Grécko

Poloha
Grécko leží v juhovýchodnej Európe a tvorí ho pevninská časť (s ostrovom Peloponéz na juhu) a niekoľko veľkých a veľké množstvo menších a veľmi malých ostrovov. Zahŕňa južní výbežok Balkánskeho polostrova. Na severe hraničí s Albánskom, Juhosláviou, Bulharskom a Tureckom, na západe, juhu a východe ho obmývajú moria.
Grécka pevnina
Pevninská časť Grécka je na západe značne hornatá, pre východ je charakteristické ploché pobrežie s prirodzenými prístavmi. Pohoria väčšinou dosahujú výšku cez 1000 m a často viac ako 2000 m. Olymp sa dvíha do výšky 2917 m nad morom. Obraz týchto pohorí je však odlišný od alpského reliéfu, neutvoril ich ľadovec ale vznikli vplyvom zvetrávania horniny a tečúcej vody, v dôsledku čoho prevládajú okrúhle, mäkké, vyrovnané formy, na rozdiel od zubatých vrcholov a horských hrebeňov Alp. Nízke pahorkatiny sa vyskytujú zriedka, jednoznačne prevláda horský reliéf. Podiel nížin je zanedbateľný. Pomerne často sa vyskytujú roviny, ktoré však nie sú veľké a obyčajne ležia vysoko nad morom obklopené horami. Neraz prechádzajú do kotlín bez odtoku s jazerami, bažinami alebo sú otvorené smerom k moru. Charakteristické sú výškové rozdiely. Kotliny sú miesta, ktoré sú najhustejšie osídlené gréckym obyvateľstvom. Väčšinou sú oddelené nehostinnými horskými hrebeňmi a s pevninou ich spájajú len priesmyky. Veľkosť týchto kotlín rastie smerom z juhu na sever. Väčšie nížiny ležia osamotene na severe a v Lakónii. Väčšie rieky sú len na severe, v Thessálii, Makedónii a v Thrákii, Piniós, Áxios,, Strýmon, Néstos a Évros, ktorým vďačí krajina za úrodné naplaveniny, v dôsledku čoho poľnohospodárstvo v posledných desaťročiach zaznamenalo výrazný pokrok. V ostatnom grécku sú v lete rieky väčšinou vyschnuté, avšak počas obdobia dažďov sa z nich môžu stať dravé, neskrotné živly.
Podnebie
Grécko vybieha z Balkánskeho polostrova ďaleko na juhovýchod. Prevláda tu typické stredomorské podnebie so suchými a horúcimi letami a vlhkými a studenými zimami. Grécky rok možno rozdeliť na 3 ročné obdobia: čas zelene, kvitnutia a dozrievania (marec- júl), obdobie sucha (jún alebo júl až október) a obdobie dažďov (október až marec alebo apríl). Flóra
Rastlinstvo v Grécku má typický stredomorský charakter so stále zelenými a sukulentnými rastlinami, ktoré sú zásobárňou vody. Stromy sú väčšinou menšieho vzrastu.

V úrodných nížinách a pobrežných oblastiach sa až do výšky až 800 m striedajú zmiešané lesy s dubmi, platanmi, svätojánskym chlebom a s porastami makchie (neprechodné kríky a stromy), kde sa vyskytujú dub kermesový a cezmínovitý, borievky, myrty, pistácie, vavríny, kručinky, oleandre a plané olivovníky. Na vlhšom západe môžu rásť tieto porasty vo väčších výškach (800 – 2000 m.n.m.), smerom na suchší juhovýchod už v menších výškach pribúda skromnejšia flóra (stále zelené polokri, borievky, stepné rastliny a mliečnik chvojkový, ktorý poskytuje ovciam a kozám skromnú potravu). Listnaté lesy, v ktorých sa nachádzajú buky, gaštany, platany, javory a bresty siahajú v horách severného a stredného Grécka do výšky až 1500m, ihličnaté lesy až do výšky 1700 m a nad 2000 m sa vyskytuje už len vzácna jedla kefalónska. Ďalej sú už len skromné alpínske lúky. Prirodzený les a porast makchie bol v Grécku od staroveku sústavnou kultiváciou a vyrubovaním veľmi narušený, dnes pokrýva asi 18% rozlohy krajiny. Na jeho mieste sú dnes olivové háje, figovníky a vinná réva, ale veľa však zostalo ležať úhorom. Na týchto pustatinách sa pasú ovce a kozy. V ostatnom období je snaha postupujúcu devastáciu zastaviť, pokračuje pravidelné zalesňovanie. Ujali a rozširovali sa tu aj niektoré cudzokrajné rastliny, ako napr. agáve, figovník zo strednej Ameriky a datľové palmy z Afriky. Niektoré sem boli privezené ako okrasné rastliny a neskôr degenerovali. Živočíšstvo – Značným úbytkom lesov a prirodzených spoločenstiev sa znížil aj životný priestor pre zvieratá a tým aj ich druhová rozmanitosť. V horách sa ešte vyskytuje vysoká a čierna zver, medveď a vlk príležitostne (prechádzajú zo susedných krajín). Na Kréte sa vyskytuje koza bezoárová, vývojovo predchodkyňa kozy domácej. Plazy (jašterice, hady a korytnačky) sú tu zastúpené mnohými druhmi, zvlášť početná je grécka korytnačka. Ohrozené druhy sú chránené. Veľa druhov vtákov, ktoré tiahnú na juh sa zastavujú v Grécku. Gréci obľubujú, ale aj turistom sa ponúka ich lov (najmä prepelíc). Tak ako všade v Stredomorí, aj v Grécku je obľúbený rybolov – pri pobreží najmä chobotnice, mušle, homáre a langusty. V morských jaskyniach sa pred vyhubením uchránili tulene. V celom Egejskom mori je veľa morských hubiek. Obyvateľstvo
V Grécku žije takmer 10 miliónov obyvateľov, osídlenie je však veľmi nerovnomerné. V pobrežných nížinách aténskej a solúnskej oblasti je hustota obyvateľstva okolo 200 obyvateľov na km2, priemerná hustota v celom Grécku je okolo 75 obyvateľov na km2. Obyvateľstvo Grécka tvorí 98,5% Grékov. Zvyšok sú neveľké menšiny, najmä Turkov, Bulharov, Arménov a Valachov v Thessálii, za zmienku stoja ešte kočovní cigáni.

Prevažná časť obyvateľstva má dedinský charakter, ktorý si vytrvalo udržiava, dokonca i v niektorých mestských štvrtiach. Pritom v posledných desaťročiach sa na úkor menších miest rozrástli veľkomestá. Poľnohospodárstvo
Základom gréckej ekonomiky je poľnohospodárstvo.
RV - Na terasovitých poliach sa čiastočne produkuje obilie (pšenica, jačmeň, kukurica, ryža), vinič (hrozno, hrozienka, korintky, sultánky), tabak, bavlna, cukrová repa, melóny, ovocie a južné plody, figy, orechy (mandle, pistácie, arašidy) a skorá zelenina (paradajky, uhorky a i.). Osobitný dôraz sa kladie na pestovanie olivových stromov (stolový olej, olivy).
ŽV – Dôležitý je tiež chov dobytka, prevládajú ovce, kozy a drobné domáce zvieratá. Svoj význam má tiež pestovanie včiel (med a vosk). Rybolov gréckych pobrežných vodách je v dôsledku veľkého počtu rybárov neefektívny, na krytie potrieb krajiny je potrebné ryby ešte dovážať.
Nerastné suroviny
Významná je ťažba bauxitu, pyritu a magnézia, ďalej ťažba železa, zinku, olova a iných rúd. Deficit čierneho uhlia nemôžu nahradiť malé zásoby hnedého uhlia. Mramor – dôležitá základná surovina pre stavebný priemysel, sa ťaží na mnohých miestach.
Priemysel
V priemysle a remeslách je zamestnaná vyše 1/3 obyvateľstva. Okrem tradičného potravinárskeho a spotrebného priemyslu (konzervy, ovocná šťavy, víno, alkoholické výrobky, tabakové výrobky), rozvíja sa i textilný priemysel (koberce, odevy), výroba koženého tovaru a kožušín, stavba lodí, chemické továrne a kovospracujúci priemysel. Tretina obyvateľstva a približne dve tretiny všetkého hospodársky činného obyvateľstva Grécka je rozmiestnená v priestore Veľkých Atén. V dôsledku tejto silnej koncentrácie vznikajú veľké problémy s dopadom na životné prostredie (silné smogové zamorenie). Ďalšími priemyselnými centrami sú Solún na severe krajiny a Patras na Peloponéze.

Grécko
Poloha
Grécko leží v juhovýchodnej Európe a tvorí ho pevninská časť (s ostrovom Peloponéz na juhu) a niekoľko veľkých a veľké množstvo menších a veľmi malých ostrovov. Zahŕňa južní výbežok Balkánskeho polostrova. Na severe hraničí s Albánskom, Juhosláviou, Bulharskom a Tureckom, na západe, juhu a východe ho obmývajú moria.
Grécka pevnina
Pevninská časť Grécka je na západe značne hornatá, pre východ je charakteristické ploché pobrežie s prirodzenými prístavmi. Pohoria väčšinou dosahujú výšku cez 1000 m a často viac ako 2000 m. Olymp sa dvíha do výšky 2917 m nad morom.

Obraz týchto pohorí je však odlišný od alpského reliéfu, neutvoril ich ľadovec ale vznikli vplyvom zvetrávania horniny a tečúcej vody, v dôsledku čoho prevládajú okrúhle, mäkké, vyrovnané formy, na rozdiel od zubatých vrcholov a horských hrebeňov Alp. Nízke pahorkatiny sa vyskytujú zriedka, jednoznačne prevláda horský reliéf. Podiel nížin je zanedbateľný. Pomerne často sa vyskytujú roviny, ktoré však nie sú veľké a obyčajne ležia vysoko nad morom obklopené horami. Neraz prechádzajú do kotlín bez odtoku s jazerami, bažinami alebo sú otvorené smerom k moru. Charakteristické sú výškové rozdiely. Kotliny sú miesta, ktoré sú najhustejšie osídlené gréckym obyvateľstvom. Väčšinou sú oddelené nehostinnými horskými hrebeňmi a s pevninou ich spájajú len priesmyky. Veľkosť týchto kotlín rastie smerom z juhu na sever. Väčšie nížiny ležia osamotene na severe a v Lakónii. Väčšie rieky sú len na severe, v Thessálii, Makedónii a v Thrákii, Piniós, Áxios,, Strýmon, Néstos a Évros, ktorým vďačí krajina za úrodné naplaveniny, v dôsledku čoho poľnohospodárstvo v posledných desaťročiach zaznamenalo výrazný pokrok. V ostatnom grécku sú v lete rieky väčšinou vyschnuté, avšak počas obdobia dažďov sa z nich môžu stať dravé, neskrotné živly.
Podnebie
Grécko vybieha z Balkánskeho polostrova ďaleko na juhovýchod. Prevláda tu typické stredomorské podnebie so suchými a horúcimi letami a vlhkými a studenými zimami. Grécky rok možno rozdeliť na 3 ročné obdobia: čas zelene, kvitnutia a dozrievania (marec- júl), obdobie sucha (jún alebo júl až október) a obdobie dažďov (október až marec alebo apríl). Flóra
Rastlinstvo v Grécku má typický stredomorský charakter so stále zelenými a sukulentnými rastlinami, ktoré sú zásobárňou vody. Stromy sú väčšinou menšieho vzrastu. V úrodných nížinách a pobrežných oblastiach sa až do výšky až 800 m striedajú zmiešané lesy s dubmi, platanmi, svätojánskym chlebom a s porastami makchie (neprechodné kríky a stromy), kde sa vyskytujú dub kermesový a cezmínovitý, borievky, myrty, pistácie, vavríny, kručinky, oleandre a plané olivovníky. Na vlhšom západe môžu rásť tieto porasty vo väčších výškach (800 – 2000 m.n.m.), smerom na suchší juhovýchod už v menších výškach pribúda skromnejšia flóra (stále zelené polokri, borievky, stepné rastliny a mliečnik chvojkový, ktorý poskytuje ovciam a kozám skromnú potravu). Listnaté lesy, v ktorých sa nachádzajú buky, gaštany, platany, javory a bresty siahajú v horách severného a stredného Grécka do výšky až 1500m, ihličnaté lesy až do výšky 1700 m a nad 2000 m sa vyskytuje už len vzácna jedla kefalónska. Ďalej sú už len skromné alpínske lúky.

Prirodzený les a porast makchie bol v Grécku od staroveku sústavnou kultiváciou a vyrubovaním veľmi narušený, dnes pokrýva asi 18% rozlohy krajiny. Na jeho mieste sú dnes olivové háje, figovníky a vinná réva, ale veľa však zostalo ležať úhorom. Na týchto pustatinách sa pasú ovce a kozy. V ostatnom období je snaha postupujúcu devastáciu zastaviť, pokračuje pravidelné zalesňovanie. Ujali a rozširovali sa tu aj niektoré cudzokrajné rastliny, ako napr. agáve, figovník zo strednej Ameriky a datľové palmy z Afriky. Niektoré sem boli privezené ako okrasné rastliny a neskôr degenerovali. Živočíšstvo – Značným úbytkom lesov a prirodzených spoločenstiev sa znížil aj životný priestor pre zvieratá a tým aj ich druhová rozmanitosť. V horách sa ešte vyskytuje vysoká a čierna zver, medveď a vlk príležitostne (prechádzajú zo susedných krajín). Na Kréte sa vyskytuje koza bezoárová, vývojovo predchodkyňa kozy domácej. Plazy (jašterice, hady a korytnačky) sú tu zastúpené mnohými druhmi, zvlášť početná je grécka korytnačka. Ohrozené druhy sú chránené. Veľa druhov vtákov, ktoré tiahnú na juh sa zastavujú v Grécku. Gréci obľubujú, ale aj turistom sa ponúka ich lov (najmä prepelíc). Tak ako všade v Stredomorí, aj v Grécku je obľúbený rybolov – pri pobreží najmä chobotnice, mušle, homáre a langusty. V morských jaskyniach sa pred vyhubením uchránili tulene. V celom Egejskom mori je veľa morských hubiek. Obyvateľstvo
V Grécku žije takmer 10 miliónov obyvateľov, osídlenie je však veľmi nerovnomerné. V pobrežných nížinách aténskej a solúnskej oblasti je hustota obyvateľstva okolo 200 obyvateľov na km2, priemerná hustota v celom Grécku je okolo 75 obyvateľov na km2. Obyvateľstvo Grécka tvorí 98,5% Grékov. Zvyšok sú neveľké menšiny, najmä Turkov, Bulharov, Arménov a Valachov v Thessálii, za zmienku stoja ešte kočovní cigáni. Prevažná časť obyvateľstva má dedinský charakter, ktorý si vytrvalo udržiava, dokonca i v niektorých mestských štvrtiach. Pritom v posledných desaťročiach sa na úkor menších miest rozrástli veľkomestá. Poľnohospodárstvo
Základom gréckej ekonomiky je poľnohospodárstvo.
RV - Na terasovitých poliach sa čiastočne produkuje obilie (pšenica, jačmeň, kukurica, ryža), vinič (hrozno, hrozienka, korintky, sultánky), tabak, bavlna, cukrová repa, melóny, ovocie a južné plody, figy, orechy (mandle, pistácie, arašidy) a skorá zelenina (paradajky, uhorky a i.). Osobitný dôraz sa kladie na pestovanie olivových stromov (stolový olej, olivy).
ŽV – Dôležitý je tiež chov dobytka, prevládajú ovce, kozy a drobné domáce zvieratá. Svoj význam má tiež pestovanie včiel (med a vosk).

Rybolov gréckych pobrežných vodách je v dôsledku veľkého počtu rybárov neefektívny, na krytie potrieb krajiny je potrebné ryby ešte dovážať.
Nerastné suroviny
Významná je ťažba bauxitu, pyritu a magnézia, ďalej ťažba železa, zinku, olova a iných rúd. Deficit čierneho uhlia nemôžu nahradiť malé zásoby hnedého uhlia. Mramor – dôležitá základná surovina pre stavebný priemysel, sa ťaží na mnohých miestach.
Priemysel
V priemysle a remeslách je zamestnaná vyše 1/3 obyvateľstva. Okrem tradičného potravinárskeho a spotrebného priemyslu (konzervy, ovocná šťavy, víno, alkoholické výrobky, tabakové výrobky), rozvíja sa i textilný priemysel (koberce, odevy), výroba koženého tovaru a kožušín, stavba lodí, chemické továrne a kovospracujúci priemysel. Tretina obyvateľstva a približne dve tretiny všetkého hospodársky činného obyvateľstva Grécka je rozmiestnená v priestore Veľkých Atén. V dôsledku tejto silnej koncentrácie vznikajú veľké problémy s dopadom na životné prostredie (silné smogové zamorenie). Ďalšími priemyselnými centrami sú Solún na severe krajiny a Patras na Peloponéze.

Grécko
Poloha
Grécko leží v juhovýchodnej Európe a tvorí ho pevninská časť (s ostrovom Peloponéz na juhu) a niekoľko veľkých a veľké množstvo menších a veľmi malých ostrovov. Zahŕňa južní výbežok Balkánskeho polostrova. Na severe hraničí s Albánskom, Juhosláviou, Bulharskom a Tureckom, na západe, juhu a východe ho obmývajú moria.
Grécka pevnina
Pevninská časť Grécka je na západe značne hornatá, pre východ je charakteristické ploché pobrežie s prirodzenými prístavmi. Pohoria väčšinou dosahujú výšku cez 1000 m a často viac ako 2000 m. Olymp sa dvíha do výšky 2917 m nad morom. Obraz týchto pohorí je však odlišný od alpského reliéfu, neutvoril ich ľadovec ale vznikli vplyvom zvetrávania horniny a tečúcej vody, v dôsledku čoho prevládajú okrúhle, mäkké, vyrovnané formy, na rozdiel od zubatých vrcholov a horských hrebeňov Alp. Nízke pahorkatiny sa vyskytujú zriedka, jednoznačne prevláda horský reliéf. Podiel nížin je zanedbateľný. Pomerne často sa vyskytujú roviny, ktoré však nie sú veľké a obyčajne ležia vysoko nad morom obklopené horami. Neraz prechádzajú do kotlín bez odtoku s jazerami, bažinami alebo sú otvorené smerom k moru. Charakteristické sú výškové rozdiely. Kotliny sú miesta, ktoré sú najhustejšie osídlené gréckym obyvateľstvom. Väčšinou sú oddelené nehostinnými horskými hrebeňmi a s pevninou ich spájajú len priesmyky. Veľkosť týchto kotlín rastie smerom z juhu na sever. Väčšie nížiny ležia osamotene na severe a v Lakónii.

Väčšie rieky sú len na severe, v Thessálii, Makedónii a v Thrákii, Piniós, Áxios,, Strýmon, Néstos a Évros, ktorým vďačí krajina za úrodné naplaveniny, v dôsledku čoho poľnohospodárstvo v posledných desaťročiach zaznamenalo výrazný pokrok. V ostatnom grécku sú v lete rieky väčšinou vyschnuté, avšak počas obdobia dažďov sa z nich môžu stať dravé, neskrotné živly.
Podnebie
Grécko vybieha z Balkánskeho polostrova ďaleko na juhovýchod. Prevláda tu typické stredomorské podnebie so suchými a horúcimi letami a vlhkými a studenými zimami. Grécky rok možno rozdeliť na 3 ročné obdobia: čas zelene, kvitnutia a dozrievania (marec- júl), obdobie sucha (jún alebo júl až október) a obdobie dažďov (október až marec alebo apríl). Flóra
Rastlinstvo v Grécku má typický stredomorský charakter so stále zelenými a sukulentnými rastlinami, ktoré sú zásobárňou vody. Stromy sú väčšinou menšieho vzrastu. V úrodných nížinách a pobrežných oblastiach sa až do výšky až 800 m striedajú zmiešané lesy s dubmi, platanmi, svätojánskym chlebom a s porastami makchie (neprechodné kríky a stromy), kde sa vyskytujú dub kermesový a cezmínovitý, borievky, myrty, pistácie, vavríny, kručinky, oleandre a plané olivovníky. Na vlhšom západe môžu rásť tieto porasty vo väčších výškach (800 – 2000 m.n.m.), smerom na suchší juhovýchod už v menších výškach pribúda skromnejšia flóra (stále zelené polokri, borievky, stepné rastliny a mliečnik chvojkový, ktorý poskytuje ovciam a kozám skromnú potravu). Listnaté lesy, v ktorých sa nachádzajú buky, gaštany, platany, javory a bresty siahajú v horách severného a stredného Grécka do výšky až 1500m, ihličnaté lesy až do výšky 1700 m a nad 2000 m sa vyskytuje už len vzácna jedla kefalónska. Ďalej sú už len skromné alpínske lúky. Prirodzený les a porast makchie bol v Grécku od staroveku sústavnou kultiváciou a vyrubovaním veľmi narušený, dnes pokrýva asi 18% rozlohy krajiny. Na jeho mieste sú dnes olivové háje, figovníky a vinná réva, ale veľa však zostalo ležať úhorom. Na týchto pustatinách sa pasú ovce a kozy. V ostatnom období je snaha postupujúcu devastáciu zastaviť, pokračuje pravidelné zalesňovanie. Ujali a rozširovali sa tu aj niektoré cudzokrajné rastliny, ako napr. agáve, figovník zo strednej Ameriky a datľové palmy z Afriky. Niektoré sem boli privezené ako okrasné rastliny a neskôr degenerovali. Živočíšstvo – Značným úbytkom lesov a prirodzených spoločenstiev sa znížil aj životný priestor pre zvieratá a tým aj ich druhová rozmanitosť. V horách sa ešte vyskytuje vysoká a čierna zver, medveď a vlk príležitostne (prechádzajú zo susedných krajín). Na Kréte sa vyskytuje koza bezoárová, vývojovo predchodkyňa kozy domácej.

Plazy (jašterice, hady a korytnačky) sú tu zastúpené mnohými druhmi, zvlášť početná je grécka korytnačka. Ohrozené druhy sú chránené. Veľa druhov vtákov, ktoré tiahnú na juh sa zastavujú v Grécku. Gréci obľubujú, ale aj turistom sa ponúka ich lov (najmä prepelíc). Tak ako všade v Stredomorí, aj v Grécku je obľúbený rybolov – pri pobreží najmä chobotnice, mušle, homáre a langusty. V morských jaskyniach sa pred vyhubením uchránili tulene. V celom Egejskom mori je veľa morských hubiek. Obyvateľstvo
V Grécku žije takmer 10 miliónov obyvateľov, osídlenie je však veľmi nerovnomerné. V pobrežných nížinách aténskej a solúnskej oblasti je hustota obyvateľstva okolo 200 obyvateľov na km2, priemerná hustota v celom Grécku je okolo 75 obyvateľov na km2. Obyvateľstvo Grécka tvorí 98,5% Grékov. Zvyšok sú neveľké menšiny, najmä Turkov, Bulharov, Arménov a Valachov v Thessálii, za zmienku stoja ešte kočovní cigáni. Prevažná časť obyvateľstva má dedinský charakter, ktorý si vytrvalo udržiava, dokonca i v niektorých mestských štvrtiach. Pritom v posledných desaťročiach sa na úkor menších miest rozrástli veľkomestá. Poľnohospodárstvo
Základom gréckej ekonomiky je poľnohospodárstvo.
RV - Na terasovitých poliach sa čiastočne produkuje obilie (pšenica, jačmeň, kukurica, ryža), vinič (hrozno, hrozienka, korintky, sultánky), tabak, bavlna, cukrová repa, melóny, ovocie a južné plody, figy, orechy (mandle, pistácie, arašidy) a skorá zelenina (paradajky, uhorky a i.). Osobitný dôraz sa kladie na pestovanie olivových stromov (stolový olej, olivy).
ŽV – Dôležitý je tiež chov dobytka, prevládajú ovce, kozy a drobné domáce zvieratá. Svoj význam má tiež pestovanie včiel (med a vosk). Rybolov gréckych pobrežných vodách je v dôsledku veľkého počtu rybárov neefektívny, na krytie potrieb krajiny je potrebné ryby ešte dovážať.
Nerastné suroviny
Významná je ťažba bauxitu, pyritu a magnézia, ďalej ťažba železa, zinku, olova a iných rúd. Deficit čierneho uhlia nemôžu nahradiť malé zásoby hnedého uhlia. Mramor – dôležitá základná surovina pre stavebný priemysel, sa ťaží na mnohých miestach.
Priemysel
V priemysle a remeslách je zamestnaná vyše 1/3 obyvateľstva. Okrem tradičného potravinárskeho a spotrebného priemyslu (konzervy, ovocná šťavy, víno, alkoholické výrobky, tabakové výrobky), rozvíja sa i textilný priemysel (koberce, odevy), výroba koženého tovaru a kožušín, stavba lodí, chemické továrne a kovospracujúci priemysel. Tretina obyvateľstva a približne dve tretiny všetkého hospodársky činného obyvateľstva Grécka je rozmiestnená v priestore Veľkých Atén.

V dôsledku tejto silnej koncentrácie vznikajú veľké problémy s dopadom na životné prostredie (silné smogové zamorenie). Ďalšími priemyselnými centrami sú Solún na severe krajiny a Patras na Peloponéze.

Zdroje:

Baedeker-turistický sprievodca Grecko -