Švédsko

Rozloha: 449 964 km
Hlavne mesto: Stockholm
Clenstvo: CE (Rada Europy), EBRD (Europska banka pre obnovu a rozvoj), ECE (Hospodarska komisia OSN pre Europu),
OECD (Organizacia pre hospodarsku spolupracu s rozvoj),EU
Pocet obyvatelov: 8 846 000
Prirastok obyvatelstva: 0,5%
Stredna dlzka zivota: 76 (m), 81(z)
Jazyky: svedcina, fincina, laponcina
Gramotnost: 99 %
Mena: svedska koruna (1 USD = 7,8 koruny)
HDP (v milionoch USD): 227 315
HDP na 1.obyv. (USD) : 25 710


Skandinavske kralovstvo leziace na severe Europy, ku ktoremu patri vychodna cast Skandinavskeho poloostrova a ostrovy Gotland a Oland v Baltskom mori, sa moze pochvalit krasnimi lesmi, jazerami, vodopadmi a riekami. Na artickom severe krajiny lezi sneh osem mesiacov v roku a teploty tu klesaju az na -40C. Vatsina Svedov zije na juhu krajiny, najma okolo hlavneho mesta. Vdaka bohatstvu lesov sa tu rozvinul drevarensky priemysel, svetove renome si ziskal svedsky dizajn, ktory sa uplatnuje pri vyrobe nabytku, skla i priborov. Hoci ma Svedsko vela lesov, vodnych elektrarni a zeleznej rudy, jeho blahobyt v sucastnosti zavisi od vysokokvalitnych vyrobkov, ako su vojenske obranne zariadenia, lietadla a automobily, ktore sa vyvazaju do celeho sveta.

Historia: Rimsky historik Tacitus informuje o kmeni Svevov, ktori pravdepodobne zalozili prvy svedsky stat. Vikingovia zo Svedska podnikali najazdy cez Baltik, do Ruska, dpstali sa az do arabskeho Bagdatskeho kalifatu. R. 1397 sa Svedsko spojilo s Norskom a Danskom v Kalmarskej unii. Ovladalo ju Dansko az so roku 1523, ked Gustav I. Vasa viedol uspesne povstanie, obnovil svedsku nezavislost, zalozil novu kralovsku dynastiu a evanjelicke nabozenstvo ustanovil za statne. Moc a uzemie Svedska rastli v 16.a 17.st., najme pocas vlady velkeho vojvodcu Gustava II. Adolfa (1611 - 1632). Bolo vsak tazke udrzat celistvost rozptylenej rise, co sa zacalo prejavovat najma za vlady Karola XII. (1682 - 1718). Ked sa v r. 1721 skoncila Severna vojna, risa sa rozpadle az do prevratu Gustava III. v r. 1772 existovala parlementna vlada. Za napoleonskych vojen bolo Svedsko clenskym statom tretej protifrancuzskej koalicie. V r. 1818 sa stal kralom Karol XIV. a do svojej smrti r.1844 budoval zaklady modernej svedskej monarchie.
V oboch svetovych vojnach Svedi zachovavali neutralnu politiku, co im umoznilo stat sa jednym z najbohatsich statov na svete. Po desatrocia bolo Svedsko povazovane za model statu blahobytu.

Po dlhom obdobi vlady socialnej demokracie zapricinili r.1976 navrhy na zvysenie dani, aby sa dali zvisit vydavky na verejnu a socialnu starostlivost, volebnu porazku socialnodemokratickeho ministerskeho predsedu Olafa Palmeho. Jeho strana sa r.1982 opat dostala k moci a hoci bol Palme o styri roky zavrazdeny, socialny demokrati vladli do r.1991. Vtedy sa ujala vlady konzervativna Strana jednoty a pripravila podu na clenstvo v Europskej unii a na znizenie vydavkov na verejne socialne zabezpecenie, najma v oblasti zdravotnictva a vzdelavania. V r.1995 bolo Svedsko prijate do Europskej unie. Od r. 1973 je svedskym kralom Karol XVI.Gustav, a od r.1997 su pri moci opat socialny demokrati.
Hospodarsky potencial je sustredeny na juhu krajiny, kde je miernejsie podnebie ako na severe. Svedsko ma vysoku zivotnu uroven, ale z prijmov ukrajuju velky podiel dane, jedny z najvyzsich v Europe. Svedcko si ceni svoju politicku neutralitu; poslednu vojnu viedlo v r.1814.

Stokholm, ciste, elegantne hlavne mesto Svedska a krasnou polohou. Rozprestiera sa na niekolkych ostrovoch. Domy v Starom Meste, Kralovsky palac a budova Parlementu, ktori stoji na vlastnom ostrove, pochadzaju z cias mocenskeho vzostupu statu v 16.- 17.st..Radnica sa vyznacuje mohutnou stvorhrannou vezou a je v nej Zlata sala, ktorej steny zdobi mozaika z pozlatenych keramickych dielikov.
V Stokholme sa udeluju Nobelove ceny, pomenovane po svedskom chemikovi Alfredovi Nobelovi (1833-1896), s vynimkov Nobelovej ceny za mier, ktora sa tradicne odovzdava v norskom meste Oslo.

Zdroje:

Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti -