Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
ROZLOHA: 244 872 km2
POČET OBYVATEĽOV: 58 700 000 (1999)
59 511 464 (odhad pre r.2000)
ŠTÁTNE ZRIADENIE: konštitučná monarchia
Politický systém: Veľká Británia je parlamentná monarchia s demokratickou formou vlády.Predstaviteľov vlády volia občania starší ako 18 rokov v parlamentných voľbách na obdobie piatich rokov.
OF.NÁZOV V ÚRADNOM JAZYKU : United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland.OF.KRÁTKY NÁZOV: United Kingdom, Great Britain
ÚRADNÝ JAZYK : angličtina
HUSTOTA OBYVATEĽSTVA (obyv./km2) : 236.04
SPRÁVNE ROZDELENIE : 4 historické krajiny,2 autonómne oblasti
ANGLICKO+(ostr.Wight,Scilly Island)
WALES
ŠKÓTSKO+(ostr.Hebridy,Orkneje,Shetlandy)
SEVERNÉ ÍRSKO
ADMINISTRATÍVNE DELENIE:
Škótsko-9 krajov,3 ostovné oblasti
Anglicko-Veľký Londýn,6 metropolitných grófstiev,39 grófstiev,
Wales-8 grófstiev
Sev.Írsko-26 okresov
2 závislé územia(Normanské ostrovy,ostr.Man),11 kolónií
HLAVNÉ MESTO : Londýn (London)
Počet obyvateľov : 6 803 000 (1991)
s predmestiami : 7 355 000 (1990)
MENA : 1 britská libra (pound)=100 pencí (Ł)
KÓD MENY : GBP

RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Angličania (78 %), Škóti (10 %), Íri (4 %),
Walesania (4 %), Indovia (1 %), iné (3 %)
NÁBOŽENSTVO: anglikánske (57 %), presbyteriánske (7 %), katolícke (13 %), islamské (1,4 %)
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: muži 72 rokov,ženy 79 rokov
URBANIZÁCIA: 89 %
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 0,7%
ANALFABETI: menej ako 1 %
NEZAMESTNANOSŤ: 6,2 %
PODIEL NA TVORBE HDP: poľnohospodárstvo 2%, priemysel 30%, služby 68%
HDP: 20 870 USD/obyvateľa
ŠTÁTNY SVIATOK: druhá nedeľa v júni (narodeniny kráľovnej)

Dĺžka suchozemských hraníc : 360 km
Dĺžka pobrežia : 12 429 km
NAJVYŠŠÍ BOD: Ben Nevis 1343m n.m.
NAJNIŽŠÍ BOD: Fenland -4 m
INÉ VÝZNAMNEJŠIE SÍDLA: Birmingham (2 667 000 obyv.)
Manchester (2 587 600 obyv.)
Liverpool (1 511 000 obyv.)
Leeds (2 063 000 obyv.)
NAJVÝZNAMNEJŠIE RIEKY:Temža (340 km), Severn, Humber, Clyde,
Tweed,Trent

Kolónie a závislé územia:
-----------------------
NORMANSKÉ OSTROVY/ (JERSEY, GUERNSEY)
ŠTATÚT: závislé územie
HLAVNÉ MESTO: St. Peter Port 16 300 obyv. ROZLOHA: 196,8 km2, z toho Jersey 116,2 km2, Guernsey 65 km2, Alderney 7,9 km2, Sark 5,5 km2, Herm2km2,Jethou 0,2 km2
POČET OBYVATEĽOV: 148 000 (1996)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 747,5 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: angličtina, francúzština
Normanské ostrovy sa rozkladajú v Lamanšskom prielive, neďaleko francúzskeho pobrežia, pri Polostrove Cotentin. Od roku 1066 patria Veľkej Británii. Základom hospodárstva je turistika a obchod. Významné je pestovanie rajčín, hrozna a rezaných kvetov. OSTROV MAN
ŠTATÚT: závislé územie
HLAVNÉ MESTO: Douglas 23 500 obyv. ROZLOHA: 572 km2
POČET OBYVATEĽOV: 76 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 133 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: angličtina
Ostrov sa vynára pred brehmi severného Anglicka z Írskeho mora. Od roku 1826
požíva širokú autonómiu, do právomoci vlády Veľkej Británie spadajú len záležitosti obrany a zahraničného obchodu. Pestované plodiny (jačmeň, ovos, pšenica, zemiaky a zelenina) pokrývajú potreby ostrovanov, z produktov živočíšnej výroby (hovädzí dobytok, ovce, hydina) sa dostáva aj na vývoz. Veľký podiel na príjmoch má aj cestovný ruch. ANGUILLA
ŠTATÚT: kolónia s vlastnou vnútornou samosprávou (Karibské ostrovy)
HLAVNÉ MESTO: The Valley 600 obyv. ROZLOHA: 96 km2, z toho Anguilla 91 km2, Sombrero 5 km2
POČET OBYVATEĽOV: 11 150 (1998)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 116 obyvateľov/km2
ÚRADNÝ JAZYK: angličtina
Ostrov je súčasťou Záveterných ostrovov v Malých Antilách. Ťahá sa ako úhor na hladine oceána, odtiaľ pochádza aj jeho názov. Najvyšší bod vápencového ostrova je vo výške 53 m. Tretinu územia ostrova tvorí pustý vápencový povrch, polovicu pokrývajú nízke kroviny. Významná je produkcia soli odparovaním a ťažba fosfátov. BERMUDY
ŠTATÚT: kolónia s vlastnou vnútornou samosprávou (severný Atlantický oceán)
HLAVNÉ MESTO: Hamilton 1100 obyvateľov
ROZLOHA: 53 km2, 360 ostrovov, z toho 20 obývaných
POČET OBYVATEĽOV: 63 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 1189 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: angličtina
Skupina plochých ostrovov (najvyšší bod 79 m n.m.) obkolesená koralovými atolmi. Má strategickú polohu medzi Európou a Severnou Amerikou, do roku 1958 tu sídlila základňa britského vojenského námorníctva. Od roku 1941 si USA prenajali na 99 rokov územie o rozlohe cca 6 km2, na ktorom vybudovali leteckú základňu a základňu vojenského námorníctva. Vyvážajú sa vonné oleje, základné suroviny pre výrobu liekov, zelenina a rezané kvety.

BRITSKÉ INDICKOOCEÁNSKE ÚZEMIE (BRITISH INDIAN OCEAN TERRITORY )
ŠTATÚT: závislé územie (Indický oceán)
HLAVNÉ MESTO: –
ROZLOHA: 54 400 km2, z toho pevnina cc 60 km2
POČET OBYVATEĽOV: 2000 (1996)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 33,3 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: angličtina
Sú to Čagoské ostrovy v Indickom oceáne, ktoré nemajú stále obyvateľstvo. Na ostrove Diego García (27 km2) sa nachádza britská a americká vojenská základňa. BRITSKÉ PANENSKÉ OSTROVY (BRITISH VIRGIN ISLANDS)
ŠTATÚT: závislé územie (Karibské ostrovy)
HLAVNÉ MESTO: Road Town 2500 obyvateľov
ROZLOHA: 153 km2, 40 ostrovov, z nich Tortola 54,4 km2, Anegada 38,8 km2, Virgin Gorda 21,4 km2
POČET OBYVATEĽOV: 18 700 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 122 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: angličtina
Sú to ostrovy zoradené popri Drakeovom prielive a s výnimkou Anegady, ktorú budujú koralové vápence, sú tvorené sopečnými horninami. Najvyšším bodom je Mount Sage (543 m) na ostrove Tortola. Dve tretiny príjmov pochádzajú z cestovného ruchu. FALKLANDY ( Falkland Islands and its Dependencies)
ŠTATÚT: závislé územie s vlastnou vnútornou samosprávou (južný Atlantický oceán)
HLAVNÉ MESTO: Stanley 1 600 obyvateľov
ROZLOHA: 12 173 km2
POČET OBYVATEĽOV: 2600 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 0,2 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: angličtina
Falklandy sa skladajú z dvoch veľkých ostrovov (Východný Falkland, Západný Falkland) a 100 menších ostrovov. Ich povrch je obrúsený činnosťou ľadovcov a členia ho fjordy. Najvyšším bodom je Mount Usborne vo výške 705 m. Hlavným zdrojom obživy obyvateľov je chov oviec (700 000 oviec, 1600 t ovčej vlny/rok). Od vojny o Falklandy (1982), kedy ich chcela zabrať Argentína, sa na ostrovoch nachádza zhruba 3000 britských vojakov. GIBRALTÁR
ŠTATÚT: závislé územie (Európa)
HLAVNÉ MESTO: City of Gibraltar
ROZLOHA: 6,5 km2
POČET OBYVATEĽOV: 27 100 (1998)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 4169,2 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: angličtina
Polostrov strategického významu v juhozápadnej časti Iberského polostrova v Stredozemnom mori, do ktorého zasahuje v dĺžke 4,5 km. Maximálna šírka polostrova je 1,5 km, v prevažnej miere je budovaný z vápencov. Jeho najvyšším bodom je Summit 426 m. V roku 1704 ho obsadili Angličania. Obyvateľstvo sa zamestnáva v prístave, v rafinérii ropy, na britskej vojenskej základni alebo v službách pre cestovný ruch. KAJMANIE OSTROVY (CAYMAN ISLANDS)
ŠTATÚT: závislé územie s vlastnou vnútornou samosprávou (Karibské ostrovy)
HLAVNÉ MESTO: George Town 19 600 obyvateľov
ROZLOHA: 259 km2, z toho Grand Cayman 197 km2, Cayman Brac 36 km2, Little Cayman 26 km2
POČET OBYVATEĽOV: 36 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 139 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: angličtina
Tri ostrovy, obklopené koralovými útesmi, sa dvíhajú len niekoľko metrov nad hladinu mora. Najvyšší bod (43 m) sa nachádza na ostrove Cayman Brac.

Významnú úlohu zohráva cestovný ruch a rybárstvo. MONTSERRAT
ŠTATÚT: závislé územie (Karibské ostrovy)
HLAVNÉ MESTO: Plymouth 1 500 obyvateľov
ROZLOHA: 102 km2
POČET OBYVATEĽOV: 2 850
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 28 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: angličtina
Ostrov patrí medzi Záveterné ostrovy Malých Antíl. Je budovaný sopečnými horninami, najvyšší bod je Soufričre Hills (914 m), ktorý je známy sírnatými plynmi. Na obrábanej pôde sa pestujú banány, avokádo, ananás, cukrová trstina, bavlna, sladké zemiaky a viaceré druhy zeleniny. Priemysel, ktorý sa koncentruje v hlavnom meste, spracováva poľnohospodárske produkty. PITCAIRNOVE OSTROVY (PITCAIRN ISLANDS)
ŠTATÚT: závislé územie (Oceánia)
HLAVNÉ MESTO: Adamstown 49 obyvateľov
ROZLOHA: 35,5 km2
POČET OBYVATEĽOV: 49 (1996)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 1,4 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: angličtina
Malý vulkanický ostrov na polceste medzi Novým Zélandom a Panamou. Prvými obyvateľmi ostrova (27 obyvateľov) boli vzbúrenci zo slávnej lode Bounty a domorodci z Tahiti, ktorých si priviezli v roku 1790. Najvýznamnejším zdrojom príjmov je vydávanie známok. SVÄTÁ HELENA (Saint Helena and its Dependencies)
ŠTATÚT: závislé územie (južný Atlantický oceán)
HLAVNÉ MESTO: Jamestown 1400 obyvateľov
ROZLOHA: 122 km2
POČET OBYVATEĽOV: 6 500 (1996)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 53,3 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: angličtina
Sopečný ostrov ležiaci 1900 km od brehov Afriky. Lode mieriace z Európy do Indie si na ňom zvykli dopĺňať zásoby pitnej vody. Do vyhnanstva na tomto ostrove odsúdili Angličania Napoleona (1815–1821). V súčasnosti leží mimo trás lodných liniek a počet obyvateľov klesá. Administratívne k nemu patrí od roku 1928 aj ostrov Ascension (88 km2, 1000 obyvateľov), ležiaci 1100 km severozápadne a od roku 1938 aj 2000 km južne ležiace ostrovy Tristan de Cunha (104 km2), Gough (93 km2), Innacessible (10 km2) a Nightingale (2 km2), zhruba s 300 obyvateľmi. TURKS A CAICOS
ŠTATÚT: závislé územie s vlastnou vnútornou samosprávou (Karibské ostrovy)
HLAVNÉ MESTO: Cockburn Town 2500 obyvateľov
ROZLOHA: 430 km2
POČET OBYVATEĽOV: 16 250
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 38 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: angličtina
Sú to dve skupiny ostrovov patriace k Bahamským ostrovom. Skladajú sa z 30 väčších koralových ostrovov (6 je obývaných) a z nespočetného množstva koralových útesov.Obyvatelia si pre svoju potrebu dopestujú kukuricu, fazuľu, tropické ovocie a zeleninu.

Skromný export reprezentujú ryby, soľ, podmorské špongie a langusty

PRÍRODNÉ PODMIENKY:
-----------------------
Určenie zemepisnej polohy :
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska leží na európskych ostrovoch medzi Severným morom a Atlantickým oceánom. Od európskej pevniny ich oddeľuje (The Channel alebo prieliv La Manche), ktorý je na najužšom mieste – Doverská úžina, len 31 km široký. Najjužnejším bodom britskej pevniny je Lizardský polostrov, ktorý leží na 50° severnej šírky a
najsevernejší bod prechádza Shetlandskými ostrovmi, ktoré ležia na 60° stupni severnej šírky. Základný 0-tý poludník prechádza observatóriom v Greenwichi. Najvýchodnejší bod je na 1°45’
východnej dĺžky a najzápadnejší bod je v Severnom Írsku na 8°10’ západnej dĺžky. Spojené kráľovstvo a Severné Írsko zaberajú prevažnú časť Britských ostrovov. Väčší z hlavných ostrovov je
Veľká Británia a má rozlohu 244 880 km2. Menší ostrov Írsko má 70 300 km2. Okrem toho je súčasťou
Spojeného kráľovstva takmer 5 500 ďalších ostrovov pričom medzi najväčšie patria: Vonkajšie a Vnútorné Hebridy spolu majú rozlohu 7 555 km2, Shetlandy s rozlohou 1 425 km2 a Orkneje 974 km2, ďalšie ostrovy Scilly (JZ od britskej pevniny), Anglesey na sever od Walesu, Normanské ostrovy v prielive La Manche, Isle of Wight na juh od Portsmonthu. Asi 20 km široký Severný prieliv oddeľule Britániu od Írska.
Veľká Británia bezprostredne susedí len s Írskou republikou a dĺžka ich spoločnej hranice je 360 km.

RELIÉF KRAJINY:
Britské ostrovy sú z geologického hľadiska súčasťou európskej pevniny, od ktorej ich oddeľuje plytké šelfové more, hlboké 50 až 100 m. K oddeleniu došlo pravdepodobne vo štvrtohorách. Reliéf krajiny je výsledkom pôsobenia ľadovcov. Povrch Británie je možné pomyselnou čiarou vedenou od ústia rieky Tyne na severovýchode k ústiu rieky Exe na juhozápade rozdeliť na nížinnú časť – dosahuje výšku do 300 m. Hornatá časť netvorí súvislú plochu ale sú v nej početné údolia a roviny. Najhornatejšou oblasťou Británie je Škótsko. Škótska vysočina (Scotish Highland) prebieha od juhozápadu k severozápadu. Delí sa na Grampiany (Grampian Mountains) s najvyššou horou Ben Nevis (meria 1 343 m), severozápadne od Grampian je údolie tvorené zlomom, v ňom sa nachádza jazero Loch Ness. Na sever odtiaľ sa rozprestiera druhá časť Škótskej vysočiny – Severozápadná vysočina s najvyšším vrchom Carn Eige (1 082 m). Strednú časť Škótska tvorí Stredoškótska nížina, ktorou pretekajú dve významné škótske rieky Forth a Clyde. Stredoškótsku nížinu ohraničuje na juhu Juhoškótska vrchovina (najvyšší vrch Merick Hill, 842 m). Severné Anglicko pretína hrebeň Pennin (Pennine Chain s najvyšším vrchom Cross Fell, 893 m); dĺžka hrebeňa je 230 km.

Západné svahy sú strmé, východné sa zvažujú len mierne. Masív je rozbrázdený hlbokými údoliami. Časť je tvorená pieskovcami a časť tvoria vápence, v ktorých sa nachádzajú krasové útvary. Ďalej je tu Kumbrijské pohorie, na západe ktorého sa nachádza jazerný okres (Lake District – národný park). Veľmi hornatý je Wales, ktorým prechádzajú Kambrijské vrchy, ktoré dosahujú nadmorskú výšku 700 až 800 m, prechádzajúce na severe do Snowdonu, s najvyšším vrchom rovnakého mena (Snowdon – 1 085 m). Južná časť Anglicka je nížinná – nemá však povahu ozajstnej roviny, pretože je rozčlenená nízkymi pásmami pahorkatín tvorených pieskovcami, vápencami a kriedami. Najznámejšie pahorkatiny sú Kotswoldská pahorkatina (Cotswold Hills, 326 m) – medzi Bristolom a Cheltenhamom a Šilternská planina (Chiltern Hills). Pekné a často navštevované pohorie Dartmoor je na západnom výbežku Anglicka zhodne s grófstvami Cornwall a Devon, kde skalnaté výbežky tvoria malebné útesy.

VODSTVO:
Veľké množstvo zrážok dalo počať množstvu krátkych a vodnatých riek. Rozvodia sú oddelené nízkymi horskými pásmi, takže jednotlivé rieky bolo možné bez väčších problémov spojiť kanálmi, čím vznikol základ pre riečnu dopravu. Najvýznamnejšou riekou je Temža, dlhá 323 km a splavná v dĺžke 280 km, ktorá ústi do Severného mora. Na druhom mieste čo do veľkosti je rieka Severn dlhá 300 km a splavná v dĺžke 280 km a tretia je rieka Trent, ktorá je dlhá 298 km a splavná v dĺžke 188 km. Veľká rieka je aj Mersey, ktorá ústi do Severného mora (90 km, splavná 53 km) a rieka Clyde ústiaca do zálivu Clyde (157 km, splavná 20 km). Doba ľadová zanechala po sebe na britských ostrovoch veľké množstvo jazier. Najväčšie z nich je Lough Neag v Severnom Írsku o rozlohe 296 km2 a Lough Erne (123 km2). Oveľa známejšie sú však rozlohou menšie škótske jazerá – Loch Lomont (71 km2, dlhé 33 km a široké 1,3-7 km a hlboké 200 m) a jazero Loch Ness (56 km2), známe vďaka bájnej príšere, ktorá údajne v jeho vodách žije.

Klimatické podmienky:
Celé Spojené kráľovstvo sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Podnebie je oceánske s pomerne malými teplotnými rozdielmi medzi jednotlivými obdobiami. Prejavuje sa pôsobenie Golfského prúdu a preto teplota vody v mori pri západnom pobreží Škótska neklesá ani v zime pod 4°C. Priemerná ročná teplota v západných oblastiach Británie sa pohybuje od +8°C na Hebridách do +11°C na juhozápadnom výbežku Anglicka. Priemerná mesačná teplota v najsevernejšej časti Shetland je +4°C v zimných mesiacoch a +12°C v letných mesiacoch.

Najjužnejšie položený ostrov Wight dosahuje priemerné mesačné teploty od +5°C v zimných mesiacoch do +16°C v letných mesiacoch. V lete môže teplota príležitostne vystúpiť na +27 až +30°C a v zime môže poklesnúť na –7 až –12°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 016 mm. Hornaté oblasti na západe a severe majú však podstatne viac zrážok ako nížiny na juhu a na východe. Maximum zrážok spadne v oblasti Snowdonu a Ben Nevisu od 4 000-5 000 mm/rok. Najdaždivejším miestom Británie a Európy je Lake District s priemerom zrážok 6 500 mm. Najmenej zrážok spadne okolo zálivu The Wash, asi 500 mm za rok. Za najdaždivejšie mesiace sa považujú október, november a december a najsuchšie je obdobie od apríla do júla. Slnečný svit sa znižuje od juhu k severu. V mesiacoch keď sú dni najdlhšie (od mája do júla) – slnečné žiarenie trvá 5 hodín v severozápadnom Škótsku a 8 hodín na ostrove Wight. Celý ostrov, predovšetkým však Škótsko, je vystavený veľkým vetrom, ktoré dosahujú niekedy rýchlosť až 170 km/h. Častejší je výskyt hmiel v mestských aglomeráciách ako na vidieku. Objavujú sa prevažne v zimných obdobiach.
Zima je daždivá a hmlistá,leto veterné a oblačné.

FAUNA:
Fauna na Britských ostrovoch je v podstate podobná faune v severozápadnej Európe, s tým rozdielom, že sa tu vyskytuje menší počet druhov. Niektoré z väčších cicavcov, ako vlk, medveď, diviak a sob, boli vyhubené, alebo vyhynuli. Jeleň je chránený pre športové účely, vyskytuje sa v Škótskej vysočine a v grófstve Devon a Sommerset. Srnčia zver a daniely žijú prevažne v oboroch a v prírodných parkoch. Vo vidieckych oblastiach sa možno stretnúť s líškou. Z menších živočíchov sú zastúpené myši, hraboše, ježkovia, zajace, králiky, lasice a hranostaje. Na Britských ostrovoch bolo zaznamenaných 460 druhov vtákov. Široko rozšírené sú holuby (hlavne vo veľkomestách), sýkorky a vrabce. Z veľkých vtákov sa tu možno stretnúť s morským orlom a holubom korunáčom. Veľmi rozšírené je vodné vtáctvo, hlavne pri pobreží. Divé husi a kačice sú postupnou kultiváciou slatín zatláčané do prírodných rezervácií. V Británii sa loví okolo 30 druhov sladkovodných rýb. Široko rozšírený je losos, pstruh, šťuka, belica a plotica. Kapor, lieň a belica sú vysadzované osobitne pre športové rybárstvo. Plazov a obojživelníkov je tu veľmi málo. Vyskytujú sa tu len tri druhy jašteríc a obojživelníky sú zastúpené tromi druhmi mlokov a piatimi druhmi žiab. Bolo tu popísaných 21 000 druhov hmyzu, medzi najväčšie druhy patria motýle a roháče. FLÓRA
Miernemu podnebiu a rôznym pôdnym typom zodpovedá pomerne rôznorodá vegetácia.

Británia patrí do pásma listnatých stromov, medzi ktorými prevládajú duby. Z pôvodných veľkých lesných plôch sa však zachovala len nepatrná časť. Okrem dubov sa často vysádzajú jasene, javory, hraby a v suchších oblastiach buky, vo vyšších polohách a na piesočnatých pôdach sa dubové lesy miešajú s borovicovými. S postupnou kultiváciou pôdy bola väčšina lesných porastov zlikvidovaná, takže dnes pokrývajú sotva 8% povrchu Británie. Najhustejšie zalesnené je severné a východné Škótsko a hranica Walesu a Anglicka. Zbytok krajiny má prevažne parkový ráz. Odlesňovanie viedlo v mnohých oblastiach ku vzniku veľkých močiarov. V miestach s nadbytočnou vlhkosťou sa vytvorili slatiny a rašeliniská zarastené papraďou. Väčšinu povrchu však tvorí orná pôda a lúky porastené trávami. Takmer subtropická vegetácia sa vyskytuje na juhozápadnom pobreží Anglicka, v Cornwalle, na ostrovoch Scilly a Wight, kde rastú: myrta, agáva, fuchsia a magnólia.

HOSPODÁRSTVO:
-----------------
NERASTNÉ SRUROVINY:
Ťaží sa hlavne ropa a zemný plyn, ktorých ložiská sa nachádzajú v Severnom mori, uhlie, železná ruda a neželezné kovy: hliník, meď, olovo,cín a zinok.

PRIEMYSEL:
Hlavné odvetvia:strojárstvo,energetika,chemický pr.,elektrotechnika,textilný a potravinársky,výroba Fe.
HISTÓRIA PRIEMYSLU:Veľká Británia má výhodnú ekonomickogeografickú polohu.Plochý povrch nekládol prekážky pre
dopravu a obchodnú činnosť.Vďaka príjmom plynúcim z čulého námorného obchodu a exploatácie svojich kolónií sa stala vedúcou hospodárskou mocnosťou sveta v 19. storočí. V tomto ostrovnom štáte mala svoje počiatky priemyselná revolúcia. Priemyselný rozvoj napredoval jednak vďaka technickým vynálezom, ale aj dostatku domácich nerastných surovín (uhlie, ropa, zemný plyn, železná ruda, cín, olovo, medená ruda), ako aj prístupu k nerastnému bohatstvu v britských kolóniách. V dnešnej štruktúre priemyselných odvetví ešte stále zohrávajú vážnu úlohu tradičné odvetvia (ťažba uhlia, textilný priemysel, výroba lodí, hutníctvo železa), vyvinuté v minulom storočí, avšak od nich sa rýchlejšie rozvíjajú konkurencieschopnejšie a ziskovejšie odvetvia, ktoré produkujú na export (elektronika, výroba automobilov, lietadiel a chemický priemysel). Po 2.

svetovej vojne stratila svoje kolónie, čo malo za následok problémy so zdrojmi nerastných surovín, ako aj stratu trhov.Boli zoštátnené uhoľ.bane,energetika,výroba železa,ocele a stavba lodí.Po vyčerpaní domácich energetických zdrojov (uhlie) a nerastných surovín (železná ruda) sa priemyselné odvetvia "presťahovali" do prístavných miest.V 70.rokoch bola krajina v nepriaznivej hosp.situácii.Príčina bola vo vysokej inflácii,nezamestnanosti,sociálnom napátí.R.1979-radikálny program(podpora súkromného podnikania a nových odvetví,ťažba v Severnom mori)V r.1988 štát predal veľa podielov na ťažbe ropy,leteckej doprave,prístavoch,výrobe lodí,zbraní telekomunikácii.V budúcnosti sa predpokladá ďalšia reprivatizácia.
Zaujíma 5.miesto medzi 7 najvyspelejšími štátmi sveta.Britské produkty dokážu na svetových trhoch konkurovať americkým i japonským výrobkom.
Tepelné elektrárne produkujú 4/5 elek.energie,jadrové elektrárne 1/6 a zvyšok hydroelektrárne.Spojenené kráľovstvo patrilo medzi prvé štáty kde sa začala rozvíjať jadrová energetika.
HOSPODÁRSKE OBLASTI:
Južné Anglicko:Najvyspelejšia časť.Aglomerácia:Veľký Londýn a Midland-je tu sústredených 70% priemyselného potenciálu krajiny.Na J a JV sa vytvára oblasť modernej ekonomickej aktivity: Portsmouth,Playmouth(260tis.),Southhampton(220 tis.) a Bristol.Rafinérie,strojárske a chemické závody.
Sredné Anglicko:2.najvýznamnejšia oblasť.Priemysel bol založený na bohatých zásobách surovín.
Podľa zamerania sa delí na oblasti:MIDLAND.Na západe dominuje Birmingham so strojárstvom(Leží uprostred Čierneho kraja-Black Country, nazvaného podľa veľmi znečistenej oblasti.V jeho okolí sú umiestnené automobilky: Triumph, Jaguar, Daimler, Austin, MG, Rover.Čokoláda Cadbury) Ďalšie strediská sú Coventry,Nottingham(285 tis.) a Leicester(280 tis.)
LANCASHIRE leží v SZ časti Typický je strojársky a textilný priemysel (bavlna).Druhý najväčší prístav Liverpool je jadrom konurbácie Merseyside.Manchester s morom spája prieplav,strojársky,chemický,textilný priemysel,farmácia.
YORKSHIRE si zachoval tradičné bavlnárstvo.Priemyselné centrá sú Leeds a Sheffield (kvalitná oceľ),v ústí rieky Humber prístav Hull je jadrom konurbácie Humberside.
Severné Anglicko:sústredenie na východné pobrežie do prístavov:Newcastle(330 tis.) je centrom konurbácie Tyneside(hutníctvo železa).V mestách Redcar a Midlesbrough je to hutníctvo Al,stavba lodí,chem.priemysel,
výroba zbraní.
Škótsko:má periférne postavenie.Okolo prístavu Glasgow-3.najväčšieho mesta (ťaž.strojárstvo,lodenice,hutníctvo Fe,tabak)vznikla konurbácia Clydeside.Vodné toky poskytujú lacnú elek.energiu.Nová oblasť vznikla okolo mesta Aberdeen(210 tis.),kde ústia ropovody a plynovody zo Severného mora.Vnútrozemie je hornaté-chov oviec.
Centrom je Edinburgh v zálive Firth of Forth.
Wales:Rozdeľuje sa na poľnohospodársky sever a priemyselný juh.Najväčším strediskom je Cardiff(280 tis.).Tradičné hutníctvo ustupuje moderným odvetviam elektroniky a elektrotechniky.Newport v ústí rieky Severn tvorí s protiľahlým Bristolom konurbáciu Severnside.Hosp.štruktúra je typická pre pobrežné mestá.
Severné Írsko:(Ulster) prekonalo svoju závislosť od Spojeného kráľovstva.Hl.odvetvia sú odevný a textilný priemysel,letectvo,potravinárstvo.Zlepšeniu životnej úrovne bráni nestabilná politická situácia.Najviac zamestnaných je v oblasti služieb(66%).Hlav.centrom je Belfast(350 tis.)

POĽNOHOSPODÁRSTVO:
Vo Veľkej Británii je veľmi nízky podiel obyvateľstva, ktoré sa živí poľnohospodárstvom (2%).Orná pôda zaberá asi 30% celkovej rozlohy,no výnosy stále stúpajú využitím vysokej špecializácie a mechanizácie. Hlavným odvetvím je chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok, ovce, ošípané, morky). V súlade s oceánskym podnebím sa na ornej pôde pestujú na severe zemiaky, raž, jačmeň,chmeľ a na juhu územia pšenica,ovocie a zelenina. Okolie miest je súvislou "kuchynskou záhradou". Rybárstvo v poslednom čase stráca na svojom pôvodnom význame.

DOPRAVA:
V Británii je 359 426 km ciest, z toho je 3 200 km diaľničnej siete. Najhustejšiu cestnú sieť má Anglicko. Rozvinutá je miestna aj diaľková autobusová doprava. Dĺžka železničnej siete je 16 584 km. Slúži prevažne na prepravu nákladov medzi vnútrozemím a veľkými námornými prístavmi. The Channel umožnil železničné spojenie Londýna s hlavným mestom Francúzska, Parížom. Vodná doprava pozostáva zo 4 828 prieplavov a splavných vodných tokov. Z dopravného hľadiska je najdôležitejší systém riečnych tokov a prieplavov v oblasti Yorkshire – Humberside. Najväčšie prístavy sú: Londýn, Tees, Hartepool, Milford Haven, Glassgow, Southampton, Hull, Dover. Britská námorná flotila je štvrtá najväčšia na svete. Letecká doprava – Pravidelné letecké spojenie má 53 britských miest a najväčšou leteckou spoločnosťou v krajine sú Britisch Airways. Londýn s letiskami Heathrow a Gatwick je najväčším európskym leteckým uzlom a lety z Londýna smerujú na všetky kontinenty Zeme, do viac ako 150-tich rôznych zahraničných miest

OBYVATEĽSTVO:
-----------------
Veľká Británia má 57,8 miliónov obyvateľov a hustota zaľudnenia je približne 239 obyvateľov na km2. Pričom najhustejšie zaľudnené je Anglicko. Približne 80% všetkého obyvateľstva tvoria Angličania. Sú koncentrovaní predovšetkým v Anglicku, ale žijú tiež v južnom Walese a v južnej časti Škótska. Škóti sa na celkovej národnostnej štruktúre podieľajú 10%, najviac sú koncentrovaní v strednom Škótsku a na východnom pobreží. Samozrejme vnútornou migráciu sa Škóti dostali aj do Londýna, Birminghamu, Manchestru a iných väčších miest. Prišli tu hlavne za prácou, či vzdelaním. Íri sa na celkovej národnostnej šturkúre podieľajú zhroba 4 %. Obývajú Severné Írsko, ale podobne ako Škóti a Walesania prenikli vnútornou migráciou i do Anglicka, aj keď len vo veľmi malej miere. Walesania tvoria približne 2 % obyvateľstva. Sú koncentrovaní hlavne v južnej časti Walesu, pri mori, kde sú situované aj 3 najväčšie mestá Walesu (Swansea, Newport a Cardiff). Ľudia z povojnovej Európy a tiež v čase vojny imigrovali do Británie, dúfajúc v politický azyl. Boli to hlavne Židia, Rusi a Poliaci.

Obyvatelia Commnowealthu mali až do roku 1962 do Británie voľný prístup. Pred 2. svetovou vojnou sem prichádzali hlavne ľudia z Austrálie, Nového Zélandu a Kanady. Štruktúra imigrantov sa zmenila v 50-tych rokoch. Dnes 2 milióny Britov sú ľudia zo Západnej Indie alebo Ázijci a viac ako 50 % z nich sa v Británii narodilo. Noví imigranti sú koncentrovaní hlavne o veľkých mestách. Príkladom je Londýn, kde sa vyčlenili jednotlivé štvrte, napríklad Brixton – černošská štvrť na juhu Londýna, Southhall – indická štvrť v juhovýchodnom Londýne, alebo čínska štvrť priamo v centre.
Prirodzený prírastok kolíše okolo 1 promile.Pre vyspelé krajiny ako je Británia je typické tzv.starnutie obyvateľstva.

Orgány štátnej moci a správy:
Súčasnou hlavou štátu je kráľovná Alžbeta II. (Elizabeth the II.) Vydala sa v roku 1947 znie: Alžbet II. Z milosti božej kráľovná Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a jeho ďalších ríši a území, hlava Commonwealthu, obhájkyňa viery.)
Kráľovná vo všetkých oblastiach personifikuje štát: je najvyšším súdnym orgánom, vrchným veliteľom ozbrojených síl a hlava anglikánskej cirkvi. V praxi sú jej právomoci veľmi obmedzené. Kráľovná jedná podľa doporučení vlády, ktoré nemôže ignorovať. Parlament má povinnosť informovať ju o všetkých dôležitých otázkach. Parlament zvoláva, odročuje a rozpúšťa, podpisuje ním schválené zákony, ktoré takto vstupujú do platnosti. Okrem predsedov a členov vlády menuje do funkcií štátnych predstaviteľov vo všetkých oblastiach: sudcov, dôstojníkov armády, vedúcich činiteľov cirkvi a pod. Vykonáva tiež radu ceremoniálnych funkcií: prijímanie veľvyslancov, štátnych návštev atď. Parlament je najvyšší zákonodarný orgán Spojeného kráľovstva. Má dve komory: Snemovňa lordov a Dolná snemovňa. Funkčné obdobie parlamentu je 5 rokov. Snemovňa lordov sa skladá z lordov duchovných (Lords spiritual) a z lordov svetských (Lords temporal). Do prvej skupiny patria biskupi z Canterbury a Yorku a 24 biskupov anglickej cirkvi. Do druhej skupiny patria dediční lordi a doživotní lordi, ktorí vykonávajú predovšetkým súdne funkcie. Zasadania v snemovne lordov sa prakticky nikdy nezúčastnia všetci pretože spolu ich je okolo 1 200. Snemovni lordov predsedá lord kancelár a v britskom parlamentnom systéme tvorí krajne konzervatívny prvok. Dolná snemovňa je tvorená 635 poslancami zvolenými vo všeobecných voľbách, pričom 516 poslancov zastupuje Anglicko, 71 Škótsko, 36 Wales a 12 Severné Írsko.

Jej hlavnou úlohou je prejednávať a schvaľovať zákony regulujúce život v krajine, vytvárať zákonodárne predpoklady fungovania štátu. Vláda je veľmi početná. Má viac ako 100 členov: štátnych tajomníkov, ministrov, parlamentných tajomníkov a podtajomníkov. Všetci sú menovaní kráľovnou na návrh predsedu vlády. Väčšina členov vlády je poslancami Dolnej snemovne. Z veľkej časti vládne právomoci vykonáva sám predseda vlády (Tony Blaire) a vládny kabinet tvorený 20-25 najskúsenejšími ministrami. O zložení kabinetu rozhoduje ministerský predseda. Predseda vlády je súčasne vrchným správcom štátnych financií a hlavou štátneho aparátu. Informuje kráľovnú o zámeroch vlády a dohliada na činnosť jednotlivých ministrov.

DEJINY :Britské ostrovy boli osídlené už okolo roku 3 000 p.n.l. Ibermi, o čom svedčia aj dve monumentálne pamiatky v okrese Wiltshire na Salisburskej planine, Stonehenge a Avebury. V roku 43 n.l. prišli Rimania a dali krajine jej dnešné pomenovanie – Britannia. Neskôr, zhruba v období veľkého sťahovania národov v piatom storočí, sem zavítali Anglovia a Saxovia z územia súčasného Nemecka, Dánska a Nizozemska. Z invázie Anglov dostalo Anglicko meno „Angle – Land“. V 9. storočí sa objavili Vikingovia pôvodom z Dánska a Nórska a v 11. storočí podnikli veľkú inváziu na Britské ostrovy Normani, pôvodom z Francúzska. Títo zahnali Keltov do Wallesu a Škótska. Kelti prežili aj v Írsku. Angličania sú teda potomkami všetkých invázií, ale viac, ako ktorýkoľvek iný, ich poznačil vpád Anglo-Saxov. Vývojmi Normanov bol proces feudalizácie ukončený. Zem bola politicky zjednotená, pričom centralizovaná štátna moc bola silnejšia ako moc feudálov. Politika kráľovského dvora nie vždy zodpovedala záujmu zeme ako celku, preto vyvolávala rad opozičných vzbúr a v tomto pohnutom období v roku 1265 vznikol prvý parlament, ktorý bol pôvodne stavovským zhromaždením a o sto rokov neskôr sa rozdelil na dve komory. Proces integrácie celej dnešnej Británie začal pripojením Wallesu. V 14. storočí sa walleský kráľ Llevellyn Veľký pokúsil zjednotiť walleský ľud do boja proti Angličanom. Odboj trval tri generácie a počas vlády jeho vnuka Llevellyna Posledného bol Walles porazený a v roku 1301 ho Eduard I. of England pripojil k anglickej korune a svojho najstaršieho syna menoval princom walleským. Táto tradícia je dodržiavaná dodnes. Prvorodený kráľovský syn dostane titul princa walleského (posledný princ Charles). V roku 1536 Henry VIII. zjednotil walleský a anglický parlament a nástojil na používaní anglického jazyka v obchodnom styku, aj v školách.

Škótsko bojovalo svoj boj o prežitie s Anglickom niekoľko storočí. V roku 1603, keď sa syn kráľovnej Márie bol taký silný, že Henry musel vyslať do Írska svoje armády, aby utíšil búrku nepokojov. Nútením Írov na protestantskú vieru a konfiškáciou ich pôdy spôsobil Henry dva pretrvávajúce problémy: náboženský problém a problém pôdy. Tieto problémy pretrvávajú dodnes. O dvoch národoch v Írsku sa dá hovoriť od roku 1845. Keď vypukol v Írsku veľký hladomor, severné industrializované Írsko vďaka jeho vzťahom k britskej korune prekonalo hladomor podstatne lepšie ako ostatné časti. Počas hladomoru zomrelo viac ako milión ľudí a ďalší milión bol nútený emigrovať hlavne do Spojených si Írsko konečne vydobilo svoju nezávislosť. Severné Írsko sa však oddelilo a zostalo pod britskou správou. Náboženské a politické nepokoje však pretrvávajú dodnes.

Sociálna politika:
Základnú sústavu sociálneho zabezpečenia v Británii tvorí národné poistenie, poistenie pre pracovné úrazy, rodinné prídavky, doplnkové dávky rodinám s nízkymi príjmami, sociálne dávky. Celý systém je spravovaný ministerstvom zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia v spolupráci s miestnymi samosprávnymi orgánmi. Štátny systém sociálneho zabezpečenia je doplnený dobrovoľnými charitatívnymi inštitúciami a fondami, z ktorých značná časť je spravovaná rôznymi cirkvami.
V rámci systému sociálneho zabezpečenia možno rozlíšiť tri druhy sociálnych dávok: dávky vyplácané na základe príspevkov poistencov, napríklad – starobné dôchodky, podpory v nezamestnanosti, materské dávky, vdovské a sirotské dôchodky a podobne. Do druhej skupiny patria bezpríspevkové dávky, ktoré sú vyplácané len určitým skupinám bez ohľadu na ich príjmy, napríklad – rodinné prídavky a tretiu skupinu tvoria bezpríspevkové dávky pre občanov, ktorí nie sú plne zamestnaní a ich príjem je nižší ako hranica stanovená zákonmi. Starobný dôchodok – na starobný dôchodok vzniká nárok u žien po dovŕšení 60-tého roku života a u mužov po dovŕšení 65-teho roku. Ak je dôchodca ekonomicky činný, dôchodok mu je znižovaný podľa výšky mzdy.Podpora v nezamestnanosti (Benefit Support), je vyplácaný nezamestnaným občanom od 16 do 60 rokov. Je podstatne nižšia ako minimálna mzda. Nízka úroveň podpory v nezamestnanosti má byť motivačným faktorom aktívneho hľadania si práce. Dlhodobo nezamestnaní sa môžu prostredníctvom „job centers“ zapísať do rekvalifikačného kurzu hradeného štátom.

Absolvonie týchto kurzov im umožní ľahšie si nájsť prácu, respektíve im umožní uplatniť sa v inom odbore.

ŠKOLSTVO A VEDA.
Rodičia sú podľa zákona povinní zaistiť deťom ucelené vzdelanie. Povinná školská dochádzka je od 5 do 16 rokov. Základné a stredné vzdelanie poskytuje približne 38 000 škôl. Súkromné školy, z ktorých niektoré majú veľmi starú tradíciu, napríklad Winchester, založený v roku 1382, Eton, založený v roku 1440, navštevujú deti z najbohatších vrstiev. Aj súkromné školy sú však čiastočne dotované štátom a musia sa riadiť celoštátnymi smernicami. Vyučovanie na štátnych školách je bezplatné. Základné školy sú rozdelené na dve časti: pre deti od 5 do 7 rokov a pre deti od 7 do 11 rokov. Na strednú školu prechádzajú deti vo veku 11 rokov, v Škótsku o rok neskôr. Asi 75% všetkých absolventov základných škôl prechádza bez prijímacích skúšok automaticky na stredné školy. Ostatných 25% sa zúčastňuje výberového konania na prestížnejšie stredné školy s akademickým zameraním. Tie sú buď dotované štátom, alebo len s malým podielom štátnych dotácií, takzvané „Public school“ (verejné školy), ktoré poskytujú vysokú úroveň vzdelania korešpondujúcu s vysokými nákladmi na školné. Po vykonaní maturitných skúšok (maturitné predmety si možno vybrať podľa budúceho zamerania na univerzite) absolventi obdržia certifikát GCSE (General Certificate of Secondary Education), ktorý im umožňuje pokračovať v ďalšom štúdiu.Vysoké školy:
Základné univerzitné štúdium trvá na univerzitách 3 – 4 roky, na lekárskej, veterinárnej a právnickej fakulte 5 – 6 rokov. Tituly absolventov sú rôzne podľa jednotlivých univerzít. Najčastejšie tituly sú: bakalár umení, bakalár vied, doktor filozofie, atď. Veda:
Británia patrí ku krajinám s vysokou úrovňou vedy a kultúry. Preslávil ju po celom svete celý rad vynikajúcich britských vedcov a technikov, o čom svedčí aj vysoký počet britských nositeľov nobelových cien. Vládnym orgánom, ktorý zodpovedá za vedecký výskum, je ministerstvo školstva a vedy. Má k tomu ustanovené zvláštne poradné orgány, výskumné rady. Sú to napríklad: lekárska výskumná rada, poľnohospodárska výskumná rada, výskumná rada pre životné prostredie, výskumná rada spoločenských vied.

KULTÚRA
V Británii je takmer 1 000 múzeí a galérií, ktoré sú prístupné verejnosti. Ide jednak o celoštátne inštitúcie, ale aj o menšie komunálne alebo súkromné zariadenia. Najrozsiahlejšie umelecké, archeologické, vedecké, historické a ďalšie zbierky sú sústredené v múzeách a v galériách v Londýne.

Patria k nim: Britské múzeum, kde sú umiestnené archeologické a etnografické zbierky z celého sveta, Národná galéria, v ktorej sú sústredené maľby európskych majstrov, Tate Gallery, so zbierkou umenia od 18. stor. po súčasnosť, Národná portrétová galéria, Múzeum filmu, Britské prírodovedné múzeum, Múzeum numizmatiky, Viktorino a Albertovo múzeum, Škótske národné múzeum v Edinburgu a mnoho ďalších. V Británii je viac ako 250 profesionálnych divadelných scén. Hlavním strediskom dramatického umenia je londýn , hlavne jeho časť West End, v ktorej je sústredených takmer 50 divadiel a divadelných scén. K najvýznamnejším divadelným súborom patria Spoločnosť Národného divadla v Londýne, ktorá hrá klasický aj moderný repertoár britských ale aj zahraničných drmatikov, Kráľovská Shakespearova spoločnosť, Škótska divadelnaá spoločnosť so sídlom v Glasgowe. V Británii fungujú štyri veľké operné súbory: Kráľovská opera, ktorá hrá na scéne v Covent Garden v Londýne, Anglickú národnú operu, vystujúcu v londýnskom Coliseu, Škótsku operu a Waleskú národnú operu. Veľká Británia sa môže pochváliť celou plejádou skvelých poétov, dramatikov a prozaikov. Kto by nepoznal Charlesa Dickensa, Williama Wordswortha, Georga Gordona Byrona, Georga Bernarda Shawa, Rudyarda Kiplinga, Samuela Becketta, Williama Shakespeara, Oscara Wilda a mnohých ďalších skvelých autorov.

CESTOVNÝ RUCH:
-----------------
Wales
História Walesu, jeho obyvateľov a jazyka siaha do pradávnych čias – podľa niektorých tu existovala civilizácia ešte predtým, ako boli napríklad v Egypte postavené pyramídy. Welština je najstarším známym jazykom na svete a dodnes sa v krajine hojne používa. Wales je ideálnym miestom na turistiku či vychádzky na bicykloch do hôr a mnohých národných parkov. Nachádza sa tu viac než 400 zámkov. Wales má veľmi dobré dopravné spojenie s Londýnom (dve hodiny cesty) a s Manchesterom i Birminghamom. SEVERNÉMU WALESU dominuje pohorie Snowdonia s najvyšším vrchom Mount Snowdon. Zážitkom je aj jazda starou železnicou po jeho svahoch. Mestečko Llangollen zasadené na brehoch rieky Dee je miestom, kde sa už 50 rokov každoročne v júli koná medzinárodný hudobný festival Eisteddfodd. Festival je oslavou waleského ducha, ľudí, ktorí milujú hudbu , tanec a zábavu. Zvlnené kopce, odľahlé planiny, chladné horské jazerá a úzke horské cestičky, to je
CENTRÁLNY WALES. Viac než 120-kilometrový Cardiganský záliv skrýva množstvo malých rybárskych dediniek a turistických centier aj univerzitné mesto Aberystwth s prístavom v gregoriánskom štýle a železnicou šplhajúcou sa na vrchol útesu. V tejto oblasti žije množstvo vtáctva a môžete tu pozorovať aj delfíny.

V Devil's Bridge nájdete fascinujúce vodopády, v blízkosti údolia Elan temné lesy a jazerá. Nezabudnite navštíviť stredoveký hrad Powis so terasovitými záhradami vo Welshpoole. JUŽNÝ A ZÁPADNÝ WALES
Strediskom je hlavné mesto Walesu Cardiff s veľkolepým zámkom a viktoriánskou architektúrou – a samozrejme aj množstvom moderných obchodov, hotelov a reštaurácií, koncertných sál i zábavných centier. Nový Štadión milénia je miestom, kde si môžete pozrieť waleský národný šport ragby. Druhým najväčším waleským mestom je Swansea, medzi atrakcie tu patrí botanická záhrada a amfiteáter. Kontrastom oproti rušnému životu veľkomiest sú tiché údolia ako Wye Valley a Vale of Usk či
stredoveké opátstva ako napríklad to v meste Tintern. Očarujúce hory nájdete v národnom parku Brecona Beaona. Nevšedným zážitkom môže byť návšteva uhoľnej bane v Big Pit. Na pobreží nájdete nádherné pieskové pláže, medzi najznámejšie letoviská patria Porthcawl a Gowe Peninsula, kam turisti miera najmä kvôli malebným útesom. Z Walesu si určite domov prinesiete vlnený sveter, tradičné keltské šperky alebo iné ručné výrobky. Pri návšteve rozhodne nezabudnite ochutnať miestne špeciality, napríklad waleský koláč alebo miestne domáce syry. Škótsko
Škótsko sa v posledných rokoch stalo jednou z najvyhľadávanejších turistických destinácií na svete. Napriek obrovskému prílivu turistov zostáva krajina na mnohých miestach na pohľad takmer nedotknutá – a Škóti sú stále rovnako priateľskí a pohostinní. Najväčším škótskym mestom je Glasgow, ktorý očarí viktoriánskou architektúrou, Kráľovským divadlom a koncertnou sálou a pozoruhodnými galériami a múzeami. Glasgow je v Škótsku ideálnym mestom na nákupy a nočnú zábavu. Hlavným mestom Škótska a sídlom škótskeho parlamentu je Edinburgh. Žiaden turista tu neobíde Edinburghský zámok, kde sú uložené aj škótske korunovačné klenoty. Zo zámku klesá cesta Royal Mile cez stredoveké mesto až k palácu Holyroodhouse, ktorý je oficiálnou škótskou residenciou britskej kráľovnej. Množstvo turistov do mesta prúdi najmä v lete, keď sa tu konajú preslávené festivaly. Na JUHU ŠKÓTSKA stoja za pozornosť zámky, prastaré opátstva a historické domy (majetnejších poteší 44 golfových ihrísk). Necelú hodinu cesty od Glasgowa leží národný park Loch Lomond and Trossachs („loch“ je škótske meno pre jazero), kde nájdete niektoré z najslávnejších škótskych jazier i pozoruhodné staré mestečká. Práve tu začína prechádzať nížinná južná časť Škótska do pohorí, ktoré dominujú na severe a západe krajiny.

Ak sa vydáte z Edinburghu na sever, môžete objavovať krajinu mnohých zámkov a palácov, záhrad – a destilérií whisky. Aberdeen úplne na severovýchode Veľkej Británie je mesto najbližšie k ťažobným plošinám v Severnom mori a uvidíte tu viac prelietavajúcich vrtuľníkov, ako kdekoľvek inde na svete. Aberdeenu sa hovorí aj „Strieborné mesto“ kvôli striebornej žule, z ktorej je tu mnoho budov. Je to moderné mesto a dôležitý námorný prístav. Nostalgia starých čias sa stále vznáša nad malým kúskom starej rybárskej osady na pobreží priamo v centre mesta, ktorý sa zachoval uprostred gigantických ropných zásobníkov. Potomkovia rybárov tu stále žijú a ich romantické domčeky sú pred zrakom väčšiny turistov skryté. Na západ od mesta leží pohorie Grampiány, ktoré ponúka viacero turistických trás, z nich zrejme najpopulárnejší je výlet po najznámejších destilériách whisky.. ŠKÓTSKA VYSOČINA (The Highlands of Scotland) predstavuje jeden z najdivokejších kútov Európy. Krása Glencoe alebo veterná platina na najvyššom vrchu Británie Ben Nevis vás určite uchvátia. „Hlavným mestom“ vysočiny je Inverness, mesto na rieke Ness. Ak sa z neho vydáte na juhozápad po Kaledónskom kanáli, narazíte na Fort William a jazero Loch Ness. Turistickým centrom Loch Ness je zámok Urquhart – turistický sprievodca vás bude presviedčať, že práve odtiaľto je najlepší výhľad na Lochnesskú príšeru - vstup na hrad totiž nie je vôbec lacný– v skutočnosti máte však rovnakú šancu obludu spozorovať aj na ktoromkoľvek inom mieste pozdĺž rozľahlého jazera. ŠKÓTSKE OSTROVY
Oblasť na západ od mesta Fort William (niekoľko kilometrov južne od Loch Ness) je pravdepodobne najfascinujúcejším miestom v Británii. Ak z hlavnej trasy Inverness z Glasgowa vo Fort William odbočíte na „cestu k ostrovom“, ocitnete sa v drsnej prírode s impozantnými holými kopcami a útesmi klesajúcimi prudko do mora. Strhujúce zážitky vás čakajú na ktoromkoľvek z ostrovov pri západnom pobreží: Staffa, Isle of Skye (s pevninou ho spája most), Mull, Iona, Arran.. Turistov je tu oveľa menej, ako napríklad pri jazere Loch Ness, a tak si môžete relatívne v pokoji dopriať zážitky z impozantného výhľadu na Atlantický oceán, z ktorého sa v ľahkom opare dvíhajú ostrovy a ostrovčeky. Vysoko v horách nájdete malé jazierka s krištáľovo čistou vodou a povedľa turistických chodníkov sa pasú tradičné škótske ovce. Nájdete tu aj množstvo vzácnych vtákov, na niektorých miestach môžete pozorovať veľryby a potešia aj vynikajúce morské jedlá. Na väčšinu ostrovov sa dostanete najjednoduchšie trajektom priamo z prístavov v západnom Škótsku.

A zabudnite na Stonehenge – mystické kamenné stavby na ostrove Isle of Lewis (Hebridy) sú oveľa impozantnejšie. Pravú divočinu ponúkajú aj súostrovia Orkneje a Shetlandy severne od Škótska, kde sú pozostatky prehistorického vikingského osídlenia – a konajú sa tu rovnako pozoruhodné vikingské festivaly.

Severné Írsko
Vrchy a planiny, lesy a sútesky, jazerá (tzv. „loughs“) a dlhé kilometre pôsobivého pobrežia.. Severné Írsko je malá krajina, ktorá môžete obísť za týždeň a pritom ochutnať to najzaujímavejšie zo všetkých kútov. Časté dažde možno každého nepotešia, vďaka nim má však vidiek neuveriteľne sviežu zelenú farbu, ktorá spolu s modrou oblohou, horami (a čistým vzduchom) vytvára neopakovateľný írsky kolorit. Hlavným mestom Ulsteru (Severného Írska) je Belfast, mesto plné histórie, umenia - a množstva piva v baroch a krčmách so skvelou atmosférou. Najlepší výhľad na mesto je z kopca Cave Hill, na zoznámenie sa s Belfastom môžete využiť aj ponuku okružných turistických jázd. Belfastské letisko leží na brehu Lough Neagh, najväčšieho jazera na britských ostrovoch, na ktoré si môžete vyraziť na člne i na rybačku. Na severe Belfastu ležia rozľahlé anglo-normandské ruiny zámku Carrickfergus, ktorý stráži prístup do prístavu. Na juhovýchod od Belfastu sa nachádza hrabstvo DOWN, kde nájdete okrem iného múzeum ulsterskej ľudovej kultúry a dopravy, ktoré sa stavalo takmer 40 rokov. Najmä na jar vás očaria záhrady Mount Stewart a Rowallane. Loch Strangford je zasa tým správnym miestom na ochutnanie známej írskej delikatesy – úhora. Na úpätí pohoria Mourne nájdete benediktínsky kláštor z 12. storočia Downpatrick Cathedral. Mesto Armagh leží v rovnomennom hrabstve a dominujú mu dve katedrály Svätého Patrika – jedna anglikánska a druhá rímskokatolícka. V hrabstve TYRONE nájdete v meste Cullion park ulsterského národného dedičstva (Ulster Heritage Park) s vykopávkami z doby kamennej. V Ulstersko-Americkom národnom parku v blízkosti mesta Omagh je zasa expozícia venovaná migrácii zo Severného Írska do Ameriky v 19. storočí. Ideálnym miestom na turistiku sú Sperrinské vrchy, v Sperrin Heritage Center v meste Gortin si môžete vyskúšať aj ryžovanie zlata. Hrabstvo FERMANAGH je krajinou jazier: mesto Enniskillen tu leží na ostrove priamo medzi dvoma veľkými jazerami Lower Lough Erne a Upper Lough Erne. Enniskillenský zámok bol kedysi sídlom galských vodcov, ktorí kontrolovali oblasť jazier. Po jazere sa môžete vybrať na okružnú plavbu loďou, na ktorej navštívite niekoľko kláštorov na ostrovčekoch.

Turisti sa často vydajú aj do známeho centra keramiky Belleek. Krémovo sfarbená keramika je veľmi obľúbeným suvenírom z tejto oblasti. V tej istej oblasti mnohých očaria vápencové jaskyne Marble Arch Caves. Mesto Derry leží na rieke Foyle v hrabstve LONDONDERRY a môže sa pochváliť mestskými hradbami z 17. storočia, ktoré sú jediné kompletne zachované mestské hradby v Írsku. Majú necelé dva kilometre a prechádzku po nich môžete spojiť s návštevou múzea v Tower. Uchvacujúce pobrežie je typickým rysom hrabstva ANTRIM – za dobrého počasia môžete z pobrežia dokonca vidieť až brehy Škótska. Nachádza sa tu aj výnimočný prírodný úkaz zapísaný v knihe svetového prírodného dedičstva: Giants Caseway, 40-tisíc čadičových stĺpov vyformovaných pred 55 miliónmi rokov. Adrenalínovým zážitkom je prechod po lanovom moste Carrick-a-rede-rope. Upokojenie po tejto atrakcii určite nájdete v destilérii whiskey (zapamätajte si, že v Škótsku majú whisky a v Írsku whiskey) v Bushmills. Dramaticky pôsobia ruiny hradu Dunluce, ktorý stojí na skale nad Írskym morom.

Anglicko
Anglicko je rozdelené na štyri veľké časti: Južné Anglicko, „Srdce Anglicka“ (Heart of England), Východné Anglicko a Sever krajiny. Turistom ponúka majestátne planiny, skalnaté vrchy, typické bujnejúce trávnaté pastviny i močiare aj široké piesočnaté pláže. Milovníci histórie a príjemnej atmosféry zamieria do niektorého z univerzitných mestečiek, regionálnych centier s nádhernými katedrálami, či do romantických rybárskych osád na brehu mora. JUH ANGLICKA
Južné Anglicko je „krajinou dedičstva“ a hrabstvám Kent, Surrey a Východný a Západný Sussex sa často hovorí aj „záhrady Anglicka“. Nájdete tu množstvo zámkov s prekrásnymi záhradami, univerzitné mestečko Oxford i preslávený Stonehenge. Južné Anglicko je ale rajom aj pre ľudí, ktorí sa radi vydávajú po stopách slávnych spisovateľov a hrdinov ich kníh. V týchto miestach tvorili Charles Dickens, Agatha Christie i Jane Austenová – vyberte sa do „1066 Country" alebo na „Anglickú riviéru“ (mestá Torquay, Paignton a Brixham). Najznámejšou turistickou atrakciu v Južnom Anglicku je zoskupenie obrovských skál vytvorené ľudskou rukou Stonehenge (hrabstvo Wiltshire). Nečakajte tu však žiadnu romantiku a závan pradávnych čias – miesto je veľmi navštevované turistami z celého sveta, čo si vyžiadalo daň v podobe obmedzeného prístupu k pamiatke, ktorej okolie je plne prispôsobené požiadavkách komerčného využitia atrakcie.

Z mesta Southampton v hrabstve Hampshire vás trajekt prepraví na pozoruhodný ostrov Isle of Wight, v Portsmouth neobíďte múzeum námorníctva – sprievodca vás zavedie aj na loď admirála Nelsona. SRDCE ANGLICKA
Práve tu žil Shakespeare – v mestečku Stratford nad Avonom nájdete dom, kde pracoval, Shakespearove divadlo, slávny stredoveký hrad i jeho hrob. Shakespearom sa však výpočet slávnych osobností nekončí – nemenej slávny je určite Robin Hood, ktorý žil v Sherwoodskom lese v Nottinghamshire (tu začala aj skončila aj anglická Občianska vojna). A napokon tretia známa osobnosť – v tom istom hrabstve ako Robin Hood žila v meste Althorp aj Princezná Diana. Miesto si určite nevybrala náhodou – vlnitá krajina s rozľahlými otvorenými priestormi priam vyzýva na dlhé prechádzky a turistiku. Ideálnym miestom na nenáročnú turistiku je aj Derbyshire, záujemcovia o históriu zamieria do Worcesteru, mesta katedrál. Aglomerácia Birmingham je dopravným uzlom a je jedným z dvojice miest v Anglicku s medzinárodným leteckým spojením (ak nepočítame Londýn). Ako v každom veľkom meste, aj tu si môžete dosýta vychutnať nočný život, kluby, hudbu a množstvo kultúrnych podujatí, svetoznámy je Birminghamský symfonický orchester a Birminghamský kráľovský balet. Majetnejší turisti často zamieria do známej Klenotníckej štvrte (Jewelry Quarter). V hrabstvách Herefordshire a Shropshire nájdete osobitú čierno-bielu tudorovskú architektúru a príjemné stredoveké mestečká. VÝCHOD ANGLICKA
V Cambridgeshire môžete navštíviť slávne univerzitné mesto Cambridge, mestá Peterborough a Ely s katedrálami, pozrieť sa do rodného mesta Olivera Cromwella (Huntingdon), alebo si prezrieť Imperial War Museum v Duxforde. V Norfolku nájdete sympatické dedinky, prekvitajúce trhové mestečká, slávne záhrady i pláže a rozsiahlu sieť vodných kanálov, po ktorých sa môžete vybrať na výlet loďou. Najstaršie mesto v Anglicku Colchester leží v Exxexe a založili ho Rimania, v jeho blízkosti sa nachádzajú aj ďalšie historické mestá ako Saffron Walden. Prístav Harwich je hlavným dopravným uzlom pre prepravu do Holandska, lode odtiaľto premávajú aj do Severného mora. V Essexe v meste Stansted leží aj tretie londýnske letisko. SEVER ANGLICKA
Regiónu dominujú viktoriánske mestá Manchester a Liverpool plné pozoruhodnej starej architektúry, ale aj moderných múzeí a galérií a pulzujúce intenzívnym denným i nočným životom. V Liverpoole sa zrodila priemyselná revolúcia, prvý osobný vlak i Rolls Royce, ale pri jeho návšteve určite nevynecháte hlavne Magical Mystery Tour – prehliadku „pamiatok“ po skupine The Beatles.

Chybu neurobíte však ani návštevou Námorného múzea, či ak sa len tak poprechádzate po zrenovovanom nábreží. Na známom ostrove Isle of Man, ktorý leží v Írskom mori na priamke medzi Liverpoolom a Belfastom, nájdete prekrásnu prírodu (päť národných parkov) a mnoho stôp bohatej histórie siahajúcej od Vikingov cez stredovek až po dnešok. Prírodné krásy preslávili aj The Lake District (Cumbria), oblasť so šestnástimi veľkými jazerami a skalnatými vodopádmi v impozantných horách. Historické mesto York (hrabstvo Yorkshire) je pozoruhodné kvôli stredovekým mestským hradbám, najväčšej gotickej katedrále v Európe a úzkym uličkám preplneným obchodíkmi a reštauráciami s neopakovateľnou atmosférou. V meste Carlisle na hraniciach so Škótskom sú zvyšky Hadriánovho múru, ktorí postavili Rimania a tiahol sa naprieč Anglickom od pobrežia k pobrežiu – Carlisle sa však môže pochváliť aj zámkom a majestátnou katedrálou.

LONDÝN:
--------
LONDÝN
Londýn je fascinujúcou svetovou metropolou, kozmopolitným mestom s množstvom historických pamiatok, svetoznámymi galériami a divadlami a zrejme najvyššou koncentráciou „pohľadnicových“ motívov na svete.všetky vymenované atrakcie v gigantickom meste, paradoxne, ľahko obídete aj pešo. Pri hlbšom ponorení do Londýna vás však mesto dokáže pohltiť aj na dlhé týždne a mesiace a stále bude čo objavovať. Má v aza princa Filipa, vojvodu z Edinburghu. Po smrti svojho otca Georga VI. V r. 1953 nastúpila na trón. Jej oficiálny titul glomerácii viac ako 9 miliónov obyvateľov. Zaberá 1 580 km2 a nachádza sa v juhovýchodnom Anglicku, pozdĺž oboch brehov rieky Temža, 75 km nad jej ústím. Jadrom mesta je The City, kde v 1. stor. p. n. l. stála osada zvaná Llyn-din. Potom ako si ju podrobili Rimania premenovali ju na Londínium. V r. 1066 sa Londýn stal sídlom Williama Dobyvateľa, ktorý tam dal postaviť zámok Tower, jednu z najznámejších pamiatok Londýna. The West End je štvrťou v centre plnou divadiel, kín, reštaurácií a obchodov. Nájdete tu námestia Piccadilly Circus a Leicester Square, známe Trafalgarské námestie s impozantným stĺpom so sochou admirála Nelsona a kráľovský Buckinghamský palác, pred ktorým sa pravidelne striedajú stráže, čo je jednou z najpopulárnejších turistických „show“ v Londýne. Anglický parlament sídli vo Chelsea. Množstvo čínskych reštaurácií a obchodov nájdete v známej štvrti Chinatown. The East End je ďalšou umeleckou štvrťou s barmi, reštauráciami, trhmi a obchodmi.

Na juhu leží Greenwich, kadiaľ prechádza nultý poludník a nachádza sa tu Kráľovské observatórium. Medzi najprestížnejšie štvrte patrí Knightsbridge a South Kensington, kde nájdete obchody všetkých najlepších svetových značiek, a tiež známe múzeá. NottingHill v západnom Londýne je preslávený augustovým karnevalom, Soho je štvrť, ktorá bola v 60. rokoch centrom módy a dnes je typickou kozmopolitnou časťou mesta. Pri vymenovávaní atrakcií v samotnom centre nesmieme zabudnúť ani na pevnosť Tower of London, nový most Millennium Bridge či galériu moderného umenia Tate Modern. Ak prirátame k Londýnu aj celé okolie, je to domov pre asi 13 miliónov ľudí, a teda aj najväčšia európska metropola. Obyvatelia sú etnicky rôznorodí a jednu tretinu tvoria prisťahovalci a ich potomkovia. Londýn je nielen hlavným mestom, ale aj sídlom vlády a parlamentu. Súčasne sa pýši, že je kráľovskou rezidenciou v Temži. V meste sídlia všetky významné svetové banky, poisťovne a obchodné spoločnosti, lebo v medzinárodnom finančníctve sa Londýn umiestňuje na jednej priečka spolu s New Yorkom a Tokiom. Na Britských ostrovoch je to najväčšie priemyselné a obchodné stredisko, v ktorom pracuje asi pätina pracovných síl celej krajiny. Pamätihodnosti
Albert Memorial V Kensington Gardens pod 60 metrovým baldachýnom z roku 1876 tróni socha manžela kráľovnej Viktórie. Prinz Albert pochádzal z dynastie sasko-coburskej GoHra a bol známy politickou vyspelosťou a zmyslom pre umenie. Práve tento jeho sklon symbolizuje 169 postáv v životnej veľkosti na vlyse okolo pdstavca. Bank of England :Prirovnanie „bezpečný ako anglická banka“ sa už stalo úslovím a návštevník mu uverí pri pohľade na masívnu budovu banky postavenú roku 1734, prestavanú v rokoch 1788 až 1833 podľa plánov Johna Soana a rozšírenú v rokoch 1921-1937. Táto banka sa nebojí ani IRA a ako jediná z celej bankovej štvrte dovoľuje turistom obzrieť si krásne zreštaurované priestory. Je s ňou spojené aj múzeum peňažníctva. Big Ben :Bežne sa pod týmto menom chápe zvonica budovy parlamentu. V skutočnosti sa tak volá len 13,5 tony ťažký zvon, slávny po celom svete odbíjaním každej štvrťhodiny. Buckingham Palace :Bol postavený v rokoch 1702-1705 pre vojvodu Buckinghamu a od roku 1837 tento impozantný zámok slúži ako londýnska rezidencia kráľovského rodu. Od roku 1993 si možno v lete pozrieť 18 zo 600 elegantných priestorov. Vyzbierané vstupné by malo slúžiť na rekonštrukciu Windsor Place, ktorý roku 1992 vyhorel. Výmenu stráže, CHANGING OF THE GUARDS, sledujú davy zvedavcov.

Chelsea: Pri juhozápadnom oblúku Temže leží tradičné sídlo londýnskej bohémy, ktoré je zároveň obľúbeným miestom medzinárodnej smotánky. Pri pohľade na množstvo pekne upravených domov a vybraných butikov okolo King´s Road vám ani nenapadne, že práve tu sa v sedemdesiatych rokoch zrodil punk. Covent Garden :Ticho kláštorných záhrad muselo ustúpiť ruchu trhoviska. Od roku 1670 sa tu nachádzal najväčší londýnsky zeleninový trh. Roku 1974, ke)d sa odsťahovali obchodníci so zeleninou, občianskym iniciatívam sa podarilo zabrániť dať zbúrať staré tržnice. Dnes v troch zrekonštruovaných halách ponúkajú všetko, pri čom sa rozbúši srdce konzumenta – od najluxusnejšej módy až po drobnosti, a to za riadne mastné ceny. Dicken´s house Hoci sa slávny anglický románopisec Charles Cickens (1812-1870) v Londýne neprestajne sťahoval, toto je jediný zachovaný z jeho príbytkov kde žil v rokoch 1837-1839. Tu okrem iného napísal diela Nicholas Nickleby Oliver Twist. Docklands Na území spustnutého prístavu od polovice osemdesiatych rokov vyrastajú hypermoderné úrady a apartmány, ktoré vytláčajú sociálne slabosti starousadlíkov. nevyhnutným následkom je sociálne napätie. Centrum Isle of Dogs vytyčuje CANARY WHARG s mrakodrapom CANARY WHARF TOWER, vysokým 250 metrov, druhou najvyššou budovou v Európe. Najlepší výhľad na celú štvrť je z pozemnej dráhy, z ktorej je možné uvidieť aj staré viktoránske sklady na Wappingu. Downing Street Malá priečna ulica v srdci Whitehallu sa už dávno stala synonymom britskej vlády. Veď v dome číslo 10 tradične viac ako 250 rokov býva ministerský predseda. Prvej predsedníčke vlády Margaret Thatcherovej pripadla roku 1990 úloha dať celú ulicu z bezpečnostných dôvovov zatvoriť. Napriem tomu sa ľudia chodia pozerať cez mreže, pretože pred domom číslo 10 alebo 11, kde býva štátny tajomník, sa vždy deje čosi zaujímavé. Fleet Street Na začiatku 18. storočia práve tu vyšli prvé britské noviny a v 19. storočí tu sídlili všetky významné periodiká krajiny. Zavedením počítačovej sadzby roku 1985 sa redakcie presťahovali do Docklands, ale o dávnej sláve STREET OF INK, atramentovej ulice, ešte vždy svedčia pôvodné budovy, ako napríklad voľakedajšie sídlo Daily Telegraph či spravodajskej agentúry Reuter naproti. Globe Theathre:Divadlo, kde Wiliam Shakespeare (1564-1616) uviedol väčšinu svojich hier, roku 1613 vyhorelo. Roku 1996 bola z iniciatívy Sama Wanamakersa otvorená priam dokonalá replika slamou pokrytej kruhovitej stavby a budova je koncipovaná ako jadro budúceho medzinárodného Shakespearovho centra. Hampstead Heath :Zasvätení tvrdia, že je to najkrajší londýnsky park.

Isté je, že sa zachoval v pôvodnej podobe z 19. storočia a zo všetkých parkov je najobľúbenejší. Zatiaľ čo dospelí žasnú nad morom domov na PARLIAMENT HILL, najvyššom bode mesta, ich deti sa tu po celý rok môžu zabávať púšťaním šarkanov. Horse Guards :Pred kasárňami kráľovskej hradnej stráže vo Whitenhalle, ktoré boli postavené v rokoch 1745-1755, každý deň od 10-16 hod. stoja dvaja jazdci v slávnostnej uniforme na nádherne obriadených koňoch. Vojaci aj zvieratá patri k tzv. domácej kavalérii a nemali by sa ani pohnúť. Malebná výmena stráže sa koná denne o 11 hod. Houses Of Parlament „Pramatkou všetkých parlamentov sveta“ je roku 1847 dokončená stavba Charlesa Barryho a Augusta Pugina, ktorá stojí na základoch paláca z 11. storočia, čo roku 1834 zhorel. Pôvodný palác slúžil po 400 rokoch ako londýnske sídlo kráľov. Obe snemovne, dolná snemovňa HOUSE OF COMMONS, ako aj horná snemovňa HOUSE OF LORDS , majú verejné galérie. Hyde Park Najznámejší, najväčší a zároveň aj najobľúbenejší londýnsky park pôvodne slúžil ako kráľovský poľovný revír, až kým ho v 17. storočí neotvorili aj pre „pobavenie“ širokej verejnosti. To najprv spočívalo v lúpežných prepadoch a súbojoch, zaitaľ čo dnes sa oň pokojne delia výletníci, milovníci slnka, jazdci na horských bicykloch či koňoch. V nedeľu sa k nim , samozrejme, pridávajú aj spasitelia sveta, ktorí V SPEAKER´S CORNER prednášajú plamenné prejavy.Kensington Palace :Peknú usadlosť na západnom okraji Kensington Gardens postavil roku 1689 sir Christopher Wren ako rezidenciu pre kráľa, lebo jeho choré pľúca už nemohli dlhšie zniesť dym z mestských komínov. KEĎ od roku 1760 palác nebol využívaný ako súkromná kráľovská rezidencia, presťahoval sa do západného krídla následník trónu spolu s rodinou. V nedávnej minulosti tu býval princ Charles a princezná Diana dovtedy, kým to napokon už spolu nevydržali. Súkromné komnaty kráľovien a zbierky ich rúch umožňujú nahliadnuť do života monarchov. Kew Gardens :V asi 250 rokov starej botanickej záhrade je viac ako 60 000 druhov rastlín. Mimoriadne pekné sú pamiatkovo chránené skleníky. Leicester Square :Tu sa každý piatok a v sobotu večer schádza pol Londýna, aby sa vrhli do víru nočného života. Množstvo kín a diskoték je hneď za roho, a kto chce rýchlo a lacno zájsť do divadla, možno ešte zoženiete lístok za polovičnú cenu v HALF PRICE TICKET BOOTH.Madame Tussud´s :Isteže je tu plno a všade samý turista, ale človek musí vidieť slávnu, vyše 200 rokov starú zbierku voskových figurín.

Od Queen po Lenina tu stoja vari všetci, kto niečo znamená. O zábavu sa postarajú aj huncúti, ktorí vydržia dlhé minúty nehybne stáť pri prominentoch. The Mall :Táto nádherná ulica spája Buckingham Palace s Trafalgar Square. Jej začiatok i koniec krášlia dva pomníky. Pomník kráľovnej Viktórie a oblúk Admiralty Arch. Založil ju Charles II. roku 1660 a sir Aston Webb ju v rokoch 1901-1913 prestavoval na alej. Oxford Street :Najrenomovanejšia obchodná ulica v City očakáva nakupujúcich na západnom konci so všetkými známymi obchodnými domami, zatiaľ čo smerom na východ je čoraz viac lacnejších a brakovejších obchodov. Tie sú však nemenej zaujímavé.

Piccadilly Circus(najrušnejšia jednoúrovňová križovatka na svete) Srdce vnútorného mesta: všetky prúdy dopravy aj peších sa valia cez toto úzke námestie. Uprostred zmätku stojí socha Erosa, držiaceho v ruke luk a šíp, ktorý bol pôvodne anjelom lásky k blížnemu. Ale to je už dnes jedno, lebo každý návštevník Londýna sa musí aspoň raz postaviť na schody vedúce k nej. Royal Albert Hall Ako dôsledok svetovej výstavy z roku 1851 bola o dvadsať rokov neskôr postavená táto do neba vychvaľovaná – a pre akustiku až do roku 1968 hanobená – slávnostná a koncertná sála. Medzi Londýnčanmi sa v septembri teší mimoriadnej obľube THE LAST NIGHT OF THE PROMS, posledný z každoročných promenádnych koncertov. Konajú sa tu aj rokové koncerty a súťaže v zápasení. Royal Mews :Ako hlavnú atrakciu môžu v kráľovských maštaliach návštevníci obdivovať nádherné koče britského panovníckeho rodu. Niektoré majú také ťažké pozlátenie, že kone nimi nedokázali ani pohnúť. Soho:Pestrá zmes ľudí všetkých národností obýva túto štvrť v centre mesta, kde popri sebe v mieri nažívajú starinárstva, drahé butiky, domy s červenými lampami i vyhlásené kluby. Najslávnejšia londýnska ulica šesťdesiatych rokov, CARNABY STREET, bola zdegradovaná na pešiu zónu a žije už len zo svojej bývalej slávy. Do štvrte sa presťahovalo aj CHINALOWN (čínska štvrť). Viac ako 60 000 Číňanov sa tlačí na malo území severovýchodne od Leicester Square. Pri príležitosti osláv čínskeho Nového roka (koncom januára/začiatkom februára) sa tu koná dračí sprievod .St. James´s Palace a park :Zámoček zo 16. storočia bol až do roku 1837, keď sa kráľovná Viktória presťahovala do Buckinghamského paláca, oficiálnou panovníkovou mestskou rezidenciou. Odkedy je princ Charles znova slobodný, obýva v ňom niektoré priestory. Park aj kráľovská kaplnka sú pre verejnosť prístupné. St.

Paul´sCathedral :Imponujúca stavba Christophera Wrena (dokončená roku 1711) nielenže významne dotvára siluetu Londýna, ale pokrýva ju kupola, ktorú veľkosťou prekonáva len Katedrála sv. Petra v Ríme. Pod jej oknami sa ťahá WHISPERING GALLERY s neuveriteľnou akustikou. Tower Bridge :Svojím vekom sto rokov patrí tento otvárací most skôr k mladším londýnskym atrakciám. Napriem tomu sa mu ako symbolu mesta vyrovná len Big Ben. Dovnútra dvoch neogotických veží, do prechodu pre peších vysoko hore, ako aj do priestoru s hydraulikou zdvíhajúcou obe polovice jazdnej dráhy sa dá dostať iba so sprievodom. Trafalgar Square :Námestie, ležiace v samom centre mesta, navrhol na rysovacej doske roku 1820 John Nash. Patrí k najdôležitejším neoklasicistickým pamätihodnostiam Londýna. NELSON´S COLUMN pripomína, ako morský hrdina v bitke pri Trafalgare (1805) porazil francúzsku a španielsku presilu. Nejednému turistovi zase nepríjemný fľak na šatách pripomína dnešnú presilu holubov. (metro: Charing Cross) .Westminster Abbey :Najstaršia stavba najdôležitejšej cirkvi vo Veľkej Británii podlieha priamo panovníkovi, má viac ako 750 rokov. Odhliadnuc od architektonickej hodnoty je Westminster Abbey významným historickým pamätníkom. Okrem dvoch výnimiek sa tu konali všetky korunovačné ceremoniály od čias sv. Eduarda. A v jeho pivniciach je pochovaných viac ako 3000 slávnych osobností. Z korunovaných hláv napríklad Alžbeta I., z vedcvo Isaac Newon, zo skladateľov Georg Riedrich händel, z básnikov Charles Dickens, z hercov Laurence Oliver a a z politikov Arthur Neville Chamberlain.
VÝLETY DO OKOLIA
Greenwich
Nielen turistov, ale aj Londýnčanov priťahuje toto „oceánske predmestie“. Tu sa narodil Heinrich VIII. Za jeho vlády dosiahli miestne lodenice – ako všetko, čo súviselo s námornou plavbou – po prvý raz väčší význam. Dodnes sa na tom nič nezmenilo. Človek ani nemusí byť nadšencom námorníctva, aby ho zaujala prehliadka plachtovej lode CUTTY SARK. Rýchly a zároveň posledný z kliprov, ktoré v 19. storočí zásobovali Anglicko čajom z Číny, pochádza z roku 1869. Na susednej jachte GIPSY MOTH IV oboplával roku 1966 sir Francis Chichester ako prvý moreplavec sám celý svet. Jemu podobní morskí vlci sa vzdelávali v ROYAL NAVAL COLLAGE, vzdialenom čo by kameňom dohodil. Komplex budov navrhol Chistopher Wren a nádherné priestory sú dnes prístupné aj pre verejnosť. Celkom symetricky ku komplexu, len trochu vyššie do kopca, sa nachádza NATIONAL MARTIME MUSEUM S QUEEN´S HOUSE, ktorý vznikol roku 1616 podľa plánov Inigo Jonesa ako prvá renesančná stavba vo Veľkej Británii.

V posledných rokoch sem prilákalo davy návšteníkov veľa nevídaných výstav, ako napríklad o vraku Titaniku. OLD ROYAL OBSERVATORY V GREENWICH PARK, ktoré v 15. storočí Charles II. dal postaviť Andrému Le Nôtre, môže vždy rátať so zástupmi návštevníkov, lebo nultý poludník a chronometer, čo odmeriava svetový čas, chce vidieť každý. Oxford
Pri tomto mene si človek hneď vybaví univerzitu a už menej mesto so 100 000 obyvateľmi, ktoré leží asi hodinu cesty vlakom severozápadne od Londýna. Pritom univerzita ako taká vôbec nejestvuje a je tu len takmer 40 vysokých škôl – colleges, čiže samostatne spravovaných študijných spoločností. Delia sa o viac ako 500 pamiatkovochránených budov, a niet sa čo čudovať, veď najstariš z nich, ako UNIVERSITY, BALLIOL ČI MERTON COLLEGE pochádzajú z 13. storočia. Pokojne môžete prejsť budovy QUADRANGLE HALLS, usporiadané väčšinou do štvorca okolo vnútorného dvora, ale najkrajší výhľad je predsa len z CARFAX TOWER. Kto by po suchopárnom štúdiu dostal smäd, môže ho uhasiť v najstaršiej a najtraičnejšej miestnej krčme BEAR. Nemenej lákavý je výlet v prenajatom člne po Temži. Ani nemusí merať rovných 6740 metrov ako pri každoročných veslárkych pretekoch medzi univerzitami v Cambridge a Oxforde. Windsdor
Vyhliadka, že v rámci jedného výletu spojíme pobyt na čerstvom vzducu s dejinami umenia, je dôvodom na návštevu Windsoru, ktorý leží asi 35 kilometrov na západ od Londýna. Počiatky WINDSOR CASTLE siahajú do čias Viliama Dobyvateľa (1027-1087), ale na rozdiel od pôvodného účelu, keď slúžil ako pevnosť, je dnes letnou rezidenciou Alžbety II. Aj napriek ničivému požiaru roku 1992 zostalo jeho drahocenné zariadenie takmer nedotknuté , o čom sa môžeme presedčiť v štátnych komnatách (STATE AAPARTMENTS). Z kráľovninej súkromnej zbierky sú tu okrem iného vystavené obrazy Durera, holbeina, Rembrandta a Rubensa, ku ktorým sa v Kabinete porcelánu pripája široký výber ušľachtilého stolného riadu. Človek si môže uspokojiť svoju zvedavosť aj pri pohľade do kráľovskej banketovej sály a do obliekarne (tá má dnes už len historický význam a dnes sa nepoužíva). V ST. GEORGE´S CHAPEL, postavenej ako kaplnka pre podväzkový rád v rokoch 1475 až 1525, sa znovu stretneme s mnohými menami slávnych osobností, lebo je druhým najväčším pohrebiskom britskej monarchie po Westministerskom opátstve, kde sa pochovávali členovia kráľovskej rodiny. Na severnom brehu Temže, neďaleko zámku Windsor, roku 1440 Henrich VI. založil ELTON COLLEGE ako verejné vzdelávacie zariadenie pre nemajetných poddaných.

Dnes sa tu deje pravý opak, študenti sú totiž potomkovia šľachticov a politikov najzvučnejších mien. Aj naďalej však sedemdesiat najlepších študentov dostáva štipendium, ako je zakotvené v zakladajúcej listine. Niektoré priestory, medzi nimi aj kaplnka, v korej sa nachádzajú maľby z 15. storočia, sú prístupné pre verejnosť.
Múzeá
Výchova k vlastenectvu bola vo viktoriánskej dobe považovaná za vec cti a múzeum sa na tento účel stalo osvedčeným prostriedkom. Londýn má založenú zbierku, galériu alebo výstavu takmer na každú tému. Ich celkový počet presahuje stovku a ani najdlhší pobyt v meste nestačí, aby ste stihli všetky navštíviť. Preto sa musíte zamerať predovšetkým na najdôležitejšie, medzi ktoré patrí, samozrejme, BRITISH MUSEUM. Ďalším dôležitým miestom je VICTORIA AND ALBERT MUSEUM – Londýnčanmi prezývané skratkou V & A. Viac ako 11 kilometrov dlhá cesta vedie popri exponátoch výtvarného umenia a takých dielach, ktoré zodpovedajú základnej myšlienke múzea: poskytnúť mladým umelcom inšpiráciu a predstaviť všetky časti sveta v ich kultúrnej rozmanitosti. Okrem toho tu možno obdivovať bohaté zbierky módy, dizajnu, hudobných nástrojov a šperkov, ktoré tu zhromaždili od svetovej výstavy roku 1851. Hneď vedľa sa nachádza druhé, podstatne mladšie NATURAL HISTORY MUSEUM. V impozantnej budove je vystavené od najmenšieho motýlika až po dinosaura všetko, čo lieta a lezie. Základ tvorí zbierka sira Hansa Sloana, ktorá viedla k založeniu Britksé múzeum. Spôsob vystavovania s modernými doplnkami je považovaný za najzábavnejší a najvhodnejší pre rodinné návštevy. V jeho bezprostrednej blízkosti je SCIENCE MUSEUM kde je vystavená technika a prírodné vedy, ktorých sa môžete priam „dotknúť/. Jedinečné sú exempláre strojov z obdobia prvej revolúcie. K vrcholom zbierok patria v Londýne aj obrazové galérie. Najväčšia je NATIONAL GALLERY, ktorej budova na Trafalgarkom námestí zaberá celú severnú stranu.Počiatok tvorilo 38 obrazov slávnej zbierky ruského bankára Johna Juliusa Angerseina a v priebehu 170 rokov z nej vznikla jedna z najveľkolepejších kolekcií starých majstrov. Hneď za rohom ju dopĺňa zbierka NATIONAL PORTRAIT GALLERY svojou zbierkou britkej maľby – najobsiahlejšou v krajine – vytvára akési premostenie k modernému umeniu 20. storočia. Meno dostala po sirovi Henrym tateovi, ktorému ľudstvo vďačí nielen za pekné maľby, ale aj za objav kockového cukru. A keď už hovoríme o ľudstve, aj ono má svoje MUSEUM OF MANKIND. Striedajúcimi sa výstavami ponúka zaujímavý pohľad na ľudstvo.

Okrem iného je tu aj stála expozícia z ciest legendárneho svetového moreplavca Jamesa Cooka.Tu sa tematicky priam ponúka návšteva NATIONAL MRITIME MUSEUMI V GREENWICHI,zachytáva takmer celé dejiny Británie ako námornej mocnosti a nechýba v nej ani unikátny prederavený plášť lorda Nelsona, ktorý mal na sebe v bitke pri Trafalgare. Pár krokov hore kopcom a sme pri OLD ROYAL OBSERVATORY. Hlavnou atrakciou je tu na dlážke vyznačený tzv. nultý poludník, a nikto si nenechá ujsť príležitosť postaviť sa aspoň na chvíľu jednou nohou na západnej a druhou na východnej pologuli. Popri mnohých svetoznámych múzeách sa môže Londýn pochváliť aj ďalšími, ktoré sú zamerané napríklad MUSEUM OF LONDON, v ktorom sa dozvedáme o pohnutých dejinách mesta alebo MUSEUM OF THE MOVING IMAGE multimediálnou show na tému film.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk