, takzvané „Public school“ (verejné školy), ktoré poskytujú vysokú úroveň vzdelania korešpondujúcu s vysokými nákladmi na školné. Po vykonaní maturitných skúšok (maturitné predmety si možno vybrať podľa budúceho zamerania na univerzite) absolventi obdržia certifikát GCSE (General Certificate of Secondary Education), ktorý im umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu. Vysoké školy
Základné univerzitné štúdium trvá na univerzitách 3 – 4 roky, na lekárskej, veterinárnej a právnickej fakulte 5 – 6 rokov. Tituly absolventov sú rôzne podľa jednotlivých univerzít. Najčastejšie tituly sú: bakalár umení, bakalár vied, doktor filozofie, atď. Veda
Británia patrí ku krajinám s vysokou úrovňou vedy a kultúry. Preslávil ju po celom svete celý rad vynikajúcich britských vedcov a technikov, o čom svedčí aj vysoký počet britských nositeľov nobelových cien. Vládnym orgánom, ktorý zodpovedá za vedecký výskum, je ministerstvo školstva a vedy. Má k tomu ustanovené zvláštne poradné orgány, výskumné rady. Sú to napríklad: lekárska výskumná rada, poľnohospodárska výskumná rada, výskumná rada pre životné prostredie, výskumná rada spoločenských vied.

Nerastné bohatstvo:Ťaží sa hlavne ropa a zemný plyn, ktorých ložiská sa nachádzajú v Severnom mori, uhlie, železná ruda a neželezné kovy: hliník, meď, olovo a zinok.

Hospodárstvo:Veľká Británia je vysoko rozvinutý štát s vysokou životnou úrovňou. Je členom mnohých medzinárodných organizácií. V Bezpečnostnej rade OSN patrí medzi 5 stálych členov. Je takisto členom Európskej únie, NATO, OECD, štátov G7 a iných.
Čo sa týka priemyslu, všetky odvetvia sú významné.Veľká Británia mala v nedávnej minulosti dobře rozvinutý železiarsky a oceliarsky priemysel.Prevláda najmä strojárstvo – výroba automobilov (Rolls Royce, Vauxhall, Rover .....), lodí, lietadiel a rôznych strojov a zariadení.

Významným odvetvím je aj textilný priemysel, ktorý je sústredený v meste Manchester, chemický, hutnícky a potravinársky priemysel.Pilierom ekonomiky sa stal ľahký priemysel,finančníctvo a služby. Klesá význam rybárstva,pretože v okolitých moriach sa znížili stavy rýb.

Poľnohospodárstvo:Britské vysoko mechanizované poľnohospodárstvo dorába 66% spotreby potravín,pritom na vidieku zamestnáva iba 1% pracovných síl.Farmy sú väčšinou malé a majitelia často zamestnávajú jedného až dvoch ľudí.Pestuje sa ovocie, zelenina, zemiaky, jačmeň, raž, chmeľ, cukrová repa. Ale aj tak prevláda živočíšna výroba, a to najmä chov oviec, ošípaných, hydiny, hovädzieho dobytka a koní.

Doprava:Rozsiahla sieť ciest a diaľníc umožňuje prepravu tovarov v kamiónoch. V Británii sa jazdí vľavo.Vlaky Intercity sú rýchle a pohodlné.Medzinárodnej preprave slúžia početné letiská a námorné prístavy.Londýnske metro („Tube“) prepraví denne niekoľko miliónov cestujúcich.
CHANNEL TUNNEL:Železničné spojenie Británie s európskou pevninou sa umožnilo roku 1994 otvorením tunela pod Lamanšským prielivom.Rýchlovlaky Eurostar absolvujú cestu z Londýna do Paríža a Brusela za 3 hodiny.Tunel má dĺžku 50 km,z toho 75= vedie pod morským dnom.
LETISKO HEATHROW:Heathrow je najväčšie z 3 londýnskych letísk.Zo 4 terminálov sa ročne vypraví asi 62 miliónov cestujúcich a 480 000 letov.V súčasnosti sa plánuje výstavba 5.terminálu.

Cestovný ruch:Každý rok navštívi Veľkú Britániu vyše 25 miliónov turistov.Mnohých návštevníkov priťahuje história a kultúra takých miest,ako je Londýn alebo Edinburgh, aní obdivujú prírodné krásy Škótska, Walesu a jazier v Lake Districte.

Literatúra: Vo veľkej Británii sa narodilo veľa svetoznámych básnikov, prozaikov ako aj dramatikov. Sú to napríklad William Shakespeare, Charles Dickens, Rudyard Kipling, George Bernard Shaw, George Gordon Byron, sestry Brontë-ové, Oscar Wilde a mnoho ďalších skvelých autorov.

PERLÍČKY:volný čas:Briti sú vášniví športovci,radi hrajú futbal,rugby,kriket, golf, biliard i tenis.Vo voľnom čase sa venujú rybolovu,turistike alebo bicyklovaniu.Mnohí však před športom uprednostňujú návštevu divadla či kina, prípadne relaxujú při sledovaní televízie alebo čítaním novín.
národné jedlá:Príslovečné sú bohaté anglické raňajky,rovnako jako nedopečený roastbeef na obed a čaj o piatej.Rýchle občerstvenie-sendviče alebo hranolčeky – vznikli pravdepodobne v Británii, podobne jako cornwalské plnené taštičky.Národné nápoje sú čaj, pivo a škótska whisky.

Kolónie a závislé územia
Normanské ostrovy/ (Jersey, Guernsey)
Štatút: závislé územie
Hlavné mesto: St. Peter Port 16 300 obyv.

Rozloha: 196,8 km2, z toho Jersey 116,2 km2, Guernsey 65 km2, Alderney 7,9 km2, Sark 5,5 km2, Herm 2 km2, Jethou 0,2 km2
Počet obyvateľov: 148 000
Hustota zaľudnenia: 747,5 obyv./km2
Úradný jazyk: angličtina, francúzština

Normanské ostrovy sa rozkladajú v Lamanšskom prielive, neďaleko francúzskeho pobrežia, pri Polostrove Cotentin. Od roku 1066 patria Veľkej Británii. Základom hospodárstva je turistika a obchod. Významné je pestovanie rajčín, hrozna a rezaných kvetov. Ostrov Man
Štatút: závislé územie
Hlavné mesto: Douglas 23 500 obyv. Rozloha: 572 km2
Počet obyvateľov: 76 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 133 obyv./km2
Úradný jazyk: angličtina

Ostrov sa vynára pred brehmi severného Anglicka z Írskeho mora. Od roku 1826 používa širokú autonómiu, do právomoci vlády Veľkej Británie spadajú len záležitosti obrany a zahraničného obchodu. Pestované plodiny (jačmeň, ovos, pšenica, zemiaky a zelenina) pokrývajú potreby ostrovanov, z produktov živočíšnej výroby (hovädzí dobytok, ovce, hydina) sa dostáva aj na vývoz. Veľký podiel na príjmoch má aj cestovný ruch. Anguilla
Štatút: kolónia s vlastnou vnútornou samosprávou (Karibské ostrovy)
Hlavné mesto: The Valley 600 obyv. Rozloha: 96 km2, z toho Anguilla 91 km2, Sombrero 5 km2
Počet obyvateľov: 11 150 (1998)
Hustota zaľudnenia: 116 obyvateľov/km2
Úradný jazyk: angličtina

Ostrov je súčasťou Záveterných ostrovov v Malých Antilách. Ťahá sa ako úhor na hladine oceána, odtiaľ pochádza aj jeho názov. Najvyšší bod vápencového ostrova je vo výške 53 m. Tretinu územia ostrova tvorí pustý vápencový povrch, polovicu pokrývajú nízke kroviny. Významná je produkcia soli odparovaním a ťažba fosfátov. Bermudy
Štatút: kolónia s vlastnou vnútornou samosprávou (severný Atlantický oceán)
Hlavné mesto: Hamilton 1100 obyvateľov
Rozloha: 53 km2, 360 ostrovov, z toho 20 obývaných
Počet obyvateľov: 63 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 1189 obyv./km2
Úradný jazyk: angličtina

Skupina plochých ostrovov (najvyšší bod 79 m n.m.) obkolesená koralovými atolmi. Má strategickú polohu medzi Európou a Severnou Amerikou, do roku 1958 tu sídlila základňa britského vojenského námorníctva. Od roku 1941 si USA prenajali na 99 rokov územie o rozlohe cca 6 km2, na ktorom vybudovali leteckú základňu a základňu vojenského námorníctva. Vyvážajú sa vonné oleje, základné suroviny pre výrobu liekov, zelenina a rezané kvety. Britské Indickooceánske územie
British Indian Ocean Territory
Štatút: závislé územie (Indický oceán)
Hlavné mesto: –
Rozloha: 54 400 km2, z toho pevnina cc 60 km2
Počet obyvateľov: 2000 (1996)
Hustota zaľudnenia: 33,3 obyv./km2
Úradný jazyk: angličtina

Sú to Čagoské ostrovy v Indickom oceáne, ktoré nemajú stále obyvateľstvo. Na ostrove Diego García (27 km2) sa nachádza britská a americká vojenská základňa.

Britské Panenské ostrovy
British Virgin Islands
Štatút: závislé územie (Karibské ostrovy)
Hlavné mesto: Road Town 2500 obyvateľov
Rozloha: 153 km2, 40 ostrovov, z nich Tortola 54,4 km2, Anegada 38,8 km2, Virgin Gorda 21,4 km2
Počet obyvateľov: 18 700 (1999)
Hustota zaľudnenia: 122 obyv./km2
Úradný jazyk: angličtina

Sú to ostrovy zoradené popri Drakeovom prielive a s výnimkou Anegady, ktorú budujú koralové vápence, sú tvorené sopečnými horninami. Najvyšším bodom je Mount Sage (543 m) na ostrove Tortola. Dve tretiny príjmov pochádzajú z cestovného ruchu. Falklandy
Falkland Islands and its Dependencies
Štatút: závislé územie s vlastnou vnútornou samosprávou (južný Atlantický oceán)
Hlavné mesto: Stanley 1 600 obyvateľov
Rozloha: 12 173 km2
Počet obyvateľov: 2600 (1999)
Hustota zaľudnenia: 0,2 obyv./km2
Úradný jazyk: angličtina

Falklandy sa skladajú z dvoch veľkých ostrovov (Východný Falkland, Západný Falkland) a 100 menších ostrovov. Ich povrch je obrúsený činnosťou ľadovcov a členia ho fjordy. Najvyšším bodom je Mount Usborne vo výške 705 m. Hlavným zdrojom obživy obyvateľov je chov oviec (700 000 oviec, 1600 t ovčej vlny/rok). Od vojny o Falklandy (1982), kedy ich chcela zabrať Argentína, sa na ostrovoch nachádza zhruba 3000 britských vojakov. Gibraltár
Gibraltar
Štatút: závislé územie (Európa)
Hlavné mesto: City of Gibraltar
Rozloha: 6,5 km2
Počet obyvateľov: 27 100 (1998)
Hustota zaľudnenia: 4169,2 obyv./km2
Úradný jazyk: angličtina

Polostrov strategického významu v juhozápadnej časti Iberského polostrova v Stredozemnom mori, do ktorého zasahuje v dĺžke 4,5 km. Maximálna šírka polostrova je 1,5 km, v prevažnej miere je budovaný z vápencov. Jeho najvyšším bodom je Summit 426 m. V roku 1704 ho obsadili Angličania. Obyvateľstvo sa zamestnáva v prístave, v rafinérii ropy, na britskej vojenskej základni alebo v službách pre cestovný ruch. Kajmanie ostrovy
Cayman Islands
Štatút: závislé územie s vlastnou vnútornou samosprávou (Karibské ostrovy)
Hlavné mesto: George Town 19 600 obyvateľov
Rozloha: 259 km2, z toho Grand Cayman 197 km2, Cayman Brac 36 km2, Little Cayman 26 km2
Počet obyvateľov: 36 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 139 obyv./km2
Úradný jazyk: angličtina

Tri ostrovy, obklopené koralovými útesmi, sa dvíhajú len niekoľko metrov nad hladinu mora. Najvyšší bod (43 m) sa nachádza na ostrove Cayman Brac. Významnú úlohu zohráva cestovný ruch a rybárstvo. Montserrat
Štatút: závislé územie (Karibské ostrovy)
Hlavné mesto: Plymouth 1 500 obyvateľov
Rozloha: 102 km2
Počet obyvateľov: 2 850
Hustota zaľudnenia: 28 obyv./km2
Úradný jazyk: angličtina

Ostrov patrí medzi Záveterné ostrovy Malých Antíl. Je budovaný sopečnými horninami, najvyšší bod je Soufričre Hills (914 m), ktorý je známy sírnatými plynmi. Na obrábanej pôde sa pestujú banány, avokádo, ananás, cukrová trstina, bavlna, sladké zemiaky a viaceré druhy zeleniny.

Priemysel, ktorý sa koncentruje v hlavnom meste, spracováva poľnohospodárske produkty. Pitcairnove ostrovy
Pitcairn Islands
Štatút: závislé územie (Oceánia)
Hlavné mesto: Adamstown 49 obyvateľov
Rozloha: 35,5 km2
Počet obyvateľov: 49 (1996)
Hustota zaľudnenia: 1,4 obyv./km2
Úradný jazyk: angličtina

Malý vulkanický ostrov na polceste medzi Novým Zélandom a Panamou. Prvými obyvateľmi ostrova (27 obyvateľov) boli vzbúrenci zo slávnej lode Bounty a domorodci z Tahiti, ktorých si priviezli v roku 1790. Najvýznamnejším zdrojom príjmov je vydávanie známok. Svätá Helena
Saint Helena and its Dependencies
Štatút: závislé územie (južný Atlantický oceán)
Hlavné mesto: Jamestown 1400 obyvateľov
Rozloha: 122 km2
Počet obyvateľov: 6 500 (1996)
Hustota zaľudnenia: 53,3 obyv./km2
Úradný jazyk: angličtina

Sopečný ostrov ležiaci 1900 km od brehov Afriky. Lode mieriace z Európy do Indie si na ňom zvykli dopĺňať zásoby pitnej vody. Do vyhnanstva na tomto ostrove odsúdili Angličania Napoleona (1815–1821). V súčasnosti leží mimo trás lodných liniek a počet obyvateľov klesá. Administratívne k nemu patrí od roku 1928 aj ostrov Ascension (88 km2, 1000 obyvateľov), ležiaci 1100 km severozápadne a od roku 1938 aj 2000 km južne ležiace ostrovy Tristan de Cunha (104 km2), Gough (93 km2), Innacessible (10 km2) a Nightingale (2 km2), zhruba s 300 obyvateľmi. Turks a Caicos
Turks and Caicos Islands
Štatút: závislé územie s vlastnou vnútornou samosprávou (Karibské ostrovy)
Hlavné mesto: Cockburn Town 2500 obyvateľov
Rozloha: 430 km2
Počet obyvateľov: 16 250
Hustota zaľudnenia: 38 obyv./km2
Úradný jazyk: angličtina

Sú to dve skupiny ostrovov patriace k Bahamským ostrovom. Skladajú sa z 30 väčších koralových ostrovov (6 je obývaných) a z nespočetného množstva koralových útesov.Obyvatelia si pre svoju potrebu dopestujú kukuricu, fazuľu, tropické ovocie a zeleninu. Skromný export reprezentujú ryby, soľ, podmorské špongie a langusty.