Ďalšie turecké rieky sa delia na dve skupiny: jedni sa vlievajú do mora alebo do jazier, druhé sa strácajú v zemi.
Takmer 500 vodných tokov ústi na pobreží do Čierneho mora, medzi ne patrí Kizilirmak (1151 km), Sakarya (790 km), Yesilirmak (416 km) a Corak (368 km). Najväčšia z riek ústiacich do Marmarského mora je Susurlu (260 km), ktorá sa v lete dá prebrodiť. Stovky horských riečok sa vlievajú do Stredozemného mora, väčšie rieky sú však len Seyhan (516 km) a Ceyhan (474 km), ktoré sa pravidelne vylievajú. Rieky Goksu (250 km) a Aksu (150 km) majú spoločnú deltu v nížine pri Antalyi.
Jazerá a bariny zaberajú takmer 10 000 km2 (1,3% tureckého územia), z toho 8434 km2 pokrývajú jazerá rôzneho pôvodu: horské, krasové, vulkanické a slané. Najväčšie jazero Van 3765 km2 je sopečného pôvodu.
Skupina slaných jazier, najväčšie Tuz Golu 1620 km2, sú rozložené medzi mestami Ankara a Konya. V strednej Anatolii sa nachádzajú teplé jazierka vo vápencovej krajine Pamukkale.

2.6 Rastlinstvo a živočíšstvo
Kultúrne aj divoko rastúce porasty sú v Turecku veľmi bohaté a rozmanité. Flóra má cez 6500 druhov rastlín, medzi najvýznamnejšie patrí libanonský céder a gigantické platany. Jednotlivé rastliny sú spravidla pevne lokalizované. Na pobreží Čierneho mora sú početné listnaté lesy, v ktorých rastú duby, buky, javory, gaštany, na východe citrusové kultúry a čaj. V okolí Samsunu sa darí tabaku. Pozdĺž morského pásu sú vždyzelené dreviny, v ostatných častiach krajiny tvoria väčšinu lesov ihličnany. Na pobreží sa tiahnú pásy viníc, olivových hájov a sadov ovocia, najviac marhúľ a broskýň. Na úrodné prímorské oblasti postupne nadväzujú suché vnútrozemské náhorné roviny. Najmenej rastlinstva je okolo slaných jazier.
Vo všetkých horských oblastiach žijú medvede, šakaly, hyeny, kuny a menšie hlodavce. V nižších polohách v lesoch sú jelene a diviaky. V celej Anatólii je početné zastúpenie zajacov, líšok a vlkov, na horských svahoch sú to muflóny, gazely, antilopy. V jazerách žijú bobry. Charakteristické pre Stredomorie sú bociany, veľké dravce.
Cez Turecko vedie dráha mnohých vtákov. Rôzne divoké husi, kačice tu prezimovávajú. V anatolských dedinách sa najviac chovajú ovce a kozy, ako dopravný prostriedok sú tu malé kone a osly, na juhovýchode ťavy. Najhojnejším zvieraťom je mačka.


2.7 Prírodné katastrofy
Ústretový pohyb dvoch horských pásiem mal vplyv na vytváranie zvrásnených oblastí a ich výrazné tektonické porušenia. Preto býva Turecko tak často postihnuté veľmi silnými zemetraseniami, hlavne na východe. Okrem zemetrasení sú to ešte časté záplavy, keď sa pri jarnom odmäku rieky široko rozlievajú z koryta. Straty na ľudských životoch sú vysoké.

3.