Padajúca voda bohatá na vápnik dosahuje teploty až 36°C, vychádza z hĺbim zeme a zhromažďuje sa na vrchole 100 m vysokého útesu. Veľa rokov sa vápnik usadzoval na skalnej stene a vytváral jazierka, v priebehu času tečúca voda zmenila tvar bazénu a zafarbila ho dobiela

Povrch
Centrálnu Anatolskú náhornú plošinu obklopuje na juhu mohutné pohorie Taurus dosahujúce výšky 5000 m a na východnej a severnej strane je to Pontské pohorie. Turecko sa teda člení do rôznych geologických oblastí.
Anatólia – Turecká náhorná plošina leží v priemere vo výške 900 m. suchú plošinu obklopuje pásmo vysokých pohorí.
Egejská oblasť je západne sa zvažujúca plošina, ktorá sa tiahne od Anatólie k pobrežiu Egejského mora. Nad plošinou sa do výšky 2490 m zdvíha hora Ulu Dagi (bájny Olymp). Pohorie Taurus tvorí masívnu stenu a strmo sa zvažuje do vnútrozemia z výšky 3000 m.
Pontské pohorie sa tiahne pozdĺž Čierneho mora vo výške 2000 m. východné pásmo je podstatne vyššie, dosahuje až 4000 m, vo východnom Turecku nadväzuje na Arménsku vysočinu a na severovýchode potom na Kaukaz. Príkre svahy hôr, ktoré spadajú až k pobrežiu Čierneho mora, robia krajinu neobývateľnou a nevhodnou pre bývanie.
Arménsko- vrcholí tu východný Ararat s najvyššou horou Turecka Mount Ararat 5156 m.
Južne od východného Tauru sa rozkladá časť Sýrsko- mezopotámskej nížiny, ktorá patrí medzi jediné nížiny v celom Turecku a, ktorú pretínajú mnohé drobné prítoky rieky Tigris.

Pôdy
Takmer 80% povrchu zaberajú horské pôdy, ktoré sú len z malej časti pokryté lesom a málokedy vhodné pre poľnohospodárstvo. Sú pokryté prevažne horskými lúkami, ktoré časť roku slúžia ako pastviny. Hranice horských lúk ležia 600- 1800 m.n.m. v prímorských oblastiach, medzi 2000- 2100 vo vnútrozemí. Pôda vhodná pre pestovanie lesných porastov kryje svahy hôr na pobreží Čierneho mora, v západnej Anatólii, pri Stredozemnom mori a na úbočiach východného Tauru.
Tradične sa obrába rôznorodá pôda v rovinách širokých horských údolí a na pobreží. Medzi najúrodnejšie patrí pôda v údolí veľkých riek. Na pobreží Čierneho mora je pôda červená. V posledných rokoch sa vinicami zúrodňujú veľké plochy polostepnej pôdy. Len pri okrajoch strednej Anatólie a na európskom území Turecka je černozem. V nížinách na východe je mazľavá pôda veľmi kamenitá, vhodná len ako pastvina, takisto ako šedá prašná pôda polostepí.