Charakteristika krajiny

Prírodné pomery

Poloha a rozloha
Grécko leží v južnej časti Európy a rozprestiera sa v najjužnejšej časti Balkánskeho poloostrova na ploche 131 957 km2. Približne 69 % územia tvorí poľnohospodárska pôda,
19, 8% tvoria lesy, vodstvo zaberá 0, 9 % územia. Ostatok tvorí 9, 7 %. Asi 20 % územia Grécka tvoria jeho ostrovy a súostrovia v Egejskom, Iónskom a Krétskom mori, ktoré vznikli poklesom pevniny do Stredozemného mora. Preto je pobrežie Grécka veľmi členité a popri Nórsku najdlhšie v Európe. Časť ostrovov pri brehoch Malej Ázie sa priraďuje Ázií. Na severozápade Grécko hraničí s Albánskom, na severe s Macedónskom a Bulharskom , na severovýchode a východe s Tureckom. Polohu Grécka ohraničujú 20 – 28 stupeň východnej geog. dĺžky a 35 – 42 stupen severnej geog. šírky. Najjužnejším bodom Grécka je ostrov Gaudos (34 stupnov 48 minút sev. geogr. šírky ).
K stredoeurópskemu času sa v Grécku pripočítava 1 hodina.

Členitosť, polostrovy, ostrovy
Grécko má najčlenitejšie pobrežie v Európe. Do pevniny sa hlboko vrezávajú zálivy : Artanský, Korintský a Kyparisijský na západe, Solúnsky, Eubojský, Saroský, Nauplijský, Lakónsky a Messénsky na východe a juhu. Zálivy oddeľujú polostrovy Peloponéz a Chalkidiki, ktorého známe „tri prsty“ – druhotné polostrovy sú Athos, Longos a Kassandra. Ostrovnú časť Grécka tvorí asi 2000 ostrovov, z ktorých len 200 nie je obývaných. Najväčším ostrovom je Kréta na juhu Krétskeho mora. Zaberá plochu s rozlohou 8 336 km2. V Egejskom mori sú najväčšie ostrovy pri tureckom pobreží – sú to Thassos, Limnos, Lesbos, Chios, Samos, Rodos. Ďalšie tvoria tri rozsiahle súostrovia: Severné Sporady, Južné Sporady alebo aj Dodekanéz a najväčšie Kyklady, juhovýchodne od Attiky a Euboje, druhého najväčšieho gréckeho ostrova. Iónske ostrovy pri západnom pobreží zahŕňajú Korfu (Kerkyra), Levkas, Kefalonia a Zakyntos. Povrch a vodstvo
Povrch Grécka je hornatý. Asi 4/5 územia tvoria zaberajú vysočiny. Sú vysoké priemerne 1200 až 1800 m. n. m., niekoľko štítov prevyšuje 2000 m. Pohoria sú prevažne vápencové a zkrasovatelé. Na západe je to mladá terťohorná vysočina Pindos, ktoré je je pokračovaním Dinárov z Albánska a Macedónska. Najvyšším vrchom s výškou 2686 m. n. m. v tomto pohorí je Smolikas. Od pohoria Pindos na juhovýchod vybiehajú masívy Parnas až na poloostrov Attika s hlavným mestom.