Obraz týchto pohorí je však odlišný od alpského reliéfu, neutvoril ich ľadovec ale vznikli vplyvom zvetrávania horniny a tečúcej vody, v dôsledku čoho prevládajú okrúhle, mäkké, vyrovnané formy, na rozdiel od zubatých vrcholov a horských hrebeňov Alp. Nízke pahorkatiny sa vyskytujú zriedka, jednoznačne prevláda horský reliéf. Podiel nížin je zanedbateľný. Pomerne často sa vyskytujú roviny, ktoré však nie sú veľké a obyčajne ležia vysoko nad morom obklopené horami. Neraz prechádzajú do kotlín bez odtoku s jazerami, bažinami alebo sú otvorené smerom k moru. Charakteristické sú výškové rozdiely. Kotliny sú miesta, ktoré sú najhustejšie osídlené gréckym obyvateľstvom. Väčšinou sú oddelené nehostinnými horskými hrebeňmi a s pevninou ich spájajú len priesmyky. Veľkosť týchto kotlín rastie smerom z juhu na sever. Väčšie nížiny ležia osamotene na severe a v Lakónii. Väčšie rieky sú len na severe, v Thessálii, Makedónii a v Thrákii, Piniós, Áxios,, Strýmon, Néstos a Évros, ktorým vďačí krajina za úrodné naplaveniny, v dôsledku čoho poľnohospodárstvo v posledných desaťročiach zaznamenalo výrazný pokrok. V ostatnom grécku sú v lete rieky väčšinou vyschnuté, avšak počas obdobia dažďov sa z nich môžu stať dravé, neskrotné živly.
Podnebie
Grécko vybieha z Balkánskeho polostrova ďaleko na juhovýchod. Prevláda tu typické stredomorské podnebie so suchými a horúcimi letami a vlhkými a studenými zimami. Grécky rok možno rozdeliť na 3 ročné obdobia: čas zelene, kvitnutia a dozrievania (marec- júl), obdobie sucha (jún alebo júl až október) a obdobie dažďov (október až marec alebo apríl). Flóra
Rastlinstvo v Grécku má typický stredomorský charakter so stále zelenými a sukulentnými rastlinami, ktoré sú zásobárňou vody. Stromy sú väčšinou menšieho vzrastu. V úrodných nížinách a pobrežných oblastiach sa až do výšky až 800 m striedajú zmiešané lesy s dubmi, platanmi, svätojánskym chlebom a s porastami makchie (neprechodné kríky a stromy), kde sa vyskytujú dub kermesový a cezmínovitý, borievky, myrty, pistácie, vavríny, kručinky, oleandre a plané olivovníky. Na vlhšom západe môžu rásť tieto porasty vo väčších výškach (800 – 2000 m.n.m.), smerom na suchší juhovýchod už v menších výškach pribúda skromnejšia flóra (stále zelené polokri, borievky, stepné rastliny a mliečnik chvojkový, ktorý poskytuje ovciam a kozám skromnú potravu). Listnaté lesy, v ktorých sa nachádzajú buky, gaštany, platany, javory a bresty siahajú v horách severného a stredného Grécka do výšky až 1500m, ihličnaté lesy až do výšky 1700 m a nad 2000 m sa vyskytuje už len vzácna jedla kefalónska. Ďalej sú už len skromné alpínske lúky.